Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 463/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., S., A. B., S., a R. B., B., zastúpených advokátom

JUDr. S. J., B., ktorou namietajú porušenie základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd R. B..., postupom Prezídia Policajného zboru prostredníctvom Úradu boja proti

organizovanej kriminalite, postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

prostredníctvom Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky, postupom Generálneho

riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže prostredníctvom Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby..., postupom Špecializovaného trestného súdu a

postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v bližšie nešpecifikovaných

konaniach v súvislosti s väzbou a úmrtím R. B..., a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B., A. B. a R. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra

2011 doručená sťažnosť M. B., S. (ďalej len „sťažovateľka v prvom rade“), A. B., S. (ďalej

len „sťažovateľ v druhom rade“), a R. B., B. (ďalej len „sťažovateľka v treťom rade“; spolu

ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namietajú

porušenie základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) R. B... (ďalej len „nebohý“), postupom Prezídia Policajného zboru

prostredníctvom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky prostredníctvom Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, postupom Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže

prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby...,

postupom Špecializovaného trestného súdu a postupom Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky (spolu ďalej aj „porušovatelia“) v bližšie nešpecifikovaných

konaniach v súvislosti s väzbou a úmrtím nebohého. Sťažnosť bola daná na poštovú

prepravu 13. októbra 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú príbuznými nebohého;

sťažovatelia v prvom rade a druhom rade sú rodičmi nebohého a sťažovateľka v treťom rade

je dcérou nebohého.

Nebohý bol spolu s ďalšími fyzickými osobami trestne stíhaný na základe uznesenia

Úradu boja proti organizovanej kriminalite Bratislava sp. zn. ČVS: PPZ-25/BOK-B1-2010

zo 16. februára 2010 na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení. Trestné stíhanie

proti nebohému bolo vedené väzobne, pričom väzba mu začala plynúť 16. februára 2010.

Sťažovatelia tvrdia, že napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní boli od

počiatku informované o zlom psychickom zdravotnom stave nebohého, bol tento

umiestnený na „samotke“ takmer 18 mesiacov s prísnym režimom stráženia

a s obmedzeným prístupom ku korešpondencii a návštevám príbuzných.

Sťažovatelia uvádzajú, že „niekoľko krát žiadali OČTK o vydanie pokynu, aby R. B.

nebol umiestnený sám na cele, nakoľko na to nie je dôvod a takýto postup je trýznivý voči

jeho osobe“. Na dôkaz týchto svojich tvrdení sťažovatelia predložili ústavnému súdu

odôvodnenie sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby, žiadosť o zabezpečenie výkonu

práv obvineného z 10. marca 2010 a podnet verejnému ochrancovi práv z 1. apríla 2010.

Nebohému taktiež napriek jeho žiadostiam neboli podľa tvrdenia sťažovateľov

poskytnuté lieky, ktoré potreboval, pričom jeho zdravotný stav sa mal zhoršovať aj

obmedzeným prístupom ku korešpondencii a neumožňovaním návštev príbuzných.

Takýmto konaním porušovateľov dochádzalo podľa sťažovateľov k mučivému

zaobchádzaniu s nebohým.

Zo sťažnosti vyplýva, že 11. augusta 2011 spáchal nebohý vo svojej samostatnej cele

samovraždu.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Postupom Prezídia Policajného Zboru prostredníctvom Úradu boja proti

organizovanej kriminalite došlo k porušeniu práv R. B... namietané sťažovateľmi v zmysle

SR, podľa ktorého nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,

neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a čl. 3 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd o zákaze mučenia.

Postupom Generálnej prokuratúry SR prostredníctvom Úradu špeciálnej prokuratúry

SR došlo k porušeniu práv R. B... namietané sťažovateľmi v zmysle SR,

podľa ktorého nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu

zaobchádzaniu alebo trestu a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

o zákaze mučenia.

Postupom Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže

prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby... došlo k

porušeniu práv R. B... namietané sťažovateľmi v zmysle SR, podľa

ktorého nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu

zaobchádzaniu alebo trestu a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

o zákaze mučenia.

Postupom Špecializovaného trestného súdu došlo k porušeniu práv R. B... namietané

sťažovateľmi v zmysle SR, podľa ktorého nikoho nemožno mučiť ani

podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a čl. 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd o zákaze mučenia.

Postupom Ministerstva spravodlivosti SR došlo k porušeniu práv R. B... namietané

sťažovateľmi v zmysle SR, podľa ktorého nikoho nemožno mučiť ani

podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a čl. 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd o zákaze mučenia.“

Okrem uvedeného sa sťažovatelia domáhajú aj náhrady nemajetkovej ujmy v sume

100 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak

ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie základného práva

nebohého podľa a práva podľa dohovoru postupom porušovateľov

v súvislosti s jeho väzbou a úmrtím.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných

práv a slobôd sťažnosťou podľa sa môže fyzická osoba alebo

právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv a slobôd (napr.

, , ), t. j. nie v záujme ochrany základných práv iného.

Aplikácia uvedeného právneho názoru na vec sťažovateľov zakladá dôvod na

odmietnutie ich sťažnosti podľa z dôvodu, že bola

podaná zjavne neoprávnenými osobami. Vzhľadom na špecifické okolnosti posudzovanej

veci sa ústavný súd neuspokojil len s týmto záverom, a preto sa pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zaoberal aj otázkou, či v danom prípade disponuje právomocou na jej

prerokovanie a rozhodnutie.

Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na

ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Podľa o výkone väzby v znení neskorších

predpisov obvineného možno umiestniť v cele samostatne, ak

a) o to obvinený požiada a v ústave sú na to vytvorené podmienky,

b) o to požiada orgán činný v trestnom konaní alebo

c) riaditeľ ústavu tak rozhodne z dôvodu ochrany bezpečnosti obvineného, iných

osôb alebo z iného závažného dôvodu.

Zo sťažnosti vyplýva tvrdenie sťažovateľov, že nesprávnym a nezákonným

spôsobom výkonu väzby nebohého (samostatná cela, odopieranie prístupu

ku korešpondencii, odopieranie návštev, neposkytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti)

mu boli postupom porušovateľov spôsobené mučivé útrapy, ktoré napokon viedli k jeho

smrti.

Sťažovatelia sa v sťažnosti domáhajú ochrany práva nebohého nebyť mučený ani

podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu –

„Predmetom tejto sťažnosti je porušenie základných práv syna sťažovateľov... a otca

sťažovateľky...“. Sťažovatelia poukazujú na ustanovenie ,

v rámci ktorého zvýrazňujú požiadavku na ochranu života a zdravia fyzickej osoby, a v tejto

súvislosti uvádzajú, že „V zmysle ustálenej judikatúry uplatnenie práva na ochranu

osobnosti, patrí po smrti osoby najbližším rodinným príslušníkom.“.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že ak sťažovatelia tvrdia, že

postupom porušovateľov došlo k zásahu do osobnostných práv nebohého, ktorý bol podľa

ich názoru vystavený krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či mučivým útrapám, môžu

sa sťažovatelia, resp. tí z nich, ktorí sú na to oprávnení v zmysle § 15 Občianskeho

zákonníka, obrátiť na príslušný všeobecný súd so žalobou o ochranu osobnosti nebohého.

Uvedený právny prostriedok ochrany umožňuje sťažovateľom podľa názoru

ústavného súdu dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc všeobecného súdu

preskúmať tvrdenia sťažovateľov, vykonať potrebné dokazovanie a vo veci rozhodnúť.

Uplatnenie uvedeného právneho prostriedku ochrany je v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv

a slobôd pred ústavným súdom (napr. ), čo zakladá dôvod na odmietnutie

sťažnosti aj pre nedostatok právomoci ústavného súdu, keďže právomoc príslušného

všeobecného súdu rozhodnúť o žalobe o ochranu osobnosti nebohého v danom prípade

vylučuje právomoc ústavného súdu vzhľadom na subsidiaritu jeho právomoci rozhodovať

o sťažnostiach podľa .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov podľa jednak z dôvodu, že bola podaná

zjavne neoprávnenými osobami, ako aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011