Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 502/2011
PDF · 178.27 KB
No categories available
II. ÚS 502/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. G. a PhMr. M. G., obaja bytom S., zastúpených
advokátom JUDr. V. P., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 63/2004, postupom Krajského
súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Co 40/2010 a postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 185/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. S. G. a PhMr. M. G. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2011
doručená sťažnosť Ing. S. G. a PhMr. M. G., obaja bytom S. (ďalej len „sťažovatelia“), vo
veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 63/2004, postupom Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Co 40/2010 a
postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 185/2010.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 63/04 okresný súd
od 17. marca 2004 konal o návrhu žalobcu (pôvodne označený ako S. S., S.) na vydanie
platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti sťažovateľom zaplatenia sumy 8 622 Sk (t. j.
286,20 €) s príslušenstvom z titulu nedoplatkov na mesačných preddavkových platbách
spojených s vlastníctvom a užívaním bytu. Okresný súd napokon po zrušení vydaného
platobného rozkazu rozhodol v danej veci po vykonanom dokazovaní rozsudkom sp. zn. 2 C
63/2004 z 5. novembra 2007, ktorý však bol na základe odvolania sťažovateľov uznesením
krajského súdu sp. zn. 2 Co 14/08 zo 16. februára 2009 zrušený a vec bola vrátená
okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Okresný súd napokon rozhodol o žalobe rozsudkom č. k. 2 C 63/2004-174
z 29. januára 2010, ktorý bol na základe odvolania žalobcov rozsudkom krajského súdu
sp. zn. 18 Co 40/2010 z 21. júna 2010 v odvolaním napadnutej časti potvrdený. Dovolanie
sťažovateľov proti predmetnému rozsudku krajského súdu bolo uznesením najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Cdo 185/2010 z 30. marca 2011 odmietnuté.
Sťažovatelia sťažnosť vo vzťahu k postupu označených všeobecných súdov v konaní
vo veci žaloby odôvodňujú okrem iného najmä takto:
„... Odporcovia boli nútení využívať služby poskytované žalobcom, ale za tie riadne
platili. Nesplatili len splátku leasingu. ...
Súd I. stupňa svojim postupom odňal možnosť nahliadnuť do zmlúv súvisiacich
s vyúčtovaním, vyjadriť sa k ním, ako aj svedeckým výpovediam svedkov. ...
KS v Prešove č. k. 2Co/14/08 sa nezaoberal dostatočne názorom žalovaných, že súd
I. stupňa vec nesprávne právne posúdil a vo veci nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté
účastníkmi konania. ...
Trváme na tom, že úspešného domáhania sa preddavkov za služby spojené s
užívaním bytu je možné iba do doby, kým nie je vypracované vyúčtovanie jednotlivo
určených platieb za obdobie celého roka.
Nárok na zaplatenie preddavkov žalobcu dňa 31. 03. 2005 zanikol. Je rozhodujúce
pre výsledok sporu, že žalobca až podaním zo dňa 27. 08. 2009 doplnil listinné dôkazy,
ktorými bolo konečné vyúčtovanie úhrad za služby za obdobie od 01. 01. 2003 do 31. 12.
2003. ...
Dôvodom zrušenia tohto prvého rozsudku bolo, že žalobca mohol požadovať úhradu
nezaplatených preddavkov za plnenie spojené s užívaním bytu za obdobie 01. 01. 2003 -
28. 02. 2004 iba do obdobia, kým nie je vypracované vyúčtovanie platieb za obdobie celého
roka. Úlohou súdu I. stupňa malo byť zabezpečenie vyúčtovania mesačných zálohových
platieb a úhrad spojených s užívaním bytu a následne rozhodnúť. ...
Podľa uznesenia KS v Prešove zo 16. 02. 2009 sa žalobca nedomáhal úhrady
nedoplatku z vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu. Úspešného sa domáhania
preddavkov za služby je možné iba do uplynutia lehoty na vykonanie vyúčtovania, ale
v spise sa žiadne vyúčtovanie nenachádzalo. Už odvolací súd založil svoje právne závery na
skutkovom stave, ktorý nevyplýva z vykonaných dôkazov a jeho rozhodnutie spočíva aj na
nesprávnych právnych záveroch.
Tým, že žalovaní neboli riadne poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. neukončil
dokazovanie týmto postupom súdu, žalovaným bola takto možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd sa nezaoberal s vyúčtovaním, ktoré nebolo doručené žalobcom
a vlastne sa ani nemohli dostať do omeškania. Súdy všetkých stupňov sa nezaoberali
skúmaním toho, na základe akého titulu boli zvýšené výšky mesačných preddavkov oproti
zmluve o výkone správy. Súd mal o podaní žalobcov z 27. 08. 2009 rozhodnúť ako o návrhu
na zmenu žaloby, keďže tak neurobil, postupoval v rozpore s § 95 ods. 1, 2 O. s. p. Súdy
nebrali v úvahu písomný súhlas na zriadenie vlastného vykurovania bytu zo dňa
06. 08. 2002. Žalobca neoprávnene požadoval platenie leasingu vo výške 40,56 € (1 222)
mesačne, keďže odporcovia nedali žiaden súhlas na jej uzatvorenie. ...“
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o sťažnosti
rozhodol takto:
„1) Vyslovuje, že základné a ľudské práva Ing. S. G...
2) PhMr. M. G... podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v kontexte s ods. 11, čl.
6 Európskeho dohovoru a priamo aj toto právo postupom OS vo Svidníku v konaní vedenom
pod č. 2 C/63/2004, postupom a rozhodnutím KS v Prešove v konaní vedenom pod č. k. 18
Co 40/2010 a postupom NS SR č. k. 1 Cdo 185/2010 porušené bolo
3) Ústavný súd prikazuje OS vo Svidníku, aby konal bez zbytočných prieťahov
4) Ukladá OS vo Svidníku uhradiť Ing. S. G. a PhMr. M. G. trovy konania vo výške
250 € za vypracovanie sťažnosti a právne zastupovanie, ktoré je im OS vo Svidníku vyplatiť
v hotovosti vyplatiť v hotovosti, alebo šekovou poukážkou do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Pri rozhodovaní v rámci predbežného prerokovania o prijatí návrhu žiadame,
aby predmetná sťažnosť bola prijatá na ďalšie konanie.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov o porušení ich základného práva na
súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy tým, že postupom označených
všeobecných súdov v konaní o žalobe bola sťažovateľom odňatá možnosť konať pred
súdom, a tiež tým, že podľa ich tvrdení v konaní o žalobe označené všeobecné súdy dospeli
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne
právne posúdili. Okrem tohto sťažovatelia tiež namietajú aj porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
1. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy
1.1 V súvislosti s namietaným porušením čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s postupom
a rozhodnutím okresného súdu ústavný súd poukazuje v prvom rade na princíp subsidiarity
(„ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa
ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie
ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba
nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľmi označeného základného práva alebo
slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd sťažnosť už po
predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Ústavný súd z na danú vec vzťahujúceho sa súdneho spisu zistil, že okresný súd
rozhodol o žalobe naposledy rozsudkom č. k. 2 C 63/2004-174 z 29. januára 2010, pričom
podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia mali možnosť namietať porušenie základného
práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom a rozhodnutím
okresného súdu využitím riadneho opravného prostriedku (odvolania), ktoré napokon aj
účinne využili. Krajský súd sa v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho
súdu musel v podstate vysporiadať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké
sťažovatelia proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu uvádzajú aj v konaní pred
ústavným súdom.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti (vo vzťahu
k postupu okresnému súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok
svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
1.2 Pokiaľ ide o postup a rozhodnutie krajského súdu, ústavný súd na tomto mieste
poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie
konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto
lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia
alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné
prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je
zákonným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku
okresného súdu č. k. 2 C 63/2004-174 z 29. januára 2010 rozhodol rozsudkom
sp. zn. 18 Co 40/2010 z 21. júna 2010, ktorým rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Rozsudok krajského súdu nadobudol
právoplatnosť 6. septembra 2010.
Od 6. septembra 2010, keď rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť, do
15. júla 2011, keď sťažovatelia podali sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú
prepravu (ústavnému súdu doručená 19. júla 2011), zjavne uplynula dvojmesačná lehota
podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti (vo vzťahu ku
krajskému súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
1.3 Sťažovatelia, ako to zo súdneho spisu vyplynulo, proti právoplatnému rozsudku
krajského súdu sp. zn. 18 Co 40/2010 z 21. júna 2010 podali riadne a včas mimoriadny
opravný prostriedok – dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením
sp. zn. 1 Cdo 185/2010 z 30. marca 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. mája 2011.
Keďže od 12. mája 2011 (nadobudnutie právoplatnosti uznesenia najvyššieho súdu
o dovolaní sťažovateľov) do 15. júla 2011, keď sťažovatelia podali sťažnosť adresovanú
ústavnému súdu na poštovú prepravu (ústavnému súdu doručená 19. júla 2011), zjavne
uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd
sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti (vo vzťahu k najvyššiemu súdu) už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2. K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
V súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03,
II. ÚS 298/06) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právu na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom
súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo
porušenie v tom čase ešte trvalo.
Keďže v čase podania sťažnosti, t. j. 15. júla 2011 bol postup v konaní o žalobe
vrátane opravných prostriedkov pred označenými všeobecnými súdmi už právoplatne
ukončený, dôsledkom čoho stav právnej neistoty sťažovateľov pominul, je sťažnosť aj
v tejto časti podaná oneskorene.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľov pri jej predbežnom
prerokovaní aj v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení
právoplatných meritórnych rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj rozhodnutie o prikázaní
konať bez zbytočných prieťahov, ako aj trovách konania je viazané na vyslovenie porušenia
práva alebo slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti
sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. novembra 2011