Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 502/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. G. a PhMr. M. G., obaja bytom S., zastúpených

advokátom JUDr. V. P., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského

súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. S. G. a PhMr. M. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2011

doručená sťažnosť Ing. S. G. a PhMr. M. G., obaja bytom S. (ďalej len „sťažovatelia“), vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd

od 17. marca 2004 konal o návrhu žalobcu (pôvodne označený ako S. S., S.) na vydanie

platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti sťažovateľom zaplatenia sumy 8 622 Sk (t. j.

286,20 €) s príslušenstvom z titulu nedoplatkov na mesačných preddavkových platbách

spojených s vlastníctvom a užívaním bytu. Okresný súd napokon po zrušení vydaného

platobného rozkazu rozhodol v danej veci po vykonanom dokazovaní rozsudkom sp. zn. 2 C

63/2004 z 5. novembra 2007, ktorý však bol na základe odvolania sťažovateľov uznesením

krajského súdu sp. zn. zo 16. februára 2009 zrušený a vec bola vrátená

okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Okresný súd napokon rozhodol o žalobe rozsudkom č. k. -174

z 29. januára 2010, ktorý bol na základe odvolania žalobcov rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 21. júna 2010 v odvolaním napadnutej časti potvrdený. Dovolanie

sťažovateľov proti predmetnému rozsudku krajského súdu bolo uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 30. marca 2011 odmietnuté.

Sťažovatelia sťažnosť vo vzťahu k postupu označených všeobecných súdov v konaní

vo veci žaloby odôvodňujú okrem iného najmä takto:

„... Odporcovia boli nútení využívať služby poskytované žalobcom, ale za tie riadne

platili. Nesplatili len splátku leasingu. ...

Súd I. stupňa svojim postupom odňal možnosť nahliadnuť do zmlúv súvisiacich

s vyúčtovaním, vyjadriť sa k ním, ako aj svedeckým výpovediam svedkov. ...

KS v Prešove č. k. sa nezaoberal dostatočne názorom žalovaných, že súd

I. stupňa vec nesprávne právne posúdil a vo veci nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté

účastníkmi konania. ...

Trváme na tom, že úspešného domáhania sa preddavkov za služby spojené s

užívaním bytu je možné iba do doby, kým nie je vypracované vyúčtovanie jednotlivo

určených platieb za obdobie celého roka.

Nárok na zaplatenie preddavkov žalobcu dňa 31. 03. 2005 zanikol. Je rozhodujúce

pre výsledok sporu, že žalobca až podaním zo dňa 27. 08. 2009 doplnil listinné dôkazy,

ktorými bolo konečné vyúčtovanie úhrad za služby za obdobie od 01. 01. 2003 do 31. 12.

2003. ...

Dôvodom zrušenia tohto prvého rozsudku bolo, že žalobca mohol požadovať úhradu

nezaplatených preddavkov za plnenie spojené s užívaním bytu za obdobie 01. 01. 2003 -

28. 02. 2004 iba do obdobia, kým nie je vypracované vyúčtovanie platieb za obdobie celého

roka. Úlohou súdu I. stupňa malo byť zabezpečenie vyúčtovania mesačných zálohových

platieb a úhrad spojených s užívaním bytu a následne rozhodnúť. ...

Podľa uznesenia KS v Prešove zo 16. 02. 2009 sa žalobca nedomáhal úhrady

nedoplatku z vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu. Úspešného sa domáhania

preddavkov za služby je možné iba do uplynutia lehoty na vykonanie vyúčtovania, ale

v spise sa žiadne vyúčtovanie nenachádzalo. Už odvolací súd založil svoje právne závery na

skutkovom stave, ktorý nevyplýva z vykonaných dôkazov a jeho rozhodnutie spočíva aj na

nesprávnych právnych záveroch.

Tým, že žalovaní neboli riadne poučení podľa neukončil

dokazovanie týmto postupom súdu, žalovaným bola takto možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd sa nezaoberal s vyúčtovaním, ktoré nebolo doručené žalobcom

a vlastne sa ani nemohli dostať do omeškania. Súdy všetkých stupňov sa nezaoberali

skúmaním toho, na základe akého titulu boli zvýšené výšky mesačných preddavkov oproti

zmluve o výkone správy. Súd mal o podaní žalobcov z 27. 08. 2009 rozhodnúť ako o návrhu

na zmenu žaloby, keďže tak neurobil, postupoval v rozpore s , Súdy

nebrali v úvahu písomný súhlas na zriadenie vlastného vykurovania bytu zo dňa

06. 08. 2002. Žalobca neoprávnene požadoval platenie leasingu vo výške 40,56 € (1 222)

mesačne, keďže odporcovia nedali žiaden súhlas na jej uzatvorenie. ...“

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o sťažnosti

rozhodol takto:

„1) Vyslovuje, že základné a ľudské práva Ing. S. G...

2) PhMr. M. G... podľa a SR v kontexte s ods. 11, čl.

6 Európskeho dohovoru a priamo aj toto právo postupom OS vo Svidníku v konaní vedenom

pod č. , postupom a rozhodnutím KS v Prešove v konaní vedenom pod č. k. 18

Co 40/2010 a postupom NS SR č. k. porušené bolo

3) Ústavný súd prikazuje OS vo Svidníku, aby konal bez zbytočných prieťahov

4) Ukladá OS vo Svidníku uhradiť Ing. S. G. a PhMr. M. G. trovy konania vo výške

250 € za vypracovanie sťažnosti a právne zastupovanie, ktoré je im OS vo Svidníku vyplatiť

v hotovosti vyplatiť v hotovosti, alebo šekovou poukážkou do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Pri rozhodovaní v rámci predbežného prerokovania o prijatí návrhu žiadame,

aby predmetná sťažnosť bola prijatá na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov o porušení ich základného práva na

súdnu ochranu zaručeného v tým, že postupom označených

všeobecných súdov v konaní o žalobe bola sťažovateľom odňatá možnosť konať pred

súdom, a tiež tým, že podľa ich tvrdení v konaní o žalobe označené všeobecné súdy dospeli

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne

právne posúdili. Okrem tohto sťažovatelia tiež namietajú aj porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. K namietanému porušeniu

1.1 V súvislosti s namietaným porušením v spojení s postupom

a rozhodnutím okresného súdu ústavný súd poukazuje v prvom rade na princíp subsidiarity

(„ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného , podľa

ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie

ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba

nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľmi označeného základného práva alebo

slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd z na danú vec vzťahujúceho sa súdneho spisu zistil, že okresný súd

rozhodol o žalobe naposledy rozsudkom č. k. -174 z 29. januára 2010, pričom

podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia mali možnosť namietať porušenie základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v postupom a rozhodnutím

okresného súdu využitím riadneho opravného prostriedku (odvolania), ktoré napokon aj

účinne využili. Krajský súd sa v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho

súdu musel v podstate vysporiadať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké

sťažovatelia proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu uvádzajú aj v konaní pred

ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti (vo vzťahu

k postupu okresnému súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

1.2 Pokiaľ ide o postup a rozhodnutie krajského súdu, ústavný súd na tomto mieste

poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie

konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v . Táto

lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné

prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je

zákonným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku

okresného súdu č. k. -174 z 29. januára 2010 rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 21. júna 2010, ktorým rozsudok okresného súdu v odvolaním

napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Rozsudok krajského súdu nadobudol

právoplatnosť 6. septembra 2010.

Od 6. septembra 2010, keď rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť, do

15. júla 2011, keď sťažovatelia podali sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú

prepravu (ústavnému súdu doručená 19. júla 2011), zjavne uplynula dvojmesačná lehota

podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti (vo vzťahu ku

krajskému súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25

ods. 2 ).

1.3 Sťažovatelia, ako to zo súdneho spisu vyplynulo, proti právoplatnému rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 21. júna 2010 podali riadne a včas mimoriadny

opravný prostriedok – dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 30. marca 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. mája 2011.

Keďže od 12. mája 2011 (nadobudnutie právoplatnosti uznesenia najvyššieho súdu

o dovolaní sťažovateľov) do 15. júla 2011, keď sťažovatelia podali sťažnosť adresovanú

ústavnému súdu na poštovú prepravu (ústavnému súdu doručená 19. júla 2011), zjavne

uplynula dvojmesačná lehota podľa , ústavný súd

sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti (vo vzťahu k najvyššiemu súdu) už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene ( ).

2. K namietanému porušeniu a dohovoru

V súlade so svojou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj právu na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom

súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo

porušenie v tom čase ešte trvalo.

Keďže v čase podania sťažnosti, t. j. 15. júla 2011 bol postup v konaní o žalobe

vrátane opravných prostriedkov pred označenými všeobecnými súdmi už právoplatne

ukončený, dôsledkom čoho stav právnej neistoty sťažovateľov pominul, je sťažnosť aj

v tejto časti podaná oneskorene.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľov pri jej predbežnom

prerokovaní aj v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

právoplatných meritórnych rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj rozhodnutie o prikázaní

konať bez zbytočných prieťahov, ako aj trovách konania je viazané na vyslovenie porušenia

práva alebo slobody sťažovateľov ( prvá veta ), ústavný súd o tej časti

sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011