Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 435/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., P., zastúpenej advokátkou JUDr. R.

F., Advokátska kancelária, Š., vo veci porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd procesným postupom

Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta

2010 doručená sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie v úvodnej časti označených práv postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti vytýkala okresnému súdu, že sa v označenom

exekučnom konaní odmietol zaoberať jej podnetom, ktorým žiadala o odklad exekúcie až

do vyriešenia sporu vedeného na okresnom súde pod sp. zn. týkajúcej sa

pohľadávky, ktorú si v exekučnom konaní uplatňuje oprávnený proti povinnému, ale ktorej

veriteľom je sťažovateľka, a nie oprávnený.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil jej právo garantované Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), prikázal okresnému súdu konať o jej podnete

a priznal jej proti okresnému súdu náhradu trov konania v sume 303,16 €.

4. Ústavný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či sú naplnené predpoklady meritórneho

prerokovania ústavnej sťažnosti [§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“)], a dospel k záveru, že ide o zjavne neopodstatnený návrh v zmysle ustanovenia § 25

ods. 2 . Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity

konania pred ústavným súdom dáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“

návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide

o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter kontradiktórneho

konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe priebehu

namietaného konania či na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci

a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnej sťažnosti.

Ak potom sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu (opatreniu, alebo inému zásahu)

orgánu verejnej moci, považuje ju ústavný súd spravidla za zjavne neopodstatnenú, ak

napadnuté rozhodnutie (opatrenie, zásah) nie je vzhľadom na svoju povahu, namietané vady

konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, spôsobilé porušiť základné práva a slobody

sťažovateľky, t. j. keď ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia.

5. V posudzovanej veci sa sťažovateľka domáhala zásahu ústavného súdu proti

opatreniu okresného súdu, ktorý jej listom z 1. júna 2010 „v exekučnej veci oprávneného:

Ing. O. L.– T., proti povinnému: D., a. s., o vymoženie 4 650 276,40 Sk s prísl...“, odmietol

postavenie účastníka konania (oprávneného) a potom nerozhodol o jej podnete na odklad

exekúcie zo 14. októbra 2009.

6. Toto opatrenie (postup) okresného súdu nemožno považovať za jeho zásah do

základných práv a slobôd sťažovateľky.

7. Účastníkmi exekučného konania sú tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (§ 90

); podľa ustanovenia zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) sú nimi predovšetkým oprávnený a povinný. Rozhodujúce

je teda len to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie

ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo

pasívna vecná legitimácia). Odkladom exekúcie sa zabezpečuje ochrana povinného

v exekučnom konaní, takže na podanie návrhu je podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku

procesne legitimovaný len povinný (fyzická osoba), a nie oprávnený.

8. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd prípisom z 1. júna 2010 správne oznámil

sťažovateľke neexistenciu skutočností pre jej chcený vstup do prebiehajúceho exekučného

konania a vydanie dočasného opatrenia (odkladu exekúcie); jej svojská aplikácia

príslušných právnych noriem urobila z nich nástroj absurdity (oprávnená nie je vecne

legitimovaná na podanie návrhu o odklad exekúcie) a pokračovala do zbytočného

zaťažovania ústavného súdu sťažnosťami, ktoré sú zjavne neoprávnené, ale ktoré musí tiež

rozhodnúť, a to na úkor rozhodovania skutočne opodstatnených sťažností.

9. S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky na neverejnom

zasadnutí senátu odmietol ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011