Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 523/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť R. D., D., t. č. vo väzbe I., vo veci namietaného porušenia

práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn.

z 26. septembra 2011 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 28. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra

2011 doručená sťažnosť R. D., D., t. č. vo väzbe I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. septembra 2011 a uznesením

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. septembra

2011.

Zo sťažnosti a z ústavným súdom vyžiadaných napadnutých rozhodnutí všeobecných

súdov vyplýva, že sťažovateľ je na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej

len „okresná prokuratúra“) č. k. -117 podanej okresnému súdu 16. septembra

2011 v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. väzobne trestne stíhaný

pre zločin vydierania podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Do väzby bol sťažovateľ vzatý

uznesením okresného súdu sp. zn. z 18. marca 2011 v spojení s uznesením

krajského súdu sp. zn. z 5. apríla 2011, a to z dôvodu uvedeného v § 71

ods. 1 písm. c) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“). Väzba začala plynúť 18. marca 2011.

Sťažnosťou napadnutým uznesením sp. zn. z 26. septembra 2011

okresný súd podľa s poukazom na Trestného

poriadku ponechal sťažovateľa vo väzbe, pretože dôvod jeho väzby naďalej trval. Zároveň

týmto uznesením v zmysle ustanovenia žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský

súd uznesením sp. zn. z 28. septembra 2011 rozhodol tak, že ju podľa § 193

ods. 1 písm. c) ako nedôvodnú zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutím okresného súdu sp. zn.

z 26. septembra 2011 a rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 28. septembra

2011 bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 dohovoru.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Týmto podávam sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín pod číslom

-462 z 28. 9. 2011 a súčasne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín pod

číslom zo dňa 26. 9. 2011 nakoľko týmito rozhodnutiami bol porušený zákon

vo vzťahu k trvaniu a dôvodom mojej väzby...

Dňa 9. 9. 2011 sa malo konať preštudovanie a doplnenie spisov. Ja som pred týmto

úkonom vypovedal plnú moc advokátovi JUDr. J. P. a vyšetrovateľovi som uviedol, že si

dnes nemôžem preštudovať vyšetrovací spis, nakoľko nemám obhajcu. Ďalej som uviedol, že

do 13. 9. 2011 ho písomne vyrozumiem, kto ma bude ďalej zastupovať. Toto uviedol do

záznamu o preštudovaní a odišiel preč... Takže tento úkon sa vôbec nekonal. Zároveň som

mu predložil dôkaz..., že skutok, ktorý sa mi kladie za vinu som nespáchal...

Vyšetrovateľ mi protizákonne uzatvoril spisy a predložil ich dozorujúcej

prokurátorke. Urobil to preto, lebo vedel, že mi za pár dní končí vyšetrovacia väzba a že by

som bol prepustený na slobodu...

Ďalej by som chcel uviesť, že dňa 25. 8. 2011 bola doručená na Okresnú prokuratúru

generálna námietka zaujatosti, no do dnešného dňa dom nebol vôbec písomne

vyrozumený...

Dňa 19. 9. 2011 mi bolo doručené..., že dňa 16. 9. 2011 bola podaná obžaloba okr.

prokurátorkou... na Okresný súd Trenčín a že dňa 26. 9. 2011... sa koná výsluch o dôvodoch

mojej ďalšej väzby po podaní obžaloby. Tu chcem uviesť, že okr. prokurátorka vypracovala

obžalobu počas namietnutia...

Ďalej chcem poukázať na to, že prokurátorka vypracovala obžalobu v sobotu 17. 9.

2011 no na súd do podateľne ju podala už 16. 9. 2011 čo je piatok. Tu nastalo

antidátumovanie! Toto nie je pisárska chyba! Je to len ďalší dôkaz toho, ako mi bola

protizákonne podaná obžaloba...

Prokurátorka a sudca Okresného súdu Trenčín obišli elektronickú poštu. Obžalobu

mi prijal nezákonný sudca.

Nezákonný sudca mi v deň prijatia obžaloby ustanovil aj nového obhajcu. Nezákonný

sudca mi po prijatí obžaloby vytýčil termín výsluchu na súde o dôvodoch mojej ďalšej

väzby.

… Ja som pred pojednávaním žiadal pána sudcu, aby toto pojednávanie odročil a

ústne som mu uviedol, čo všetko bolo porušené, prečo by nemal prijať obžalobu. Keď som

videl, že sudcu to vôbec nezaujíma, rovno na mieste som podal námietku zaujatosti na

sudcu aj na celý Okresný súd Trenčín. Snažil som sa toto pojednávanie odročiť, no sudca

vôbec neakceptoval moje argumenty, vôbec sa nevyjadril k mojej písomnej sťažnosti voči

podanej obžalobe...

Ďalej chcem uviesť, že p. JUDr. J. Š. si prebral doručenku o tom, že som mu bol

pridelený až vo štvrtok 22. 9. 2011, čím mu nebola dodržaná 5 dňová lehota na

preštudovanie môjho spisu po podaní obžaloby a nebola mu dodržaná ani 3 dňová lehota.

Advokát JUDr. J. Š. nebol vôbec oboznámený s mojím vyšetrovacím spisom a ani nevedel,

čo sa vlastne ide prejednávať...

Súdom zvolený advokát JUDr. J. Š. si svojim nezodpovedným prístupom neplnil svoju

prácu a mne nebola poskytnutá plnohodnotná právna pomoc na zodpovedajúcej

profesionálnej úrovni.

Dôvody väzby po podaní obžaloby boli prejednané aj po mojich námietkach a

žiadostiach o odročenie.

Záver: Žiadam Ústavný súd o prešetrenie mojej sťažnosti voči rozhodnutiu

Krajského súdu Trenčín pod číslom -462 z 28. 9. 2011 a súčasne proti

uzneseniu Okresného súdu Trenčín pod číslom z 26. 9. 2011 nakoľko týmito

rozhodnutiami bol porušený zákon vo vzťahu k trvaniam a dôvodom mojej väzby.

Týmto konaním bol porušený medzinárodný dohovor o ochrane ľudských práv a

slobôd čl. 6. Zároveň žiadam o zrušenie rozhodnutí Krajského a Okresného súdu Trenčín

nakoľko aj po týchto všetkých porušeniach som protizákonne držaný vo väzbe.

Zároveň žiadam o ustanovenie ústavného advokáta k mojej sťažnosti.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo

vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv.

V zmysle uvedeného ústavný súd predmet konania o sťažnosti sťažovateľa vymedzil

tak, že je ním namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6

dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. z 26. septembra 2011 a

uznesením krajského súdu sp. zn. z 28. septembra 2011.

1. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažnosťou napadnuté

rozhodnutia (tak okresného súdu, ako aj krajského súdu) sú rozhodnutiami o ponechaní

sťažovateľa vo väzbe, t. j. sú výsledkom konania, a rozhodnutia o väzbe teda o osobnej

slobode [ a ]. V tomto prípade preto nešlo

o rozhodovanie vo veci samej, teda o vine a treste, resp. o trestnom obvinení.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv zaručených v čl. 6 dohovoru ústavný súd

uvádza, že konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe (teda o slobode), nie

sú konaniami o trestnom obvinení, ako to vyžaduje článok dohovoru. Väzobným konaním

podľa názoru ústavného súdu nemôže dôjsť k porušeniu práv zaručených v čl. 6 dohovoru aj

z dôvodu, že túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru.

Ústavný súd v tomto smere poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu prax Európskeho súdu

pre ľudské práva, podľa ktorej osobnú slobodu chráni čl. 5 dohovoru (napr. rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva de Wilde et al. v. Belgicko z 18. júna 1971, AČ. 12,

§ 65, § 67, § 71 – § 77 etc.).

Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý proces. Tento článok dohovoru

sa teda zásadne nevzťahuje na konanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ ide

o procesné záruky poskytnuté osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia právna

úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť (napr.

).

Sťažovateľ namietal porušenie práva zaručeného v čl. 6 dohovoru rozhodnutiami,

ktorými bol ponechaný vo väzbe, teda takými rozhodnutiami všeobecných súdov, na ktoré

sa čl. 6 dohovoru vecne nevzťahuje. Pretože neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi

napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu o väzbe a namietaným

porušením označeného článku dohovoru, je sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená,

a preto ju ústavný súd odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

2. Navyše ústavný súd poznamenáva, že na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá

smeruje proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 26. septembra 2011, nie je

daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom

prípade proti uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal

krajský súd v druhostupňovom konaní, ktorého povinnosťou bolo preskúmať nielen

správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, ale aj správnosť postupu, ktorý rozhodnutiu

predchádzal. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Sťažovateľ napokon

riadny opravný prostriedok využil.

V tejto časti by preto ústavný súd mohol sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25

ods. 2 aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

3. Nad rámec ďalej ústavný súd podotýka, že pokiaľ sťažovateľ v odôvodnení

sťažnosti poukazuje na skutočnosti, že vyšetrovateľ Policajného zboru mu neumožnil

preštudovať vyšetrovací spis a „uzavrel“ spis bez toho, aby mal „nového“ obhajcu; že

dôvodné pochybnosti neboli vykladané v jeho prospech; že prokurátori okresnej prokuratúry

sú zaujatí a o vybavení „generálnej námietky zaujatosti“ okresnej prokuratúry nebol

vyrozumený, pritom obžaloba bola podaná v čase nevybavenej námietky; že obžaloba bola

podaná protizákonne, pretože bola vypracovaná 17. septembra 2011, ale podaná okresnému

súdu 16. septembra 2011 (podľa sťažovateľa nejde o pisársku chybu); že obžalobu prijal

nezákonný sudca, pretože prokuratúra a sudca okresného súdu „obišli elektronickú

podateľňu“; že vo vzťahu k obhajcovi neboli dodržané lehoty na preštudovanie

a oboznámenie sa s vyšetrovacím spisom; ako aj to, že obhajca si „neplnil svoju prácu“

a sťažovateľovi nebola poskytnutá plnohodnotná právna pomoc, je k tomu potrebné uviesť,

že všetky tieto skutočnosti mohol, resp. bude môcť namietať v prebiehajúcom trestnom

konaní a bude povinnosťou všeobecného súdu sa týmito námietkami zaoberať.

Trestné konanie proti sťažovateľovi nie je v čase rozhodovania ústavného súdu

právoplatne skončené. poskytuje osobe, proti ktorej sa vedie trestné

konanie, v každej fáze trestného konania široký rozsah práv, ktoré je táto osoba oprávnená

využiť, a spolupôsobiť tak na objasňovaní skutkového stavu a tiež na odstraňovaní

prípadných pochybení orgánov činných v trestnom konaní. Medzi tieto prostriedky patrí

právo obvineného vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,

a k dôkazom o nich, právo uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy

slúžiace na jeho obhajobu, právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov

vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, právo žiadať, aby bol

vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch

prípravného konania, ak je zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby, právo účasti na hlavnom

pojednávaní a práva s tým súvisiace a právo súčinnosti pri dokazovaní v súdnom konaní.

V rámci trestného konania sa obvinenému poskytuje celý systém opravných prostriedkov

proti rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní a súdov, napr. sťažnosť, odvolanie,

dovolanie a pod.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom namietané

skutočnosti v danom štádiu nie je oprávnený preskúmavať. Právomoc ústavného súdu

ustanovená v spočíva okrem iného aj v tom, že k jej uplatneniu môže

zásadne dôjsť až subsidiárne, teda až potom, keď sťažovateľ vyčerpal opravné prostriedky

alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov

( ).

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy

rozhodovať o jeho ďalšej požiadavke – zrušiť napadnuté rozhodnutia okresného súdu

a krajského súdu, rozhodovanie o ktorej je podmienené vyslovením porušenia základného

práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez

právneho dôvodu zaoberať sa požiadavkou sťažovateľa o ustanovenie mu právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011