Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 517/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., B., a JUDr. P. P., P., vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. a Krajským

súdom v Bratislave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. K. a JUDr. P. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra

2011 doručená sťažnosť Ing. J. K., B. (ďalej len „sťažovateľ 1“), a JUDr. P. P., P. (ďalej len

„sťažovateľ 2“, spolu aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným súdom

Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským súdom

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná

na poštovú prepravu 26. októbra 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu č. k. -184

z 10. júna 2011 nebol sťažovateľ 2 pripustený ako občiansky zástupca na právne

zastupovanie sťažovateľa 1 v konaní. Uznesením krajského súdu č. k. -229

z 31. augusta 2011 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Sťažovateľ 1 v podanom

odvolaní namietal skutkové zistenia okresného súdu, a to jednak čo sa týka rozsahu

zastupovania, ale predovšetkým to, že v rôznych veciach nezastupuje sťažovateľ 2

sťažovateľa 1 opätovne, pretože zákonodarca jasne v zákone uviedol, že zástupca by musel

konať v rôznych veciach opätovne. Pritom sťažovateľ 2 ak koná v rôznych veciach, tak sa

tak nedeje opätovne. Krajský súd sa v odôvodnení uznesenia vôbec nezaoberá tým,

či skutkové zistenia okresného súdu sú alebo nie sú pravdivé. Preto je uznesenie krajského

súdu nepreskúmateľné. Neuvádza sa v ňom, ako sa zabezpečí zákonné právo sťažovateľa 1

byť zastúpený osobou, ku ktorej má dôveru. Neuvádza sa ani to, v ktorých veciach koná

sťažovateľ 2 opätovne.

Sťažovatelia navrhujú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov , listiny a dohovoru s tým, aby boli uznesenia okresného súdu

z 10. júna 2011 a krajského súdu z 31. augusta 2011 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie

okresnému súdu. Domáhajú sa tiež priznania primeraného zadosťučinenie v sume po

5 000 € pre každého zo sťažovateľov.

Z uznesenia krajského súdu č. k. -229 z 31. augusta 2011 vyplýva, že

ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. -184 z 10. júna 2011

v znení opravného uznesenia č. k. -194 z 29. júna 2011 v časti, v ktorej súd

nepripustil, aby sťažovateľa 1 zastupoval v konaní sťažovateľ 2. Podľa názoru krajského

súdu je nesporné, že sťažovateľ 2 vystupuje vo viacerých veciach na okresnom súde ako

právny zástupca, pričom má pozastavený výkon advokácie. Súd môže rozhodnúť, že takéto

zastúpenie nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak

vystupuje v rôznych veciach opätovne. Splnomocnencom nemôže byť osoba, ktorá

vystupuje ako zástupca v rôznych veciach, ktoré spolu skutkovo nesúvisia, netýkajú sa

totožnosti zastúpeného, príp. ak túto činnosť vykonáva za odplatu, čo sa považuje za

pokútnictvo. Súd pri rozhodovaní o nepripustení takéhoto zastúpenia vychádza z vlastných

poznatkov, príp. z informácií iných súdov. Keďže bolo nesporne preukázané, že

sťažovateľ 2 vystupuje na okresnom súde v rôznych veciach ako právny zástupca, neboli

naplnené predpoklady na to, aby mohol zastupovať sťažovateľa 1 v predmetnom spore

a boli naplnené predpoklady na nepripustenie sťažovateľa 2 ako zástupcu v zmysle

ustanovenia .

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ 1 podal proti uzneseniu krajského súdu

č. k. -229 z 31. augusta 2011 dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom pod sp. zn. , treba uviesť, že proti uzneseniu okresného súdu z 10. júna

2011 bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť

ochranu označeným právam sťažovateľov mal krajský súd v odvolacom konaní. Tým je

zároveň v tejto časti sťažnosti vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež dodať, že

sťažovatelia využili možnosť podať proti uzneseniu okresného súdu odvolanie.

Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému krajským

súdom pod sp. zn. , považuje ústavný súd za podstatné, že sťažovatelia

vlastne namietajú, že postupom a uzneseniami všeobecných súdov bola im odňatá možnosť

konať pred súdom. Sťažovateľ 1 prejavil vôľu byť v konaní zastúpený sťažovateľom 2,

čo však všeobecné súdy znemožnili, a tým odňali možnosť, aby sa sťažovateľ 1 dal

zastupovať osobou, proti ktorej má dôveru.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že proti uzneseniu krajského súdu bolo možné podať

dovolanie, pričom podľa zistenia ústavného súdu k podaniu dovolania aj došlo. Znamená to

vo svojich dôsledkoch, že právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov

v konaní vedenom krajským súdom má v rámci dovolacieho konania Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd dovolací. Tým je zároveň aj v tejto časti sťažnosti vylúčená

právomoc ústavného súdu.

Napokon ústavný súd považuje za potrebné poznamenať vo vzťahu k sťažnosti

podanej sťažovateľom 2, že on nie je účastníkom konania vedeného okresným súdom.

Účastníkom konania na strane žalovaného je totiž iba sťažovateľ 1. Preto sa sťažovateľ 2

javí ako osoba zjavne neoprávnená na podanie sťažnosti ústavnému súdu v tejto veci.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011