Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 526/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti M., s. r. o., O., zastúpenej advokátom JUDr. M.

O., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 1. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti M., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra

2011 doručená sťažnosť spoločnosti M., s. r. o., O. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 1. júna 2011.

Zo sťažnosti vyplýva:

«... Krajský súd v Žiline (ďalej iba krajský súd) rozsudkom sp. zn.

zo dňa 01.06.2011 rozsudok Okresného súdu v Žilne sp. zn. zo dňa

30.06.2010 :

- vo výroku o povinnosti žalovaného M. P., IČO :..., s miestom podnikania O., okres K.

(ďalej iba žalovaný) zaplatiť žalobcovi M. C. – P., IČO:..., s miestom podnikania K., okres

K. (ďalej iba žalobca) sumu 11.692,54 EUR s prísl. „potvrdil“ s tým, že predmetný výrok

súčasne odvolací súd iniciatívne (ultra petitum) upravil (t.j. zmenil) na znenie vyplývajúce

z hmotnoprávnej úpravy akcesorického záväzku žalovaného ako ručiteľa, tak ako je uvedené

vo výrokovej časti označeného rozhodnutia kraj. súdu

- žalovanému uložil mi povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania

- výrok o trovách 1. stupňového konania potvrdil...

Možno konštatovať, že krajský súd nám svojím procesným postupom v odvolacom

konaní absolútne odňal možnosť konať pred súdom. Krajský súd navyše

konal ultra petitum, nakoľko zo strany žalobcu nebol vôbec uplatnený petit, ktorý bol

odvolacím súdom nakoniec vyslovený v jeho meritórnom enunciáte.

Samotný spôsob „potvrdenia“ 1.st. rozsudku krajským súdom v jeho meritórnom

výroku bol zmätočný, nezákonný a v právnom štáte zjavne neprípustný. Krajský súd totiž

rozsudok nepotvrdil, ale upravil = zmenil s tým, že v dôsledku použitia iného

hmotnoprávneho ustanovenia sám iniciatívne v odvolacom konaní rozhodol bez zmeny

petitu vykonaného žalobcom. Najmarkantnejším pochybením krajského súdu je skutočnosť,

že krajský súd vo výroku rozsudku deklaroval našu hmotnoprávnu povinnosť ako dlžníka

žalobcu popri tom, že súčasne deklaroval hmotnoprávnu povinnosť žalovaného ako ručiteľa

žalobcu. Krajský súd tak svojvoľne konal ultra petitum.

Nakoľko naša spoločnosť M., s.r.o. nebola účastníkom súdneho konania a nemala

vedomosť o obsahu súdneho spisu, krajský súd v civilnom súdnom spore iných účastníkov

konania nemohol rozhodovať o akejkoľvek existencii našej právnej povinnosti voči

žalobcovi a túto i iniciatívne deklarovať vo výroku odvolacieho rozsudku. V konaní by sme

sa totiž ako účastník konania mohli brániť rôznymi skutkovými ako i právnymi námietkami

(vrátane kompenzačných námietok) a mohli by sme uplatňovať svoje procesné práva.

Uplatnenie všetkých procesných práv účastníka konania nám tak bolo postupom krajského

súdu odopreté a krajský súd rozhodol tzv. o nás bez nás. Krajský súd mohol zaviazať

povinnosťou iba účastníka konania, nie však iný subjekt a navyše v rozpore s uplatneným

petitom žaloby, ktorú zmenil svojvoľne de facto ex offo bez vykonania zmeny žaloby, bez

procesného úkonu žalobcu a následného vydania uznesenia o pripustení alebo nepripustení

zmeny petitu. Je tak nesporné, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob

333/2010 zo dňa 01.06.2011 bolo porušené základné právo našej spoločnosti na súdnu

a inú právnu ochranu zaručené podľa a podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na

spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Krajský súd svojím rozhodnutím a postupom porušil prakticky všetky

ustanovenia ako i esenciálne zásady civilného sporového

konania a jeho postup je z ústavného hľadiska neudržateľný.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa - spoločností M., s.r.o., IČO :..., so sídlom O., okres

K. na súdnu a inú právnu ochranu zaručené podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné

právo na spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob

333/2010 zo dňa 01.06.2011 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 01.06.2011 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť spoločností M., s.r.o., IČO :..., so sídlom

O., okres K. do tridsať dní od právoplatností tohto nálezu trovy konania vo výške 261,82

EUR (slovom dvestošesťdesiatosem eur osemdesiatdva eurocentov) na účet advokáta

JUDr. M. O...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú predpísané náležitosti podľa zákona, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti

konať a rozhodnúť.

Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že účastníkmi konania

krajského súdu sp. zn. boli M. C. P. ako žalobca a M. P., O., ako

žalovaný. Sťažovateľ v konaní pred Okresným súdom Žilina ani pred krajským súdom

nebol účastníkom konania. Podnet na ústavný súd môže podať iba subjekt v záujme ochrany

vlastných práv (, ).

2. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. Ústavnému

súdu neušlo pozornosti, že sťažovateľ je dotknutý rozsudkom krajského súdu z 1. júna 2011,

pretože krajský súd rozhodoval aj o jeho právach a povinnostiach. Pokiaľ však sťažovateľ

tvrdí, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, v zmysle princípu subsidiarity musí

najprv využiť účinné prostriedky nápravy (napr. dovolanie) po vyžiadaní rozsudku

krajského súdu.

Z týchto dôvodov pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti aj pre nedostatok

právomoci.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nemal ani oprávnenie podať sťažnosť proti

napadnutému rozhodnutiu krajského súdu, ktorého nebol účastníkom konania.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011