Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 477/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť I. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

obchodnej spoločnosti S., a. s., B., a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. o d m i e t a z dôvodu nedostatku právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra

2011 doručená sťažnosť I. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), porušenie svojho základného práva podľa a

porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom obchodnej spoločnosti

S., a. s., B. (ďalej len „obchodná spoločnosť“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Na sklonku existencie bývalého režimu vtedajší regionálni pohlavári mi ako už

v tomto čase nežiadúcej osobnosti dali v mojom príbytku na B. najsamprv vypojiť telefón,

potom zrušiť telefónnu linku a nakoniec na moju škodu aj úplne zlikvidovať celé telefónne

vedenie - ako prípojku k hlavnému vedeniu, ktorú som si dal postaviť na svoj vlastný

náklad! A tomu, bohužiaľ, ani nový režim nedokázal v konečnej fáze zabrániť a v mnohých

konaniach - súdnych i správnych odčiniť na mne spáchanú krivdu i škodu /!/“

V súvislosti s citovanou skutočnosťou sťažovateľ poukazuje na súdne konanie

Mestského súdu v Bratislave vedené pod sp. zn. a na jeho rozsudok, v ktorom

„tento súd spolu so súdom najvyšším síce moju ... celkom dôvodnú žalobu zamietli ale

v odôvodnení svojich rozsudkov ma ubezpečovali, že k náprave má dôjsť vydaním len

zákonného a bezvadného rozhodnutia v správnom konaní, a to býv. S., š. p. B., k čomu ale

nikdy nedošlo, na čo dlhé a márne roky čakám, napriek tomu, že rozhodnutie tohto

správneho orgánu pod č. 1502/91-TPO z 8. V. 91 bolo v mimoodvolacom konaní býv. jeho

nadriadeným federálnym orgánom /FMS/ - jeho rozhodnutím pod čís.: 6933/91, zo dňa 1.

VII. 1991 zrušené!

Napriek tomu, že mne ako obyčajnému človeku neprislúcha nielen zo zákona, ale ani

zo žiadneho iného titulu akákoľvek povinnosť sústavne nabádať naše štátne orgány k ich

činnosti a k tomu, že čo kedy majú robiť, nedalo mi to pokoj a s touto vecou som sa

v poslednom čase obrátil aj na MD PaT SR, ktoré mi svojím listom sp. zn.

SPT/z.4504, zo dňa 2. 2. 10 oznámilo, že ono v danej veci nie je právnym nástupcom po býv.

S., ale že ním je v súčasnosti S. a. s., a preto na základe toho usudzujem, že práve tento

právny subjekt bol a je povinný to správne, zákonné a bezvadné rozhodnutie v tejto mojej

záležitosti vydať, a to ex offo bez toho, aby ja som ho na to mal vyzývať! Preto je táto

sťažnosť!“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„... základné a ľudské práva I. K. podľa ods. 2/, SR v spojení s jej

a právami Dohovoru podľa ods. 1/ jeho čl. 6 postupom kompetentného subjektu S. a. s. B. v

konaní o veci sťažovateľa nevydaním rozhodnutia v správnom konaní o zrušení a likvidácii

jeho tf účastníckej stanice v B. v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia MsS v

Bratislave pod č. k. , porušené boli a sú.

... Priznáva I. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie za porušovanie jeho

základných a ľudských práv vo výške 5 tis. EUR /slovom päťtisíceur/, ktoré je mu povinný S.

a. s. B. zaplatiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

... Ukladá S. a. s. B., aby vo veci neodkladne konal a meritórne rozhodol a uhradil aj

vzniklé trovy tohto súdneho konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného

nálezu.“

Sťažovateľ návrh na priznanie spravodlivého finančného zadosťučinenia odôvodnil

ako „náhradu nemajetkovej ujmy za trpenie dlhodobého stavu právnej neistoty vo veci,

ktorá mala byt už dávno za nami, ale pre absolútnu nečinnosť zodpovedného subjektu tak

tomu nie je, čím sa moje traumatizovanie aj v tejto mojej vôbec nezanedbateľnej veci iba

predlžuje, lebo ten, kto preberá po niekom záväzky a iné právne povinnosti sa

v demokratickom a právnom štáte takto nečinne k právam občana správať nemá!“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež žiadal, aby mu ústavný súd ustanovil zástupcu

z radov advokátov na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa

, základného práva podľa a porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom obchodnej spoločnosti,

ktorá podľa sťažovateľa nerozhodla vo veci zrušenia jeho telefónnej účastníckej stanice.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť

využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Podstatou sťažovateľovej sťažnosti je tvrdenie, že obchodná spoločnosť porušila

označené základné práva sťažovateľa podľa a a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že nerozhodla vo veci zrušenia jeho telefónnej účastníckej

stanice, pričom podľa sťažovateľa tak mala urobiť z úradnej povinnosti (ex offo). Z toho

dôvodu sťažovateľ v sťažnosti aj výslovne uvádza, že vedome nevyužil žiadne právne

prostriedky voči obchodnej spoločnosti týkajúce sa zrušenia jeho telefónnej účastníckej

stanice.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv obchodnou spoločnosťou. Ústavný súd už

vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že domáhať sa ochrany svojich práv podľa čl. 127

ods. 1 môžu fyzické osoby a právnické osoby v prípadoch, ak k namietanému

porušeniu ich práv malo dôjsť postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci. Subjekty

súkromného práva, v danom prípade obchodná spoločnosť, nepatria do sústavy orgánov

verejnej moci. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nemá právomoc v danom prípade

poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho práv, ktorej sa domáha na ústavnom súde. Ústavný

súd preto sťažnosť sťažovateľa v súlade so svojou doterajšou judikatúrou odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími

návrhmi sťažovateľa (napr. návrh na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov).

Toto rozhodnutie nebráni tomu, aby sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv

v občianskoprávnom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2011