Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 515/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť A. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. J.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 17

ods. 2 , práva podľa Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 11 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom a jeho

rozsudkom z 3. mája 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uznesením zo 7. septembra 2011 v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2011 doručená sťažnosť A. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa (ďalej len

„ústava“), práv podľa čl. 1 Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „protokol č. 4 k dohovoru“) a práv podľa čl. 11

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný

pakt“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 3. mája 2011 odsúdená za trestný čin úverového podvodu podľa § 222

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“). O podanom odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. zo 7. septembra 2011 tak, že odvolanie prokurátora a sťažovateľky ako

nedôvodné zamietol podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

Sťažovateľka v sťažnosti vyjadrila svoj názor, že „nenaplnila skutkovú podstatu

prečinu úverového podvodu v zmysle , pretože absentoval

prvok úmyselného zavinenia za strany sťažovateľky tak ako je definovaný v § 15 písm. a)

a b) “. Argumentovala tým, že „podľa znaleckého posudku odborníkov

z oblasti zdravotníctva - psychiatrie a klinickej psychológie, uvedených vyššie, sťažovateľka

je osobou s trvalým intelektovým deficitom a narušenou osobnosťou, s nedostatočnou

schopnosťou predvídať následky svojho konania vo všetkých oblastiach, teda

i protiprávnosť a trestnosť svojho konania. I keď jednoduchšie následky vedomostne

predvídať dokáže, nestačí to pre motiváciu jej konania. Je evidentné, na základe znaleckého

posudku, že sťažovateľka nemohla spáchať prečin úverového podvodu, pretože vzhľadom

na svoje intelektové schopnosti a podľa odborného posudku nie je schopná konať

motivovane, a teda ani v zmysle § 15 písm. a/ a b/ pre neschopnosť konať motivovane

s cieľom porušiť alebo ohroziť zákonom chránený záujem a pre neschopnosť uvedomiť si

protiprávnosť svojho správania. K neplneniu skutkovej podstaty prečinu úverového

podvodu sťažovateľkou nedošlo, chýbal prvok úmyselného zavinenia.“.

Ďalej sťažovateľka uviedla, že konaním okresného súdu a krajského súdu „boli

porušené základné práva sťažovateľky, sťažovateľka sa výrazne sklamala v legitímnom

očakávaní spočívajúcom v očakávaní úlohy súdu ako strážcu spravodlivosti“.

Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol v jej veci

týmto nálezom:

„1. Základné právo A. K. podľa ,

Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 11

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom Okresného súdu Žiar

nad Hronom v konaní pod sp. zn. a Krajského súdu v Banskej Bystrici v

konaní pod sp. zn. porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. septembra 2011, sp. zn.

a Okresného súdu Žiar nad Hronom z 3. mája 2011, sp. zn. sa

zrušujú.

3. A. K. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 eur.

4. A. K. sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 1 protokolu č. 4 k dohovoru nikoho nemožno pozbaviť slobody iba

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 11 medzinárodného paktu nikto nebude uväznený len pre neschopnosť

splniť zmluvný záväzok.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov

konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd sa v prvom rade musel vysporiadať s neurčitosťou petitu sťažnosti,

v ktorom sťažovateľka namieta porušenie svojich práv iba postupom obidvoch konajúcich

súdov v označených konaniach, pričom (v bode 2 petitu) sa domáha zrušenia ich rozhodnutí

v týchto konaniach. Ústavný súd ustálil v súvislosti s celým obsahom sťažnosti predmet

konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia.

Ťažiskom obsahu sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že k porušeniu jej označených

práv došlo v dôsledku nesprávneho postupu okresného súdu ako aj krajského súdu v jej

trestnej veci, keď okresný súd a krajský súd nesprávne vyhodnotili subjektívnu stránku

trestného činu úverového podvodu (úmyselné zavinenie, pozn.). Podľa názoru sťažovateľky

absentoval prvok úmyselného zavinenia za strany sťažovateľky, tak ako je definovaný

v a , preto nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty

prečinu úverového podvodu zo strany sťažovateľky.

Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z je vo vzťahu

k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný

súd v konaní podľa ochranu základným právam alebo slobodám fyzických

osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd.

1. Pokiaľ ide o časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala porušenie svojich

označených práv postupom prvostupňového súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktoré skončilo vydaním rozsudku 3. mája 2011, ústavný súd v tomto prípade

zistil existenciu procesnej prekážky uvedenej v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, a síce nedostatok právomoci.

Proti uvedenému prvostupňovému rozsudku okresného súdu a postupu, ktorý mu

predchádzal, bol prípustný riadny opravný prostriedok – odvolanie, o ktorom rozhodoval

krajský súd, v právomoci ktorého bolo poskytnúť ochranu označeným právam

sťažovateľky, čím je v zmysle zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu. Ústavný súd tak sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25

ods. 2 .

2. Ústavný súd musel konštatovať nedostatok svojej právomoci aj vo vzťahu

k namietanému porušeniu označených práv krajským súdom.

Podľa proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený

vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa dovolanie možno podať,

ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Proti namietanému pochybeniu krajského súdu v odvolacom konaní, za ktoré

sťažovateľka považuje skutočnosť nevykonania nápravy v rámci opravného konania,

napriek existencii hrubej chyby konania prvostupňového súdu spočívajúcej v nesplnení

jedného zo zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu (ktorá

sa podľa názoru sťažovateľky premietla do porušenia jej označených práv), disponuje

sťažovateľka dostupným a účinným právnym prostriedkom nápravy – dovolaním.

Sťažovateľka môže tento mimoriadny opravný prostriedok proti uzneseniu krajského súdu

sp. zn. zo 7. septembra 2011 uplatniť na základe zákona ().

Ochranu sťažovateľkiným právam je v tomto prípade oprávnený poskytnúť Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd dovolací.

Právomoc dovolacieho súdu preskúmať v danom prípade uznesenie krajského súdu

sp. zn. zo 7. septembra 2011 predchádza právomoci ústavného súdu

v uvedenej veci. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol

pre nedostatok právomoci podľa .

Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 sťažnosť v celom rozsahu odmietol.

Ústavný súd v závere konštatuje, že sťažovateľka okrem už uvedených nedostatkov

k svojej sťažnosti nepripojila plnú moc na jej zastupovanie advokátom v konaní

pred ústavným súdom ako ani konečné rozhodnutia všeobecných súdov, ktorých postup

napáda, čo štandardne vedie ústavný súd k zasielaniu výzvy na odstránenie nedostatkov

sťažnosti, avšak ani doplnenie týchto nedostatkov by nebolo spôsobilé zvrátiť výsledok

predbežného prerokovania sťažnosti, ako to vyplýva z tohto rozhodnutia, preto ústavný súd

v rámci procesnej ekonómie od tejto výzvy upustil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 22. novembra 2011