Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 529/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť F. T., K., zastúpeného advokátom JUDr. P. S., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Košice I č. k. -24 zo 6. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2011

doručená sťažnosť F. T., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -24 zo 6. mája 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe návrhu A. T. a Ing. J. W., obe

bytom K. (ďalej len „oprávnené“), z 3. januára 2011 na vykonanie exekúcie je okresným

súdom vedené exekučné konanie pod sp. zn. , v ktorom oprávnené vymáhajú

od sťažovateľa splnenie uloženej povinnosti – vypratať nehnuteľnosť.

Sťažovateľ návrhom doručeným okresnému súdu 26. apríla 2011 žiadal o odklad

exekúcie z dôvodu, že sa „bez svojej viny prechodne ocitol v stave, keď neodkladná

exekúcia bude mať pre neho nepriaznivé dôsledky“. Tomuto návrhu okresný súd nevyhovel

a uznesením č. k. -24 zo 6. mája 2011 odklad exekúcie nepovolil.

Podľa názoru sťažovateľa je uznesenie okresného súdu č. k. -24

zo 6. mája 2011 „nepreskúmateľné, pre nedostatok dôvodov, je nekonzistentné, absentuje

logická väzba medzi zisteniami súdu a závermi, ku ktorým súd dospel a súd narušil rovnosť

účastníkov konania.

Sťažovateľ v návrhu na odklad exekúcie tvrdil a preukázal naplnenie hypotézy

právnej normy...

Sťažovateľ v exekučnom konaní tvrdil a preukázal, že sa bez svojej viny ocitol v stave

dočasnej práceneschopnosti..., nemá dostatok finančných prostriedkov... výkon exekúcie

bude mať pre neho nepriaznivé dôsledky...

Podľa názoru sťažovateľa z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe

akých konkrétnych dôkazov mal súd za preukázané, že sťažovateľ má dostatok majetku na

zabezpečenie si bytových potrieb. Súd v napadnutom rozhodnutí len skonštatoval, že takýto

záver vyplýva z viacerých dôkazov, súd však neuviedol z akých konkrétnych dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil. Súd len nepreskúmateľným spôsobom uviedol, že takýto

záver vyplýva z viacerých dôkazov. Z odôvodnenia však nie je možné viac zistiť. Sťažovateľ

k uvedenému uvádza, že skutočnosť, že sťažovateľ je spoluvlastníkom nehnuteľnosti

a vlastníkom nejakých hnuteľných veci nemôže sama o sebe viesť k zisteniu, že sťažovateľ

má dostatok majetku na to, aby si vedel zabezpečiť ubytovanie. Ako už bolo vyššie uvedené

sťažovateľ sa v priaznivej majetkovej situácii nenachádzal a v súčasnosti sa ani

nenachádza...

Sťažovateľ je toho názoru, že zistenia súdu sú jednak neúplné a z predmetných zistení

nebolo možné prijať taký záver k akému dospel súd v napadnutom rozhodnutí. Zo

skutočností, z ktorých vychádzal alebo mohol vychádzať takýto záver nijakým spôsobom

nevyplýva a teda rozhodnutie súdu nemá žiaden relevantný argumentačný základ a ako také

je svojvoľné. V napadnutom rozhodnutí chýbajú akékoľvek logické úsudky.

Sťažovateľ vidí porušenie rovnosti účastníkov konania v tom, že súd nezaslal

sťažovateľovi podanie oprávnených, v ktorom žiadali zamietnuť návrh sťažovateľa na

odklad exekúcie. Rovnosť účastníkov exekúcie... bola narušená v tom, že oprávneným bolo

umožnené argumentovať vo vzťahu k dôvodom sťažovateľa na odklad exekúcie, kdežto

sťažovateľovi takáto možnosť nebola zo strany súdu zabezpečená a teda sťažovateľa nemal

možnosť argumentovať proti dôvodom oprávnených, ktoré uviedli na vyvrátenie dôvodnosti

návrhu sťažovateľa na odklad exekúcie. Týmto spôsobom boli podľa názoru sťažovateľa

oprávnení zvýhodnení, keďže súd nezabezpečil, aby sťažovateľ mal možnosť argumentovať

v rovine polemiky s dôvodmi oprávnených, ktorými spochybňovali dôvodnosť návrhu

sťažovateľa na odklad exekúcie. Inými slovami oprávneným bola takáto možnosť vytvorená

(oprávnení mohli reagovať na podanie sťažovateľa), kým sťažovateľovi takáto možnosť

vytvorená nebola. Teda sťažovateľ bol v porovnaní s oprávnenými ukrátený. Ak by

sťažovateľ takúto možnosť mal, tak by spoľahlivým spôsobom vyvrátil možné predstavy

o jeho priaznivých majetkových pomeroch.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa, ktorým je F. T... K., na súdnu ochranu zaručené

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Košice I, sp. zn. zo dňa 06. 05. 2011 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 06. 05. 2011

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Košice I, aby v nej

znovu konal a rozhodol.

3. Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia na účet advokáta JUDr. P. S., so sídlom... K., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -24

zo 6. mája 2011.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že podľa svojej ustálenej judikatúry nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej

ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných

súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže

preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti

postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom

oddiele druhej hlavy ( až ). Z takéhoto pohľadu pristúpil ústavný

súd aj k posúdeniu napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu č. k. -24 zo 6. mája 2011

okrem iného vyplýva:

„Dňa 26. 4. 2011 bol doručený súdu návrh povinného na odklad exekúcie zo dňa

4. 3. 2011, ktorý odôvodňuje tým, že sú naplnené všetky predpoklady na odklad exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti...

Povinný je v súčasnosti práceneschopný a nedisponuje dostatkom finančných zdrojov, aby

si mohol zabezpečiť iné dočasné ubytovanie. Povinný je samostatne zárobkovo činná osoba,

pričom sa prechodne ocitol v stave, kedy jeho náklady spojené s výkonom podnikania

prevyšujú jeho príjmy. V dôsledku hospodárskej krízy nastal výrazný pokles príjmov

spôsobený poklesom stavebnej činnosti. Povinný nemá iných príbuzných alebo známych,

ktorí by mu mohli dočasne poskytnúť ubytovanie alebo finančné zdroje na zabezpečenie

iného ubytovania. Povinný zároveň má za to, že odklad exekúcie nebude predstavovať pre

oprávnených vážne poškodenie ich práv. Oprávnené v 1. a 2. rade majú v súčasnosti

zabezpečené slušné bývanie. Oprávnené môžu kedykoľvek prísť bývať do priestorov

rodinného domu, v ktorom sa v súčasnosti zdržiava... Povinný ich nevylučoval z bývania

v predmetnom rodinnom dome. Na základe uvedeného povinný žiada súd, aby povolil

odklad exekúcie do 31. 12. 2011.

Súdny exekútor umožnil oprávneným v 1. a 2. rade, aby sa vyjadrili ku skutočnostiam

uvádzaným povinným v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 4. 3. 2011. Dňa 20. 4. 2011

bolo osobne doručené vyjadrenie oprávnených v 1. a 2. rade zo dňa 20. 4. 2011, v ktorom

uviedli, že nesúhlasia z odkladom exekúcie a žiadajú súd, aby návrh povinného v celom

rozsahu zamietol, nakoľko podľa nich nie sú splnené všetky podmienky pre odklad exekúcie.

Povinný totiž doložil k svojmu návrhu aj potvrdenie o pracovnej neschopnosti a daňové

priznania, ale povinný neuviedol ďalšie majetkové pomery. Povinný je, spolu so svojou

bývalou manželkou, bezpodielovým spoluvlastníkom podielu o veľkosti 1/2 na

nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na parc. č... o výmere 334 m2, na... ulici v K., vedenú v LV

č... Povinnému nič nebránilo vysporiadať BSM predajom svojho podielu na uvedenej

nehnuteľnosti a získať tak finančné prostriedky na vyriešenie svojej bytovej otázky. Už v

minulosti oprávnení v 1. a 2. rade žiadali od povinného vydať bezdôvodné obohatenie vo

forme peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, pretože sú obidve

spolu s ich matkou odkázané od apríla 1998, kedy boli nútené opustiť predmetnú

nehnuteľnosť, na bývanie v prenajatých bytoch, za ktoré musia platiť nájomné, pričom

nemôžu bývať v nehnuteľnosti, ktorú ku dnešnému dňu užíva povinný, pričom nerešpektuje

právoplatné rozhodnutie súdu a obštrukciami sa snaží tento stav predlžovať. Naviac v r.

2010 sa oprávnené v 2. rade spolu so svojou maloletou dcérou vrátila na Slovensko, kde

žije ku dnešnému dňu, preto je pre ňu bytostne dôležité vyriešiť bytovú otázku.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok)... na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa

povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia

mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a

oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť

iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad

exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 Exekučného poriadku ).

Po preskúmaní spisového materiálu a oboznámení sa s obsahom návrhu na odklad

exekúcie, súd dospel k záveru, že je neopodstatnený, povinný nepreukázal existenciu

žiadneho zákonného dôvodu na povolenie odkladu exekúcie, ani na jej zastavenie, a pre

ktorý je potrebné povoliť odklad exekúcie.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie.

Exekučným titulom - uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 24. 4. 2009, sp. zn.

-120, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. 3. 2010,

sp. zn. -166, bola povinnému uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosť

zapísanú v katastri nehnuteľnosti v LV č..., ako rodinný dom sup. č..., postavený na parc. č...

1 a pozemky na parc. č... o výmere 87 m2, ako zastavané plochy a nádvoria, parc. č... o

výmere 284 m2, ako záhrady. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

11. 5. 2010 a do 60 dní mal nehnuteľnosť vypratať do 10. 7. 2010. Vzhľadom na to, že tak

povinný neurobil, podali oprávnení v 1. a 2. rade návrh na vykonanie exekúcie na

vymoženie uloženej povinnosti.

Ako vyplýva z exekučného spisu č. EX 2/2011, súdny exekútor pri šetrení

majetkových pomerov zistil, že povinný poberá starobný dôchodok vo výške 498,40 € (č. l.

51, ako odpoveď Sociálnej poisťovne na žiadosť súdneho exekútora o poskytnutie

súčinnosti) a okrem toho je povinný podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele

1/2, nachádzajúcej sa na parc. č... o výmere 334 m2, vedenú v LV č. 10567. Súdny exekútor

taktiež zistil, že povinný je vlastníkom viacerých motorových vozidiel.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že na povolenie

odkladu nie sú splnené všetky zákonné podmienky, ktoré požaduje Exekučný poriadok v

ust. § 56 ods. 1. Je potrebné zdôrazniť, že súd môže povoliť odklad exekúcie iba v prípade,

ak sa fyzická osoba ocitla bez svojej viny a prechodne v zlej sociálnej situácii, pričom

nepriaznivé postavenie povinného musí byť dočasné, teda musí byť predpoklad že nejde o

trvalé nepriaznivú situáciu. Ďalšou podmienkou je, že u povinného ide o takú situáciu, kedy

by neodkladná situácia spôsobila povinnému alebo jeho rodine zvlášť nepriaznivé následky.

Nepriaznivé následky sa posudzujú, v pomere k ostatným predpokladom, t. j. o nepriaznivé

následky nejde, ak by rovnaké následky postihli povinného aj vtedy, ak by exekúcia na jeho

majetok nebola vedená. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade povinný sa neocitol

prechodne v zlej sociálnej situácii bez svojho zavinenia, ak dobrovoľne a v lehote na to

určenej, neplnil to, k čomu bol zaviazaný a jeho postavenie, ktoré uviedol v návrhu na

odklad exekúcie, by bolo obdobné aj vtedy, ak by oprávnení v 1. a 2. rade nepodali návrh

na vykonanie exekúcie. Napokon na základe viacerých dôkazov bolo preukázané, že povinný

má dostatok majetku na to, aby si vedel zabezpečiť ubytovanie, preto jeho návrhu na odklad

exekúcie nevyhovel pre jeho nedôvodnosť.“

V citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, prečo

odklad exekúcie nepovolil, a tento svoj záver oprel o zistené skutočnosti, ktoré v rozhodnutí

konkretizoval a na ktoré aplikoval príslušné zákonné ustanovenia citované v odôvodnení

rozhodnutia.

Podstatu žiadosti sťažovateľa o odklad exekúcie tvorila skutočnosť, že si nemohol

z ním uvedených dôvodov zabezpečiť iné ubytovanie, a teda nemohol vypratať

nehnuteľnosť, na ktorú sa vzťahoval exekučný titul. Okresný súd opísal zistené majetkové

pomery sťažovateľa – jeho príjmy, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí a na základe

toho považoval za preukázané, že sťažovateľ má dostatok majetku na to, aby si ubytovanie

vedel zabezpečiť, a tým naplniť cieľ sledovaný exekučným titulom.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu jasným a zrozumiteľným

spôsobom reaguje na všetky pre vec z hľadiska právneho i skutkového podstatné argumenty

relevantné na rozhodnutie o (ne)povolení odkladu exekúcie. Takéto odôvodnenie považuje

ústavný súd za dostatočné, ústavne konformné a spôsob aplikácie dotknutých noriem

okresným súdom za zlučiteľný s i medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Zo záverov okresného súdu týkajúcich sa posudzovanej právnej

otázky nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecnezáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Výklad dotknutých právnych noriem zodpovedá zároveň princípom rozumného

usporiadania práv a povinností dotknutých subjektov. Závery okresného súdu, pokiaľ ide

o existenciu dôvodov na povolenie odkladu exekúcie, nemožno preto považovať za zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne.

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd vykonal ústavne súladný výklad platných

právnych predpisov, ktorý nie je svojvoľný a nepopiera zmysel interpretovaných

a použitých právnych noriem.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľa s právnym

názorom okresného súdu týkajúcim sa existencie dôvodov na povolenie odkladu exekúcie.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil, že skutočnosť,

že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným ().

Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia sťažovateľovho základného

práva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich

do právomoci všeobecných súdov ().

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa o porušení rovnosti účastníkov konania

v súvislosti s nezaslaním mu vyjadrenia oprávnených k jeho návrhu na odklad exekúcie,

ústavný súd uvádza, že právo na spravodlivé súdne konanie v sebe zahŕňa aj princíp

rovnosti zbraní (napr. rozhodnutie vo veci Monnel a Morris c. Spojené kráľovstvo

z 2. marca 1987, séria A, č. 115, s. 23, § 62), princíp kontradiktórneho prerokovania veci

(rozhodnutie vo veci Mantovanelli c. Francúzsko z 28. apríla 1991, séria A, č. 211, s. 27,

§ 67), právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (rozhodnutie vo veci Van de Hurk

c. Holandsko z 30. novembra 1987, séria A, č. 127-B, s. 35, § 53) a právo byť prítomný na

konaní a osobne sa vyjadriť k svojej záležitosti. Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými

návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie vo veci Kraska

c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ďalej vyplýva, že princíp rovnosti

zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju

záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než

v ktorej je jej odporca (Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45).

Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť

nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa

so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť

rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri cit. rozsudok Komanický, § 46).

Ústavný súd považuje pre posúdenie oprávnenosti podanej sťažnosti v tejto časti za

právne významnú aj tú skutočnosť, že vo vyjadrení oprávnených k podanému návrhu (ako

to vyplýva z citovanej časti rozhodnutia okresného súdu) neboli uvedené také skutočnosti,

ktoré by mali zásadný vplyv na ustálenie skutkového stavu rozhodného pre rozhodnutie

okresného súdu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že síce okresný súd

prihliadol pri vyvodení záveru o nesplnení podmienok na povolenie odkladu exekúcie aj na

skutočnosť uvádzanú vo vyjadrení oprávnených (podielové vlastníctvo k nehnuteľnosti),

avšak táto nebola jedinou rozhodujúcou, pretože zo zistení exekútora vyplývali aj ďalšie,

pre rozhodnutie podstatné skutočnosti (poberanie dôchodku a vlastníctvo motorových

vozidiel). Na tomto mieste ústavný súd tiež podotýka, že kontradiktórnosť konania

nepredstavuje povinnosť konajúceho súdu zasielať stranám každé vyjadrenie protistrany,

a zvlášť keď rozhoduje bez nariadenia pojednávania. Ak by sme pripustili opačný výklad,

teda stanovenie povinnosti súdu oboznámiť druhú stranu s každým podaním bez ohľadu na

jeho relevanciu, ad absurdum by mohlo dôjsť k nekonečnému reťazovitému zasielaniu

vzájomných stanovísk. Konajúci súd musí prihliadať aj na a dohovorom

garantovaný princíp hospodárnosti a rýchlosti konania. Ústavný súd zdôrazňuje, že okresný

súd odôvodnil svoje rozhodnutie argumentmi, ktoré boli (mohli byť) sťažovateľovi známe.

Nad rámec ústavný súd podotýka, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu

sťažovateľa vychádzal zo zistení uvedených v exekučnom spise sp. zn. EX 2/2011 vedenom

súdnym exekútorom. Rovnako návrh sťažovateľa na odklad exekúcie na vyjadrenie

oprávneným zasielal súdny exekútor. Proti nemu však sťažnosť sťažovateľa nesmeruje.

Okresný súd pritom rozhodoval na základe tých skutočností, ktoré vyplývali z exekučného

spisu.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi

namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

, resp. práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v dohovoru

a napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -24 zo 6. mája 2011, preto

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá a rozhodovanie o jeho

ďalších požiadavkách (zrušiť napadnuté rozhodnutie okresného súdu, vrátiť mu vec na

ďalšie konanie a priznať trovy právneho zastúpenia) je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo, bolo bez právneho

významu sa týmito požiadavkami zaoberať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011