Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 532/2011
PDF · 201.74 KB
No categories available
II. ÚS 532/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. V. Š., R., a T. B., Č., zastúpených
advokátom JUDr. M. S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozhodnutím Krajského lesného úradu v Košiciach č. 2011/00389
z 2. septembra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť PaedDr. V. Š. a T. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra
2011 doručená sťažnosť PaedDr. V. Š., R.(ďalej len „sťažovateľ“), a T. B., Č. (ďalej len
„sťažovateľka“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozhodnutím Krajského lesného úradu v Košiciach (ďalej len „krajský lesný úrad“)
č. 2011/00389 z 2. septembra 2011.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Obvodný lesný úrad Rožňava (ďalej len
„obvodný lesný úrad“) rozhodnutím č. 2011/00217-08 zo 7. júla 2011 podľa § 27 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov povolil v registri pozemkových
spoločenstiev s právnou subjektivitou pri spoločenstve L. Č., pozemkové spoločenstvo so
sídlom Č. (ďalej len „pozemkové spoločenstvo“), zápis zmien, na základe ktorých bol
okrem iného sťažovateľ zapísaný ako predseda pozemkového spoločenstva
a sťažovateľka bola zapísaná ako členka výboru pozemkového spoločenstva, a to k
27. júnu 2011.
Proti tomuto rozhodnutiu obvodného lesného úradu podalo 25. júla 2011
pozemkové spoločenstvo odvolanie, na základe ktorého bol spisový materiál 2. augusta
2011 predložený krajskému lesnému úradu, ktorý vec vedie pod č. 2011/00389.
Pozemkové spoločenstvo zároveň podalo 21. júla 2011 Okresnému súdu Rožňava
(ďalej len „okresný súd“) žalobu o neplatnosť konania a uznesenia valného zhromaždenia
pozemkového spoločenstva. O tejto žalobe vedie okresný súd konanie pod sp. zn.
5 C 88/2011. Krajský lesný úrad podanie žaloby považoval za začatie konania
o predbežnej otázke, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, preto rozhodnutím
č. 2011/00389 z 2. septembra 2011 konanie prerušil.
Podľa názoru sťažovateľov krajský lesný úrad rozhodnutím o prerušení konania
porušil ich základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy
a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Svoje
presvedčenie odôvodnili takto:
„... odvolanie L. Č., pozemkové spoločenstvo zo dňa 20. 07. 2011, proti
rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Rožňave... je podané neoprávnenou osobou.
... Odvolanie bolo podané zo strany subjektu, ktorý nebol účastníkom
prvostupňového konania (L. Č.) – v konaní vedenom na Obvodnom lesnom úrade sa
nekonalo o žiadnych právach a/alebo povinnostiach predmetného subjektu. Aj keby sa
Krajský lesný úrad Košice s uvedeným názorom nestotožnil, tak sťažovatelia... uvádzajú,
že osoby ktoré konali v mene L. Č. neboli oprávnené konať, či už priamo v mene L. Č.
alebo v ich zastúpení. Teda, ak by aj subjekt L. Č. boli účastníkom konania, tak v konaní
neuskutočnil žiaden relevantný prejav. Rovnako je podľa názoru sťažovateľov konania
zrejmé, že odvolanie proti rozhodnutiu nebolo podané ani E. P., O. F., keďže
z Odvolania je zrejmé, že nekonali vo vlastnom mene, ale konali v mene subjektu v mene
ktorého konať nemohli...
Spoľahlivo možno prijať taký záver, že subjekt L. Č., pozemkové spoločenstvo
nemohol byť účastníkom správneho konania o zápis zmien, pretože o právach
a povinnostiach tohto subjektu sa nekonalo.
Ak by aj uvedené neplatilo, tak subjekt L. Č. by prostredníctvom vyššie uvedených
osôb uvedené odvolanie nemohol podať, pretože týmto osobám ich funkcie zanikli na
základe zákona... a to uplynutím času, na ktorý boli zvolení. Týmto osobám zaniklo
funkčné obdobie dňa 12. 01. 2011.
Z dôvodu, že Odvolanie nebolo podané tým kto je oprávnený odvolanie podať,
znamená, že Krajský lesný úrad Košice sa týmto odvolaním nemohol meritórne zaoberať
a Odvolanie mal zamietnuť pre nedostatok splnenia procesných podmienok na konanie.
Odvolanie nie je procesným prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať (začať)
plnohodnotný odvolací prieskum. Teda v predmetnej veci nenastali podmienky, s ktorými
právny poriadok spája začatie odvolacieho konania a teda odvolaniu nie je možné
vyhovieť. Účastníci konania (aj E. P. a O. F.) proti rozhodnutiu Obvodného lesného
úradu v Rožňave... riadne odvolanie nepodali napriek tomu, že túto možnosť jednoznačne
mali.
Podľa názoru sťažovateľov konanie je v rozpore s podstatou spravodlivého
konania... pretože Krajský lesný úrad Košice v danom prípade nahradil nedostatočný
záujem účastníka o prípadnú ochranu svojich tvrdených práv svojim vlastným (a teda
nezákonným) postupom.
Je potrebné uviesť, že E. P., O. F., tým, že nepodali riadne odvolanie proti
rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Rožňave... realizovali svoje procesné dispozičné
oprávnenie nevyužiť možnosť podať riadny opravný prostriedok... Krajský lesný úrad
Košice ich slobodne prejavenú vôľu mal rešpektovať, pretože inak porušil právo
sťažovateľov na spravodlivý proces, pretože vlastnou činnosťou by suploval dobrovoľnú
nečinnosť vyššie uvedených osôb. Krajský lesný úrad Košice takto narušil jednak princíp
právnej istoty sťažovateľov (ktorého prejavom v správnom konaní je inštitút
právoplatnosti správnych rozhodnutí a teda ich záväznosť a nezmeniteľnosť, ktorá platí
aj pre orgán nadriadený), pretože bez relevantného podania zasiahol do rozhodnutia
Obvodného lesného úradu v Rožňave... a zároveň narušil aj legitímne očakávania
sťažovateľov, tým že postupoval v prípade, v ktorom mu to zákon neumožňuje...
... sťažovatelia uvádzajú, že rozhodnutie Krajského lesného úradu v Košiciach
číslo: 2011/00389 zo dňa 02. 09. 2011 z dôvodu jeho procesnej neprípustnosti je
nesprávne.
... Napadnuté rozhodnutie je... neočakávané nakoľko je v príkrom rozpore
s právnou úpravou... je v rozpore s jasným znením zákona. Týmto spôsobom Krajský
lesný úrad Košice porušil právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie, pretože
napadnutým rozhodnutím porušovateľ narušil právnu istotu sťažovateľa, resp. jeho
legitímne očakávanie výsledku sporu, keďže Krajský lesný úrad Košice podľa jeho
názoru rozhodol v zrejmom rozpore s jednoduchým právom. ... šlo o svojvoľnú
interpretáciu príslušných ustanovení, pretože závery ku ktorým porušovateľ dospel
z aplikovaných ustanovení nevyplývali... Napadnutému rozhodnutiu chýba akákoľvek
logická väzba medzi výrokom, zisteným skutkovým stavom, aplikovanými ustanoveniami
zákona a interpretačnými závermi, ktoré porušovateľ z predmetných zákonných
ustanovení vyvodil...“
Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľov PaedDr. V. Š. a T. B., na súdnu ochranu zaručené
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím
Krajského lesného úradu Košice číslo: 2011/00389 zo dňa 02. 09. 2011 porušené bolo.
Rozhodnutie... Krajského lesného úradu Košice číslo: 2011/00389 zo dňa
02. 09. 2011 Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia Krajskému lesnému
úradu Košice, aby v nej znovu konal a rozhodol.
Krajský lesný úrad Košice je povinný nahradiť sťažovateľovi náhradu trov
právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. M. S., so sídlom... K., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené
práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...
Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie
v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľov na
súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a ich práva na spravodlivé
súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutím
krajského lesného úradu č. 2011/00389 z 2. septembra 2011.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podstata námietok sťažovateľov spočíva v tom, že proti rozhodnutiu obvodného
lesného úradu č. 2011/00217-08 zo 7. júla 2011 podal odvolanie subjekt, ktorý na to
nebol oprávnený, preto sa krajský lesný úrad podľa slov sťažovateľov nemohol meritórne
týmto opravným prostriedkom zaoberať a mal ho „zamietnuť pre nedostatok splnenia
procesných podmienok na konanie“.
Ústavný súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že sťažnosťou napadnuté
rozhodnutie krajského lesného úradu č. 2011/00389 z 2. septembra 2011 je rozhodnutím,
ktorým bolo druhostupňové konanie prerušené z dôvodu začatia konania (vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 5 C 88/2011), ktoré krajský lesný úrad vyhodnotil ako
konanie o predbežnej otázke, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci samej. Je
zrejmé, že napádané rozhodnutie nie je rozhodnutím v merite veci.
Ústavný súd teda podotýka, že odvolacie konanie nie je právoplatne skončené.
Ešte v rámci tohto konania budú môcť sťažovatelia prednášať svoje námietky a návrhy,
ktoré konajúci orgán bude povinný primerane preskúmať a rozhodnúť o nich. Nie je preto
vylúčené, aby ešte v rámci druhostupňového správneho konania bolo o relevantných
námietkach sťažovateľov rozhodnuté správnym orgánom.
Pre skúmanie možného porušenia základných práv sťažovateľov ústavným súdom
je však rozhodujúcou tá skutočnosť, že až skončením administratívneho konania, teda až
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov bude možné z hľadiska
zákonnosti posudzovať ich správnosť a v tomto prípade najmä správnosť postupu
konajúcich orgánov. Takýto prieskum zákonnosti je však zverený do právomoci
všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva [piata časť Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „OSP“)].
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy.
Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj
orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb,
pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických
a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.
Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie
krajského lesného úradu (ak by toto prípadne bolo v rozpore so zákonom aj v súvislosti
s námietkami sťažovateľov) je na základe žaloby preskúmavané všeobecným súdom.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc
ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba
subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci
všeobecných súdov. V danom prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť
ochranu označeným právam sťažovateľov vyplývajúcim z ústavy a dohovoru prináleží
všeobecným súdom, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Až v prípade presvedčenia sťažovateľov, že ani v správnom súdnictve nedošlo
k poskytnutiu ochrany ich základnému právu na súdnu a inú právnu ochranu zaručenému
v čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právu na spravodlivé súdne konanie zaručenému v čl. 6 ods. 1
dohovoru, budú sa môcť domáhať ochrany týchto práv v konaní pred ústavným súdom
prostredníctvom sťažnosti fyzických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru o nedostatku jeho právomoci
na prerokovanie sťažnosti sťažovateľov, preto ju z tohto dôvodu podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol.
Pretože sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá a rozhodovanie
o ďalších ich požiadavkách (zrušiť rozhodnutie krajského lesného úradu, vrátiť mu vec
na ďalšie konanie a priznať im náhradu trov právneho zastúpenia) je podmienené
vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo,
bolo bez právneho významu sa týmito požiadavkami zaoberať.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. novembra 2011