Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14Pc/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou, v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX A. - E. F., práv.zast.: JUDr. Peter Majerník, advokát advokátskej kancelárie so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice proti odporcovi: A. B., C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXXX/X, XXX XX A., práv.zast. JUDr. Juraj Ferenčík, PhD.,s.r.o., Krivá 23, 040 01 Košice, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 17.1.2006, právoplatný dňa 25.2.2006, ktorým bola uložená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke tak, že zaväzuje odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250,00 eur mesačne od 13.4.2021 do budúcna, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

II. Súd zaväzuje odporcu na dlžné výživné za obdobie od 13.4.2021 do 22.5.2024 v sume 2.835,59 eur zaplatiť navrhovateľke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa doručeným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu platiť jej výživné 300 eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom podania návrhu. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že odporca je jej otcom a manželstvo rodičov bolo rozvedené. Po rozvode rodičov zostala v starostlivosti matky a otec prispieval na jej výživu sumou 70,00 eur mesačne. Rozsudkom OS Košice II. sp.zn. zo dňa 17.1.2006, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené a na základe tohto rozsudku bol odporca prispievať na výživu navrhovateľky už tu uvedenou sumou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2006. S odporcom sa od roku 2003 nestretáva, nie je s ním v kontakte a on si plní iba vyživovaciu povinnosť v zmysle rozsudku. V júni 2016 začal odporca prispievať po ústnej dohode s matkou navrhovateľky na výživu navrhovateľky sumou 150,00 eur. Od marca 2021 odporca opätovne začal prispievať na jej výživu sumou 70,00 eur mesačne. Poukázala na to, že je študentkou denného štúdia na Univerzite Komenského, odbor Informačné štúdium.

2. Súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 21.12.2022 rozhodol, že zaväzuje odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250,00 eur mesačne od 13.4.2021 do budúcna, vždy do 15.dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke, zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 13.4.2021 do 21.12.2022 v sume 3 780,00 eur navrhovateľke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Odporca dňa 19.1.2023 podal voči predmetnému rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že uznesením sp. zn. zo dňa

12.6.2023 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nemal nemal počas celého konania správne ujasnený predmet konania a nesprávne vec právne posúdil a preto bude úlohou súdu po vrátení veci definovať, aké pomery mali účastníci konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného a tieto zistenia porovnať s pomermi účastníkov konania zistenými v predmetnom konaní a odstrániť všetky rozpory a pochybnosti. Zároveň súd bude povinný posudzovať podaný návrh ako návrh na zvýšenie výživného podľa príslušných zákonných ustanovení a pri eventuálnom rozhodnutí o zvýšení výživného bude potrebné zmeniť predchádzajúcu úpravu výživného realizovanú rozsudkom Okresného súdu Košice II. zo 17.1.2006 sp. zn. .

3. Súd opätovne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Navrhovateľka je dcérou odporcu a G. B.. Rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp.zn. zo dňa 17.1.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2006 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené a navrhovateľka bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 70,00 eur mesačne (2000 Sk).

5. Z predloženej pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.2.2023 vyplýva, že odporca uzatvoril pracovný pomer na dobu určitú a to 31.1.2024 so zamestnávateľom Duslo, a.s. so základnou mesačnou mzdou vo výške 1.200,- eur. Z predloženej dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 19.1.2024 vyplýva, že pracovný pomer sa zmenil na pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu do 31.1.2025. Ďalej z predložených listín zo strany odporcu vyplýva, že mesačne platí 544,09 eur z dôvodu hypotéky v zostatkovej výške 88.864,53 eur.

6. Navrhovateľka uviedla, že si nepamätá, kedy bolo určené výživné zo strany otca, ale bolo to pri rozvode jej rodičov. Spočiatku bola dohoda medzi rodičmi, že bude posielať 70,00 eur a potom prispieval sumou 150,00 eur mesačne. Túto sumu platil do začiatku roku 2021, odkedy znovu prispieval na jej výživu sumou 70,00 eur mesačne. V tom čase, keď bola stredoškoláčka starala o ňu jej mama aj s podporou rodiny. Okrem bežného výživného vo výške 150,00 eur jej otec ničím neprispel na jej výživu, a to ani pri príležitosti menín, narodenín alebo Vianoc. Od začiatku roka 2022 už bývajú vo vlastnom byte, ktorý vlastní mama a ktorý si zakúpila na hypotéku. Ďalej uviedla, že študuje na dennom štúdiu na Filozofickej fakulte v Bratislave, a preto jej výdavky predstavujú sumu mesačne 640,00 eur, ktoré pozostávajú z výdajov na stravu v sume 270,00 eur mesačne, keďže trpí histamínovou intoleranciou. Za bývanie neplatí, uhrádza to vlastne mama, ktorá platí hypotéku 500,00 eur mesačne a zálohové platby na nájom v sume 240,00 eur mesačne. Ďalej navrhovateľka uviedla ako výdavky oblečenie v sume 70,00 eur mesačne, pretože oblečenie musí pozostávať iba z prírodných materiálov, kozmetiky a drogérie v sume 35,00 eur mesačne a kvôli atopickému ekzému musí používať špeciálny prášok a taktiež kozmetiku na telo v sume 10,00 eur za 1 fľaštičku. Ďalej uviedla odporúčané vitamíny C, D, čo vychádza 10,00 eur na mesiac. V rámci histamínovej intolerancie musí zobrať liek H., ktorý vychádza na sumu 26,00 eur. Minulého roku jej stúpla zubárska starostlivosť na sumu 27,41 eur mesačne. Zároveň uviedla, že je alergik na pele, na trávy, stromy, mačky a je to celoročná alergia, takže musí po celý rok brať lieky na alergiu I. a sprej do nosa Nasonex, čo vychádza mesačne na sumu 14,44 eur. Vo voľnom čase chodí tancovať, ale venuje sa viac škole a musí viac aj brigádovať. Ďalej uviedla, že si platí cestovné poistenie v sume 36,00 eur na rok, platí si paušál na telefón v sume 18,00 eur mesačne a električenku v Bratislave v sume 18,00 eur mesačne. Chodí na brigádu, kde zarába 350,00 eur mesačne a pracuje ako brigádnik v predajni s kozmetikou. Čo sa týka práce modelky na webovej stránke Slováč.sk navrhovateľka uviedla, že tam bola len raz a nedostala žiadnu finančnú odmenu, iba bundu tejto značky. Navrhovateľka v priebehu konania uviedla, že požaduje, aby jej povinný prispieval sumou 250,00 eur mesačne na jej výživu.

7. Vypočutý odporca uviedol, že v čase rozvodu v roku 2005 pracoval rôzne, a to aj v Moldave, kde pracoval ako brusič a tam mal príjem okolo 6-7 tis. korún. Ďalej uviedol, že nepamätá si presne, kedy

začal prispievať dobrovoľne sumou 150,00 eur na výživu, ale bolo to v čase keď pracoval v Bratislave. V tom čase nemal žiadne iné vyživovacie povinnosti. Pribudla mu vyživovacia povinnosť v roku 2016, keď sa mu narodila dcéra. Zároveň uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s matkou jeho druhej dcéry vo vlastnom 2-izbovom byte v Bratislave, ktorého výlučným vlastníkom je on. Od 15.2.2023 pracuje vo firme H. A. ako údržbár a jeho priemerný mesačný zárobok je 1 200,00 eur.

8. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca pred prvým pojednávaním ukončil pracovný pomer v spoločnosti Mevis Slovakia, s.r.o., kde jeho čistý príjem dosahoval výšku 1.400,- eur, pričom mu boli vyplácané veľkonočné odmeny vo výške 400 až 600 eur. Následne navrhovateľka uviedla, že odporca sa zamestnal v spoločnosti DOLFY , s.r.o., s mesačným príjmom 650 eur v čistom. Podľa navrhovateľky odporca umelo ovplyvňuje príjmové pomery na svojej strane, a preto by mal súd vychádzať z potenciality príjmov odporcu.

9. Podľa o rodine (ďalej len Zákon o rodine). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta Zákona o rodine. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

15. Podľa (ďalej „“), súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

16. Podľa , súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

17. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje

dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 20.2.2019).

18. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 31.3.2021).

19. Súd na základe vykonaného dokazovania sa zaoberal skutkovými okolnosťami, ktoré spočívajú vo zvýšení nákladov navrhovateľky a to od času uloženia vyživovacej povinnosti odporcovi rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp.zn. zo dňa 17.1.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2006 vo výške 70,00 eur mesačne (2000 Sk). Navrhovateľka je toho času študentkou denného štúdia na vysokej škole, z čoho je zrejmé, že došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na strane navrhovateľky a zároveň aj k obmedzeniu navrhovateľky samej sa živiť. Súd poukazuje na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd mal preukázané, že matka navrhovateľky sa v tom čase o maloletú starala spolu s pomocou rodiny, čo vyplýva aj z toho, že navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti matky, ktorá si v roku 2022 zakúpila byt na hypotéku, čím jej vznikli ďalšie výdavky mesačne spojených s bývaním navrhovateľky. Zároveň navrhovateľka uviedla, že vykonávala brigádnickú činnosť v predajni s kozmetikou, kde zarábala 350,00 eur mesačne, ale v súčasnosti predmetnú brigádnickú činnosť musela ukončiť, a to z dôvodu, že sa pripravovala na prijímacie pohovory na magisterské štúdium na vysokej škole v Bratislave ako aj v Brne. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané predloženou dohodou o skončení dohody o brigádnickej práci študenta zo dňa 3.3.2024. Súd musí uviesť, že uvedené finančné prostriedky z brigádnickej činnosti navrhovateľky nezbavujú rodičov zákonnej vyživovacej povinnosti k oprávnenému dieťaťu.

20. Súd mal v konaní preukázané jednotlivé výdavky navrhovateľky, ktoré v celkovej sume predstavujú sumu vo výške 640,- eur mesačne a ktoré pozostávajú zo stravy vo výške 270,00 eur mesačne, výdavkov na oblečenie v priemernej sume 70,00 eur mesačne, kozmetiky, drogérie v sume 45,- eur mesačne z dôvodu atopického ekzému, liekov v súhrne vo výške 40,44 eur mesačne a výdavkoch týkajúcich sa zubnej starostlivosti v sume 27,41 eur. Ako ďalšie výdavky považoval súd za preukázané aj v súvislosti s električenkou vo výške 18,00 eur mesačne ako aj výdavkov súvisiacich s paušálom vo výške 18,00 eur. Na základe už skôr uvedených skutočností je zrejmé, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnému navýšeniu bežných výdavkov, ako študentky denného štúdia na vysokej škole, čo v konečnom dôsledku považuje súd za bežné výdavky.

21. V súvislosti s návrhom navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu, ktorá mu bola uložená vyššie uvedeným rozhodnutím v sume 70,00 eur mesačne (2000 Sk), súd skúmal majetkové a sociálne pomery odporcu, ako povinného na úhradu tohto výživného. Súd mal preukázané, že odporca v súčasnosti pracuje v spoločnosti Duslo, a.s., a to na základe dohody o zmene pracovného pomeru do 31.1.2025 s mesačným príjmom v sume 1.200,00 eur. Zároveň býva v spoločnej domácnosti s matkou jeho druhej dcéry, a to v byte, ktorého je vlastníkom a zároveň mu pribudla ďalšia vyživovacia

povinnosť a to v roku 2016, keď sa mu narodila dcéra, ako aj predložených výdavkov v súvislosti s parkovaním, cestou do zamestnania.

22. Súd pri rozhodovaní posúdil jednotlivé majetkové a sociálne pomery oboch účastníkov konania, ako aj s oprávnenými potrebami navrhovateľky, ktorá je dcérou odporcu. Na základe zistených skutočností v súlade s oprávnenými potrebami navrhovateľky, ako študentky denného štúdia na vysokej škole a základnými princípmi potencionality príjmov odporcu ( ) má za to, že je v možnostiach odporcu prispievať navrhovateľke na jej výživu a výdavky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole a to aj vzhľadom na vek a dosiahnuté vzdelanie a pracovné príležitosti v okolí jeho trvalého bydliska v celkovej sume 250 eur mesačne. Uvedené mal súd preukázané vykonaným dokazovaním, z čoho je zrejmé, že odporca pracoval predtým v spoločnosti Mevis Slovakia, s.r.o., kde dosahoval jeho čistý príjem výšku v sume 1.400,00 eur a pracovný pomer skončil dohodou. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že je v možnostiach odporcu v súlade so základnými zásadami potencionality príjmov zabezpečiť si adekvátne trvalé zamestnanie. Súd nezistil žiadne objektívne príčiny zníženia príjmu na strane odporcu a pri posudzovaní potenciálnych príjmov odporcu vychádzal z príjmov, ktoré odporca (potenciálne) by mohol mať.

23. Súd má za to, že výška vyživovacej povinnosti uložená odporcovi vo výške 70,00 eur mesačne (2000 Sk) voči navrhovateľke nepostačuje na úhradu všetkých bežných potrieb a nákladov spojených v súvislosti s denným štúdium na vysokej škole. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je v plnom rozsahu dôvodný z dôvodu, že na strane navrhovateľky došlo k podstatnému zvýšeniu týchto nákladov na jej výživu.

24. S poukazom na skôr uvedené skutočnosti zistené súdom a na to, že súd rozhodol o zvýšení výživného pre navrhovateľku od 13.4.2021 kedy vzniklo odporcovi do dňa podania návrhu - 13.4.2021 do 22.5.2024 - do rozhodnutia súdu dlžné výživné v sume 2.835,59 eur, tento nedoplatok dlžného výživného bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného v sume 250,00 eur mesačne (apríl - december 2021 = 2250,00 eur – 630,00 eur (zaplatené výživné á 70,00 eur x 9 mesiacov) = 1620,00 eur, rok 2022 - 12 x 250 = 3000,00 eur -840,00 eur (70,00 eur x 12 mesiacov = 2160,00 eur) - zaplatené výživné v sume 3.780,00 eur – zaplatené výživné v sume 1.500,00 eur (250,00 eur x 6 mesiacov). Dlžné výživné tak predstavuje od 12.6.2023 do 30.6.2023 sumu 158,27 eur, od 1.7.2023 do 30.4.2024 sumu 2.500,00 eur (250,00 eur x 10 mesiacov) a od 1.5.2024 do dňa rozhodovania súdu sumu 177,32 eur. Súd poukazuje na ustanovenie v zmysle ktorého lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody odporcovi v prípade výživného pre dieťa ktoré nie je schopné samo sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj odporcu k plneniu ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehote. Vzhľadom k povahe prejednávanej veci priznanému nároku dĺžke rozhodovania o návrhu nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok nakoľko odporcovi muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom sa potreby navrhovateľky zvyšovali najmä štúdium na vysokej škole, preto pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania (13.4.2021) a je nepochybné, že ani matka navrhovateľky pri uspokojovaní jej potrieb nebola zvýhodnená splátkami. Vzhľadom na to, že ide o výživné ktoré malo byť už zaplatené a spotrebované dospel súd k záveru, že nie je dôvod povoľovať odporcovi splátky čím by sa neprimerane znevýhodňovala navrhovateľka odkázaná na výživu a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť dlh na výživnom do 60. dní od právoplatnosti rozsudku, teda v lehote ktorá výrazným spôsobom nezaťaží oprávnenú navrhovateľku a odporca bude mať dostatok času na zabezpečenie si finančných prostriedkov na úhradu dlhu. Výživné má podľa Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto je povinnosťou odporcu usmerniť si výdavky tak, aby neohrozoval plnenie svojej vyživovacej povinnosti keďže je prednostnou pohľadávkou.

25. Podľa účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi ak nejde o trovy konania ktoré platí štát.

26. Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh.

28. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.

29. Konanie vedené podľa zákona - sa podstatným spôsobom líšia od sporových konaní vedený podľa - . Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého jestvujúceho sporu o právo t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu mimosporové konanie plní funkciu preventívnu pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nie len v spôsobe začatia konania v postavení účastníkov, odlišných možnostiach dispozície konaním v aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania. Rozdiel od sporového konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci v mimosporových konaniach primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení až .

30. Na základe uvedeného súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže zo spisu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by opodstatňovali priznanie nároku na náhradu trov konania navrhovateľke.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne v troch vyhotoveniach ( , ). V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( , ) treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z.č., ďalej iba ). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.