Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 457/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti U., s. r. o., V., zastúpenej advokátom

JUDr. S. K., V., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 3, základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v spojení s a

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. júna 2011

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti U., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2011 doručená sťažnosť spoločnosti U., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 2 ods. 3 a svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s a

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo

11/2010 z 30. júna 2011.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že

«I. Sťažovateľ vystupoval ako žalobca v občianskom súdnom konaní vedenom pred

Okresným súdom Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“, pozn.), Krajským súdom

v Prešove (ďalej len „krajský súd“, pozn.), a tiež Najvyšším súdom SR.

Sťažovateľ sa žalobou proti Ú. V. domáhal zaplatenia sumy 88.650 SKK (2.942,64 €)

s príslušenstvom, ako nároku na plnú sumu príspevku na zamestnanie znevýhodnených

uchádzačov o zamestnanie, vyplývajúceho z platnej zmluvy medzi žalobcom, ako

zamestnávateľom a Ú. (v ďalšom texte už len ako „Ú. V.“) ako úradom, ktorá bola medzi

účastníkmi konania uzavretá dňa 22. 12. 2006.

Okresný súd... rozsudkom zo dňa 16. 12. 2008, č. k. -63 vyhovel žalobe

žalobcu (sťažovateľa) a po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom zaviazal žalovaného (Ú.

V.) na zaplatenie sumy 75.463,50 SKK (2.504,93 € ) s 8,5 % ročným úrokom z omeškania

od 22. 7. 2008 do zaplatenia pre žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podal Ú. V. odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd

rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

II. Rozsudkom Krajského súdu... zo dňa 17. 6. 2009, č. k. bol potvrdený

rozsudok Okresného súdu... zo dňa 16. 12. 2008, č. k. -63, a bolo zároveň

vyslovené, že proti rozsudku je prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, a to v otázke, či zmena právneho predpisu rozhodného pre

určenie výšky príspevku na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie

( o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, vyhl.

č. ) má za následok zmenu výšky takto poskytovaného príspevku, ak dohoda

o jeho poskytovaní bola uzavretá pred účinnosťou tejto zmeny právneho predpisu.

Z týchto dôvodov odvolací súd pripustil dovolanie.

III. Ú. V. podal proti rozsudku Krajského súdu... zo dňa 17. 6. 2009, č. k. 1 Co

46/2009 dovolanie na Najvyšší súd SR...

IV. Najvyšší súd... uznesením zo dňa 30. 6. 2011, č. k. dovolaniu Ú. V.

vyhovel a zrušil rozsudok Krajského súdu... zo dňa 17. 6. 2009... ako aj rozsudok Okresného

súdu... 16. 12. 2008, č. k. -63 vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 75.463,50 Sk (2.504,93 €) s príslušenstvom a vec v rozsahu zrušenia

vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Námietky uplatnené Ú. V. v podanom dovolaní vyhodnotil NS SR ako dôvodné...».

3. Sťažovateľka uviedla, že „Je nesporné, že podstatou pre posúdenie problematiky

a námietok nastolených v tejto ústavnej sťažnosti, je zodpovedanie základnej otázky: je

vzťah založený dohodou zo dňa 22. 12. 2006 (pozri bod 2 I., pozn.) v znení neskorších

dodatkov, medzi účastníkmi tohto konania vzťah súkromnoprávny alebo verejnoprávny?

Najvyšší súd vytvoril veľmi zvláštnu teóriu o nejakom hybride, o vzťahu

súkromnoprávnom s prvkami verejného práva.

Sťažovateľ je skutočne presvedčený o tom, že vzťah založený medzi nám a Ú. V. je

vzťahom súkromnoprávnym.“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

„1. ... rozhodol, že Najvyšší súd... uznesením č. k. zo dňa 30. 6. 2011

porušil:

a) , ...

b) článok 6 ods. 1, prvú vetu Dohovoru... v spojení s článkom 1 ods. 2 a článkom 7

ods. 5 ...

2. ...

a) zrušil uznesenie Najvyššieho súdu... č. k. zo dňa 30. 6. 2011,

b) vrátil vec Najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie...

c) prikázal, aby Najvyšší súd... obnovil stav pred porušením sťažovateľovho

základného práva.“.

5. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že po vrátení veci najvyšším súdom

okresný súd opätovne koná (na 29. november 2011 nariadil termín pojednávania).

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podstatou námietok sťažovateľky sú právne závery najvyššieho súdu pri

posudzovaní problematiky (charakteru) právneho vzťahu založeného „dohodou

o poskytnutí príspevku na zamestnanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie z 22.

decembra 2006“, s ktorým sťažovateľka nesúhlasí (pozri bod 3).

8. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom

uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú

povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov [ďalej len „“ (,

)]. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie

zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

9. Sťažnosť ústavnému súdu možno podať len vtedy, keď boli pred jej podaním

vyčerpané všetky prostriedky, ktoré zákon na ochranu práv poskytuje. Takým prostriedkom

sa podľa ustanovenia rozumie riadny opravný prostriedok,

mimoriadny opravný prostriedok, vyjmúc návrh na obnovu konania a iný právny

prostriedok, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd poskytuje.

10. V danom prípade je ústavná sťažnosť neprípustná, pretože smeruje proti

zrušujúcemu rozhodnutiu najvyššieho súdu (pozri bod 2. IV), ktoré treba považovať za

procesné rozhodnutie, nemajúce charakter rozhodnutia „konečného“. Po tomto rozhodnutí

konanie vo veci samej bude pokračovať na krajskom súde, resp. okresnom súde (pozri bod

5). Až po jeho ukončení a vydaní rozhodnutia okresným súdom, resp. krajským súdom vo

veci samej (ako aj po využití možnosti podať mimoriadne opravné prostriedky) bude mať

sťažovateľka možnosť uplatniť ochranu svojich práv podaním sťažnosti ústavnému súdu.

11. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25

ods. 2 , pretože v danom štádiu súdneho prejednania veci nie je

daná jeho právomoc na prerokovanie veci (po zrušení veci dovolacím súdom bude o nej

ďalej konať okresný súd).

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd nezaoberal

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011