Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-7-2021.pdf
PDF · 82.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom Mgr. Martinom Vozárom na hlavnom pojednávaní dňa 14.01.2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný: D. D., E.. XX.XX.XXXX K. J., J. I. E. A. E. K., X. Q. XXXX/XX, Z. (I. Z.) I. G. XXX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS a ÚVV Ilava v inej trestnej veci,
j e v i n n ý, ž e
obvinený v dobe od 18.11.2019 až do 20.10.2020 v obci G. a na iných miestach, kde sa zdržiaval, nerešpektoval rozhodnutie súdu a to tým spôsobom, že hoci dňa 14.11.2019 prevzal výzvu na nástup do výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.04.2019, č. k. 2T/18/2018-90, právoplatným dňa 03.09.2019, podľa ktorej mal nastúpiť do Ústavu na výkon trestu Ilava do 3 dní od prevzatia výzvy, výkon trestu odňatia slobody bezdôvodne nenastúpil, tomuto sa vyhýbal, pričom sa zdržiaval na rôznych miestach až do dňa 20.10.2020, kedy bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
č í m s p á c h a l
prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona s prihliadnutím k § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona a v spojení s § 43 Tr. zákona k ďalšiemu trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe prednesov strán na hlavnom pojednávaní a vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o všetkých svojich právach podľa § 34, § 121 a § 257 Tr. poriadku s tým, že ku skutku môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Ďalej súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Tr. poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Súd následne podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku a právne ho posúdil zhodne tak, ako bol právne kvalifikovaný v prednesenej obžalobe na hlavnom pojednávaní, teda ako prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Po vyhodnotení dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní nemal súd pochybnosti o vine obžalovaného, keďže boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky žalovaných trestných činov, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či forenzne významné zníženie jeho príčetnosti a na takéto skutočnosti nepoukazovala ani obhajoba. Naplnená bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný maril výkon rozhodnutia súdu, pretože bez vážneho dôvodu (bola mu zamietnutá žiadosť o odklad výkonu trestu, a teda súd jeho dôvody nepovažoval za vážne) nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom. Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. vo forme nepriameho úmyslu (obžalovaný uprednostnil zabezpečenie členov rodiny pred nástupom na výkon trestu). Objektom tohto trestného činu je ochrana záujmu riadneho výkonu rozhodnutia súdu, ktorý bol porušený, nakoľko obžalovaný nenastúpil výkon trestu, hoci bol po zamietnutí jeho žiadosti o odklad výkonu trestu riadne vyzvaný na jeho nástup.
Nakoľko súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, bolo na hlavom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste. Spáchaním tohto trestného činu bol porušený verejný záujem, avšak žiadna škoda nevznikla, a teda ani nebola uplatnená, a preto s týmto trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie. Zo spisu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie ochranného opatrenia a ani žiadna zo strán na takéto skutočnosti nepoukázala.
Na hlavom pojednávaní tak boli vykonané nasledovné dôkazy :
Bol vypočutý obžalovaný, ktorý poukázal, že potreboval zabezpečiť svoju priateľku a postarať sa o svoju mamu, ktorá trpela ochorením pľúc a ochoreniu podľahla. Mame uhrádzal potrebné náklady a dával jej peniaze. Príjem mal z práce na farme. Síce má súrodencov, ale mame nikto okrem neho nepomáhal. Oľutoval svoje konanie. Cítil, že je dôležitejšia starostlivosť než nástup výkonu trestu.
Z oboznámenej aktuálnej lustrácie v registri priestupkov v súhrne vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát priestupkovo sankcionovaný, a to pre priestupky na úseku cestnej dopravy (najmä pre technický stav vozidla), ktoré boli riešené spravidla blokovými pokutami.
Z aktuálneho odpisu registra trestov v súhrne vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 12-krát súdne trestaný, a to pre rôznorodú trestnú činnosť (v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/11/2009 aj pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona), pričom mu boli ukladané aj nepodmienečné tresty, naposledy v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/58/2019 (rozsudkom zo dňa 11.12.2020 uložený súhrnný trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť z dávnejšej minulosti za obdobie rokov 2002-2006), ale predtým aj napr. v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 0T/22/2017 (odsúdenie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania), ktorý vykonal dňa 21.09.2017.
Podľa lustrácie v ZVJS bol obžalovaný v období od 20.10.2020 do 20.10.2021 vo výkone trestu v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T/18/2019 a následne dňa 20.10.2021 nastúpil na výkon trestu v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/58/2019, pričom trest má predpokladane vykonať dňa 20.06.2022.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestných činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody, zohľadniac tak skutočnosť, že obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin, pričom pre totožný trestný čin už bol obžalovaný súdne trestaný, a to v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/11/2009. Preto súd ukladal trest odňatia slobody. Súd však dospel k záveru, že výkon tohto trestu nemožno podmienečne odložiť, ale obžalovanému je dôvodné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd v tejto súvislosti prihliadol tak na skutočnosť, že obžalovanému už bol opakovane ukladaný nepodmienečný trest, ako aj na charakter stíhaného trestného činu (stíhaným skutkom maril nástup na výkon nepodmienečného trestu). Keďže stíhaný trestný čin spáchal predtým, než vykonal nepodmienečný trest uložený skorším rozsudkom v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/58/2019 a obžalovanému je ukladaný trest rovnakého druhu, teda opäť trest odňatia slobody, uložil súd obžalovanému ďalší trest podľa § 43 Tr. zákona. Hoci stíhaný trestný čin spáchal obžalovaný pred vyhlásením rozsudku v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/58/2019, súd neukladal obžalovanému súhrnný trest, resp. neupúšťal od uloženia súhrnného trestu, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/58/2019 zo dňa 11.12.2020 bol uložený súhrnný trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť z dávnejšej minulosti (za obdobie 2002-2006), s ktorou však spáchaný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona nie je v reálnom súbehu (aj vzhľadom na ďalšie odsúdenia podľa odpisu registra trestov), a preto súd v tomto konaní ukladal samostatný trest.
Súd ukladal trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby až dva roky, ktorý možno uložiť pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Súd zistil dve poľahčujúce okolnosti. Prvá podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, keďže obžalovaný sa k spáchaniu stíhaného skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval, a to aj v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom. Druhú poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. n) Tr. zákona (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti), vzhliadol súd v stanovisku obžalovaného, ktorý urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku.
Súd zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, teda zohľadniac trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 12-krát súdne trestaný a boli mu už opakovane ukladané aj nepodmienečné tresty, napr. v trestných veciach Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/11/2009, sp. zn. 0T/22/2017, sp. zn. 2T/18/2019, sp. zn. 1T/58/2019.
Pretože u obžalovaného je prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd po „úprave“ trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona (základná sadzba až 2 roky) a postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona vychádzal pri ukladaní trestu u obžalovaného z trestnej sadzby 0 až 16 mesiacov.
Súd, zohľadniac najmä pohnútku obžalovaného (zabezpečenie rodiny), ktorá preukazuje nepriamy úmysel obžalovaného (obžalovaný uprednostnil zabezpečenie rodiny pred nástupom na výkon trestu), nepovažoval za dôvodné ukladať trest v hornej polovici upravenej trestnej sadzby (8 až 16 mesiacov), ktorý by bolo dôvodné ukladať pri priamom úmysle, avšak vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného nebolo dôvodné ukladať trest ani úplne pri dolnej hranici trestnej sadzby. Preto súd uložil nepodmienečný trest vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Na účely výkonu trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného skutku bol vo výkone nepodmienečného trestu pre úmyselnú trestnú činnosť. V tejto súvislosti súd prihliadol, že napr. v trestnej
veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 0T/22/2017 (odsúdenie pre úmyselný trestný čin nebezpečného vyhrážania) vykonal uložený nepodmienečný trest dňa 21.09.2017.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.