Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 490/2011
PDF · 155.09 KB
No categories available
I. ÚS 490/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď. a V. Ď., obaja M., zastúpených advokátom Mgr. M. B.,
B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb/16/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Ď. a V. Ď. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra
2011 doručená sťažnosť J. Ď. a V. Ď. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb/16/2010.
2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že sú účastníkmi súdneho konania na strane
odporcov, ktorým bol „doručený platobný rozkaz na zaplatenie sumy 1542,95 Eur
s príslušenstvom“, proti ktorému podali odpor 19. mája 2009.
„V ďalšom priebehu súdneho konania sa uskutočnili 2 pojednávania a to v dňoch
05. 10. 2010 a 14. 12. 2010. Počas celého doterajšieho priebehu roka 2011 súd už žiadne
ďalšie úkony vo veci nevykonal, a to bez zavinenia Sťažovateľov. Napriek tomu, že
neexistovali žiadne prekážky postupu, Okresný súd Pezinok v roku 2011 už žiadne ďalšie
pojednávanie neinicioval ani neurobil žiadny iný úkon, ktorý by viedol k meritórnemu
riešeniu veci.
Vzhľadom na nečinnosť súdu Sťažovatelia podali dňa 04. 08. 2011 žiadosť
o vytýčenie termínu pojednávania, ktorá obsahovala aj sťažnosť na postup súdu vo veci
porušovania práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže ku dňu
podania sťažnosti to už bolo celkovo skoro 8 mesiacov, počas ktorých sa nekonalo
meritórne pojednávanie vo veci samej...
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Okresný súd Pezinok minimálne od 15. 12. 2010
nepostupuje v súlade so zásadami hospodárneho a rýchleho prejednania a rozhodnutia veci
a už vôbec nie v prospech ochrany práv účastníkov konania, ale svojimi úkonmi a svoju
nečinnosťou ako aj svojím neefektívnym a nesústredeným postupom len vytvára procesné
prekážky riadneho výkonu rozhodovacích právomocí. Ku dňu podania tejto sťažnosti je to
celkovo skoro 11 mesiacov bez akéhokoľvek úkonu súdu vo veci samej.“
3. V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo Sťažovaleľa 1 J. Ď... a Sťažovaleľa 2 V. Ď... na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Pezinok... spisová značka konania 33 Cb/16/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje v konaní vedenom pod spisovou značkou
33 Cb/16/2010 konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. D... a V. Ď... sa priznáva finančné zadosťučinenie každému z nich v sume po
2.500,- EUR (slovom dvetisíc päťsto eur), ktoré je Okresný súd Pezinok povinný uhradiť v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Pezinok je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia J. D... a V.
Ď... vo výške 310,02 EUR s DPH, a to na účet ich právneho zástupcu... do 3 dní od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti
sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody
na jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
7. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním, a to vzhľadom na situáciu, že sťažovatelia v konaní pred ústavným
súdom nepreukázali doručenie sťažnosti predsedovi okresného súdu proti porušovaniu
práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
8. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo
strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na
verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti
súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy
pri výkone súdnictva. Podľa § 64 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona účelom vybavovania
sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady
dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. Orgán, ktorý vybavuje
sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na
riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti
ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti.
Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky. Podľa § 66 citovaného zákona o spôsobe
vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť
sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení
netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine
nedosiahnuteľný.
9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa
§ 62 a nasl. zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody ústavný
súd nezistil. Ani priložený list sťažovateľov z 2. augusta 2011 nemožno považovať za
kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní adresovanú predsedovi okresného
súdu, a to už len z toho dôvodu, že nie je adresovaný predsedovi okresného súdu. Ústavný
súd preto nevzhliadol v takto uvádzanom dôvod hodný osobitného zreteľa.
10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý
vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov
a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4,
§ 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobné konzekvencie
vyplývajú aj z už citovaného ustanovenia § 64 a § 66 zákona o súdoch.
11. Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62
ods. 1 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ podaním sťažnosti
poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy
a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou
činnosťou. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
12. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
13. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. decembra 2011