Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 490/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď. a V. Ď., obaja M., zastúpených advokátom Mgr. M. B.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. a V. Ď. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra

2011 doručená sťažnosť J. Ď. a V. Ď. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že sú účastníkmi súdneho konania na strane

odporcov, ktorým bol „doručený platobný rozkaz na zaplatenie sumy 1542,95 Eur

s príslušenstvom“, proti ktorému podali odpor 19. mája 2009.

„V ďalšom priebehu súdneho konania sa uskutočnili 2 pojednávania a to v dňoch

05. 10. 2010 a 14. 12. 2010. Počas celého doterajšieho priebehu roka 2011 súd už žiadne

ďalšie úkony vo veci nevykonal, a to bez zavinenia Sťažovateľov. Napriek tomu, že

neexistovali žiadne prekážky postupu, Okresný súd Pezinok v roku 2011 už žiadne ďalšie

pojednávanie neinicioval ani neurobil žiadny iný úkon, ktorý by viedol k meritórnemu

riešeniu veci.

Vzhľadom na nečinnosť súdu Sťažovatelia podali dňa 04. 08. 2011 žiadosť

o vytýčenie termínu pojednávania, ktorá obsahovala aj sťažnosť na postup súdu vo veci

porušovania práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže ku dňu

podania sťažnosti to už bolo celkovo skoro 8 mesiacov, počas ktorých sa nekonalo

meritórne pojednávanie vo veci samej...

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Okresný súd Pezinok minimálne od 15. 12. 2010

nepostupuje v súlade so zásadami hospodárneho a rýchleho prejednania a rozhodnutia veci

a už vôbec nie v prospech ochrany práv účastníkov konania, ale svojimi úkonmi a svoju

nečinnosťou ako aj svojím neefektívnym a nesústredeným postupom len vytvára procesné

prekážky riadneho výkonu rozhodovacích právomocí. Ku dňu podania tejto sťažnosti je to

celkovo skoro 11 mesiacov bez akéhokoľvek úkonu súdu vo veci samej.“

3. V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovaleľa 1 J. Ď... a Sťažovaleľa 2 V. Ď... na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Pezinok... spisová značka konania porušené bolo.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje v konaní vedenom pod spisovou značkou

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. D... a V. Ď... sa priznáva finančné zadosťučinenie každému z nich v sume po

2.500,- EUR (slovom dvetisíc päťsto eur), ktoré je Okresný súd Pezinok povinný uhradiť v

lehote 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Pezinok je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia J. D... a V.

Ď... vo výške 310,02 EUR s DPH, a to na účet ich právneho zástupcu... do 3 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody

na jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním, a to vzhľadom na situáciu, že sťažovatelia v konaní pred ústavným

súdom nepreukázali doručenie sťažnosti predsedovi okresného súdu proti porušovaniu

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

8. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo

strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na

verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti

súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy

pri výkone súdnictva. Podľa § 64 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona účelom vybavovania

sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady

dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. Orgán, ktorý vybavuje

sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na

riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti

ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti.

Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky. Podľa § 66 citovaného zákona o spôsobe

vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť

sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení

netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine

nedosiahnuteľný.

9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa

§ 62 a nasl. zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ); takéto dôvody ústavný

súd nezistil. Ani priložený list sťažovateľov z 2. augusta 2011 nemožno považovať za

kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní adresovanú predsedovi okresného

súdu, a to už len z toho dôvodu, že nie je adresovaný predsedovi okresného súdu. Ústavný

súd preto nevzhliadol v takto uvádzanom dôvod hodný osobitného zreteľa.

10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý

vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov

a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4,

§ 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobné konzekvencie

vyplývajú aj z už citovaného ustanovenia § 64 a § 66 zákona o súdoch.

11. Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62

ods. 1 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53

ods. 1 len v tom prípade, ak sťažovateľ podaním sťažnosti

poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy

a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou

činnosťou. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

12. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

13. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011