Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 556/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. S., B., zastúpenej advokátkou JUDr. T. P., Ž.,

vo veci namietaného porušenia a 2 , Listiny

základných práv a slobôd a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaniach vedených Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Banská Bystrica

pod sp. zn. ČVS: ORP-191/1-OSV-BB-2006, Okresnou prokuratúrou Banská Bystrica pod

sp. zn. , Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. a Krajským

súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. (predtým sp. zn. a sp. zn.

) a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. S. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra

2011 doručená sťažnosť JUDr. M. S., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia a 2 (ďalej len „“), Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru Banská Bystrica (ďalej len „polícia“) pod sp. zn. ČVS:

ORP-191/1-OSV-BB-2006, Okresnou prokuratúrou Banská Bystrica (ďalej len „okresná

prokuratúra“) pod sp. zn. , Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. a Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

súd“) pod sp. zn. (predtým sp. zn. a sp. zn. ). Sťažnosť

bola odovzdaná na poštovú prepravu 7. októbra 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že v trestnej veci PhDr. T. M. (ďalej len „obžalovaný“)

vedenej okresným súdom pod sp. zn. pre trestný čin ohovárania sa nachádzajú

prepisy jej telefonických hovorov. Sťažovateľka pritom nebola žiadnou zo strán trestného

konania v uvedenej veci a nebola ani svedkom. Z kópií listín predložených obžalovaným

zistila, že trestná vec obžalovaného nadväzuje na trestnú vec bývalého obvineného nstržm.

A. P. (ďalej len „bývalý obvinený“) pre trestný čin zneužívania právomoci verejného

činiteľa a prijímania úplatku, ktorého sa mal dopustiť 10. novembra 2004 v B. proti

obžalovanému. Trestné stíhanie proti bývalému obvinenému bolo právoplatne zastavené

Vojenskou obvodovou prokuratúrou Banská Bystrica. V spise týkajúcom sa bývalého

obvineného sa nachádzajú prepisy telefonických hovorov sťažovateľky v rozsahu 26 strán

a tento spis aj s prepismi zaznamenaných telefonických hovorov sťažovateľky sa stal

súčasťou trestného spisu obžalovaného vedeného v prípravnom konaní políciou pod sp. zn.

ČVS: ORP-191/01-OVS-BB-2006 a na okresnej prokuratúre sp. zn. . Na stranách

4 – 181 spisu obžalovaného sa nachádza „odstúpený spisový materiál MV SR, Úrad

inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor Stred Banská Bystrica ČVS: UIS-249/IBB-PO-

2004“. V žiadnom z označených spisov sa nenachádzajú príkazy na odpočúvanie

a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky. Napriek absencii návrhu na vydanie

príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky a rozhodnutia o povolení

odpočúvania a záznamu boli prepisy založené do vyšetrovacieho spisu a spoločne s ďalšími

dôkazmi po podaní obžaloby predložené okresnému súdu. Okresný súd a krajský súd

s prepismi telefonických hovorov sťažovateľky bez jej vedomia a súhlasu pracovali ako

s inými dôkazmi a stali sa súčasťou hodnotenia dôkazov, ako to vyplýva z rozhodnutí

všeobecných súdov. Dôkazy získané nezákonným spôsobom nikdy nemali byť založené do

spisu, pretože nemajú procesnú účinnosť. Takto došlo k zásahu do označených práv

sťažovateľky. Podľa v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej

sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz

použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený

v odseku 1 (taxatívne vymenované závažné trestné činy). V trestnej veci obžalovaného sa

trestné konanie viedlo pre prečin, teda nie pre niektorý z trestných činov vyplývajúcich

z ustanovenia a , a preto bez ohľadu na to, v akej trestnej

veci bolo vykonané odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sťažovateľky,

nebolo v súlade so zákonom použitie prepisov telefonických hovorov sťažovateľky

v trestnej veci obžalovaného. Listina osvedčujúca obsah procesne nepoužitého dôkazu sa

v spise nesmie ani vôbec nachádzať, aby neovplyvňovala príslušné orgány trestného

konania v rámci procesného hodnotenia dôkazov. V spornej trestnej veci proti

obžalovanému orgány činné v trestnom konaní a všeobecné súdy nielen založili do spisu

procesne nepoužiteľné dôkazy, ale dokonca ich hodnotili ako procesne účinné dôkazy.

V prípade odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky ide

o výrazný zásah do súkromnej sféry jednotlivca, s čím sa jednoznačne snúbi jeho právo

na preskúmanie opodstatnenosti a zákonnosti takéhoto zásahu. Voči postupu polície,

okresnej prokuratúry, okresného súdu a krajského súdu však sťažovateľka takúto možnosť

nemala. Ochrana zo strany trestného súdu vôbec neprichádza do úvahy v prípadoch, ktoré sa

pred trestný súd nedostanú, ale ani v prípadoch takých dotknutých osôb, ktoré nie sú

stranami v trestnom konaní. Sťažovateľka sa o porušení označených práv relevantne

dozvedela prevzatím písomnosti z príslušného spisu až 19. augusta 2011, a preto sťažnosť

treba považovať za včas podanú.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov , listiny a dohovoru v konaniach vedených políciou pod sp. zn.

ČVS: ORP-191/1-OSV-BB-2006, okresnou prokuratúrou pod sp. zn. , okresným

súdom pod sp. zn. a krajským súdom pod sp. zn. (predtým sp. zn.

a sp. zn. ) s tým, že okresný súd a polícia sú povinní zničiť zo spisu

sp. zn. a z konceptu vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS: ORP-191/1-OSV-BB-

2006 prepisy záznamov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke sťažovateľky za jej

osobnej účasti v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu. Požaduje tiež priznanie

finančného zadosťučinenia v sume po 30 000 € od polície, okresnej prokuratúry, okresného

súdu a krajského súdu. Napokon sa domáha náhrady trov právneho zastúpenia.

Z čestného vyhlásenia obžalovaného z 19. augusta 2011 vyplýva, že uvedeného dňa

oznámil sťažovateľke, že sa v trestnom spise vedenom okresným súdom pod sp. zn.

pre trestný čin ohovárania nachádzajú prepisy jej telefonických hovorov

s obžalovaným, ako aj s inými osobami. Zároveň sťažovateľke odovzdal fotokópie

odposluchov, ako aj kópie iných dokladov z trestného spisu.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd zadovážil,

vyplývajú tieto, pre posúdenie veci relevantné skutočnosti:

Zo zápisnice o výsluchu sťažovateľky ako svedkyne z 18. novembra 2005 (v trestnej

veci proti bývalému obvinenému) vyplýva, že vyšetrovateľ odcitoval sťažovateľke doslovné

znenie jej tvrdenia uvedeného v telefonickom rozhovore medzi sťažovateľkou a matkou

obžalovaného s tým, aby obsah tvrdenia bližšie objasnila. Išlo o časť vety vyslovenej

sťažovateľkou, podľa ktorej „... on má na krku napadnutie verejného činiteľa...“. Ďalej

vyšetrovateľ odcitoval sťažovateľke aj ďalšiu vetu z telefonického rozhovoru vyslovenú

sťažovateľkou v znení: „... akonáhle natreš policajta, alebo sudcu...“ Aj v tomto prípade ju

požiadal o bližšie vysvetlenie.

Z písomného podania obhajcu obžalovaného z 28. augusta 2006 doručeného

okresnému súdu 30. augusta 2006 vyplýva, že navrhuje vypočuť na hlavnom pojednávaní

sťažovateľku ako svedkyňu na základe okolností uvádzaných v prepise jej telefonických

hovorov, ktoré sa nachádzajú v spise, a na odposluch, na nahrávanie ktorého dal súhlas

príslušný sudca.

Z odporu obhajcu obžalovaného proti trestnému rozkazu okresného súdu sp. zn.

z 11. septembra 2006 doručeného okresnému súdu 27. septembra 2006

vyplýva, že obžalovaný opätovne navrhuje výsluch sťažovateľky ako svedkyne na základe

okolností, za akých uskutočňovala telefonické hovory, ktoré boli odpočúvané a ktoré boli

podkladom rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní okresného súdu sp. zn.

z 21. decembra 2006, ako aj zo zvukového záznamu na CD nosiči vyplýva, že sťažovateľka

bola vypočutá ako svedkyňa. Na otázku sudcu uviedla, že je sesternicou matky

obžalovaného. Potom položil obhajca obžalovaného sťažovateľke otázku: „... pani

svedkyňa, Vám bol nariadený odposluch telefonátov príslušným sudcom. Tam sú údaje,

v ktorých uvádzate, že obžalovanému neveríte. Nie je vysvetlené, z akého dôvodu. Dalo by

sa to vysvetliť, prečo ste mu neverili, keď on tvrdil, že…“ (9. minúta zvukového záznamu na

CD nosiči).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Z pohľadu ústavného súdu je potrebné predovšetkým konštatovať, že nezodpovedá

skutočnosti tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého v trestnej veci vedenej okresným súdom

proti obžalovanému pod sp. zn. nebola sťažovateľka svedkom. Práve naopak,

bola vypočutá ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní okresného súdu 21. decembra 2006.

Jej výsluch sa týkal predovšetkým obsahu odpočutých telefonických rozhovorov

sťažovateľky s ďalšími osobami. Otázky v tomto smere jej kládol obhajca obžalovaného.

Už predtým bola sťažovateľka v súvislosti s jej odpočutými telefonickými hovormi

vypočúvaná vyšetrovateľom ako svedkyňa, a to v inom trestnom konaní vedenom proti

bývalému obvinenému. Aj z obsahu tohto výsluchu z 18. novembra 2005 vyplývala pre

sťažovateľku informácia o tom, že jej telefonické hovory boli odpočúvané.

S prihliadnutím na uvádzané skutočnosti vyplývajúce z trestného spisu obžalovaného

(ktorého súčasťou je aj trestný spis vo veci bývalého obvineného) nie je možné akceptovať

tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého sa až z čestného vyhlásenia obžalovaného

z 19. augusta 2011 dozvedela, že sa v spise okresného súdu sp. zn. nachádzajú

prepisy jej telefonických hovorov s obžalovaným a ďalšími osobami. Stalo sa tak

v skutočnosti najneskôr 21. decembra 2006. Záver o tom, že sťažovateľka nadobudla

vedomosť o namietaných skutočnostiach už skôr, možno vyvodiť podporne aj

zo skutočnosti, že je v príbuzenskom pomere s obžalovaným.

Keďže sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až 7. októbra 2011, stalo sa tak

dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011