Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 550/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť D. C. a J. C., obaja bytom P., zastúpených advokátom

Mgr. D. T., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. 16 C 117/2009-

165 z 23. marca 2011 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 17. augusta 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. C. a J. C. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra

2011 doručená sťažnosť D. C. a J. C., obaja bytom P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č. k. -165 z 23. marca 2011 a postupom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co

55/2011 a jeho uznesením zo 17. augusta 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia si žalobou podanou na

okresnom súde uplatnili svoj nárok na vydanie časti nehnuteľnosti v ich vlastníctve, ktorá

im bola žalovanou protiprávne zabratá. Žalovaný predmet návrhu bol zo strany žalovanej

vydaný po podaní návrhu na začatie konania za prítomnosti súdneho znalca a ním

vypracovaného znaleckého posudku, podľa sťažovateľov však pred vydaním právoplatného

rozhodnutia. Na základe toho, že odpadol dôvod na pokračovanie konania, sťažovatelia

podaním z 28. februára 2011 vzali žalobu späť. S poukázaním na § 146 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku si sťažovatelia uplatnili úhradu trov konania.

Okresný súd uznesením č. k. -165 z 23. marca 2011 konanie zastavil,

zaviazal žalovanú na úhradu 74,75 €, v prevyšujúcej časti náhradu trov konania

sťažovateľom nepriznal, žalovanej náhradu trov konania nepriznal, zaviazal sťažovateľov

zaplatiť štátu trovy konania v sume 9,33 € a žalovanú zaplatiť štátu trovy konania v sume

159,34 €.

Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. zo 17. augusta 2011 tak, že

uznesenie vo výroku o povinnosti sťažovateľov zaplatiť štátu trovy konania v sume 9,33 €

potvrdil a zmenil uznesenie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť sťažovateľom trovy

konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume 49,75 €

na účet ich právneho zástupcu, a náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal.

Podľa sťažovateľov napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu sú

zjavne neodôvodnené a arbitrárne, čím podľa nich malo dôjsť k porušeniu označených práv.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu, aby

vydal nález, ktorým vysloví porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 23. marca

2011 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 17. augusta 2011, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec mu vráti na

ďalšie konanie a sťažovateľom prizná náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie ich základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý proces podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením č. k. -165 z 23. marca 2011 a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 17. augusta 2011.

1. Podľa názoru ústavného súdu na konanie o sťažnosti v časti, ktorou sťažovatelia

namietajú porušenie označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením č. k. -165 z 23. marca 2011, nie je

daná právomoc ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu je daná

iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc

ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv sťažovateľov,

ktorých porušenie namietajú, vo vzťahu ku konaniu okresného súdu (vo veci rozhodol

uznesením z 23. marca 2011), proti ktorému sťažovatelia podali odvolanie, rozhodoval

v odvolacom konaní krajský súd (uznesenie zo 17. augusta 2011). Vzhľadom na uvedenú

zásadu subsidiarity preto nie je v právomoci ústavného súdu preskúmať namietané konanie

okresného súdu a jeho uznesenie z 23. marca 2011.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto

časti po predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2

).

2. Sťažovatelia namietajú porušenie označených práv aj postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 17. augusta 2011, ktorým

potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. -165 z 23. marca 2011.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:

„Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní

podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len ) preskúmal uznesenie v napadnutých častiach, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia

pojednávania ( ) a zistil, že dôvodné je len odvolanie žalovanej.

Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. v súvislosti

s posudzovaním pôvodnej žaloby, jej úpravy a stavuj ktorý viedol k späťvzatiu žaloby.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie

napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje. Na dôvažok je potrebné len uviesť, že pre

presnú špecifikáciu ochrany vlastníckeho práva nič nebránilo žalobcom dať si zamerať celý

priebeh hranice pred podaním, žaloby, Čím by sa vyhli vzniknutým nepresnostiam.

Odvolanie žalobcov preto považoval odvolací súd za nedôvodné, v dôsledku čoho potvrdil

výrok o ich povinnosti zaplatiť štátu trovy konania vo výške 9,33 Eur. Rozhodol tak v súlade

s ust.

Žalovaná bola prvostupňovým súdom zaviazaná k náhrade trov konania vo výške

74,75 Eur v prospech žalobcov. Táto náhrada je podľa odvolacieho súdu vyčíslená

nesprávne. Mala by predstavovať polovicu trov konania, vrátane odmeny znalca. Tým, že

súd prvého stupňa zaviazal žalovanú k náhrade trov štátu vo výške 159,34 Eur a žalobcov

vo výške 9,33 Eur, tak sa obe sporové strany podieľali na znaleckom dokazovaní po

polovici. Okrem trov znalečného žalobcovia vynaložili finančné prostriedky na zaplatenie

súdneho poplatku zo žaloby vo výške 99,50 Eur. Keďže bez predmetného konania, a teda aj

zaplatenia súdneho poplatku by nedošlo k vytýčeniu spornej hranice, je žalovaná povinná

podiel'ať sa na týchto trovách konania. Polovica zo sumy 99,50 Eur predstavuje sumu 49,75

Eur.

Súd prvého stupňa pri náhrade trov konania v prospech žalobcov zohľadnil aj sumu

50 Eur zaplatenú žalobcami za vytýčenie hranice. Žalovaná však odvolaciemu súdu

preukázala úhradu rovnakej sumy za rovnaký úkon, preto nebol dôvod započítavať sumu 50

Eur uhradenú žalobcami len v ich prospech.

S poukazom na uvedené odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku

o náhrade trov konania v prospech žalobcov tak, že žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť

im sumu 49,75 Eur, teda len sumu predstavujúcu polovicu zaplateného súdneho poplatku.

Zmena rozhodnutia bola vykonaná v súlade s ust. , keďže neboli splnené

podmienky na potvrdenie uznesenia v tejto Časti, resp. na jeho zrušenie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení

s ust. , keďže žalovaná, úspešná v odvolacom konaní, si trovy

odvolacieho konania neuplatnila.“

Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že do odôvodnenia svojho uznesenia uviedol

postup, akým dospel k záverom v časti o potvrdení uznesenia okresného súdu a v časti

o zmene uznesenia okresného súdu. Jeho uznesenie obsahuje výklad právnych noriem

, ktorý nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo

arbitrárny. Krajský súd postup a uznesenie krajského súdu považuje za zodpovedajúci

zákonu.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd vykonal ústavne súladný výklad platných

právnych predpisov, ktorý nie je svojvoľný a nepopiera zmysel interpretovaných

a použitých právnych noriem.

Na tomto závere treba trvať napriek tomu, že sťažovatelia nesúhlasia s právnym

názorom krajského súdu, pretože porušenie základného práva nemožno vidieť len v tom, že

krajský súd postupoval a rozhodoval bez toho, aby sa stotožnil s právnym názorom

sťažovateľov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto

časti po predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011