Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 580/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť E. P., D., zastúpenej advokátkou JUDr. D. J., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v rozhodnutím

Okresného súdu Zvolen sp. zn. z 2. júla 2009 a postupom, ktorý jeho vydaniu

predchádzal, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 25. marca 2010 a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. P. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra

2011 doručená sťažnosť E. P., D. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v (ďalej len „“) a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného

práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v rozhodnutím

Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 2. júla 2009

a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 25. marca 2010 a postupom, ktorý

jeho vydaniu predchádzal.

Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom podaným okresnému súdu 14. novembra 2003

sa sťažovateľka domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov

po rozvode, pričom o tomto návrhu rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 2. júla 2009, ktorý bol potvrdený rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 25. marca 2010. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta, že tak

okresný súd, ako aj krajský súd rozhodovali v jej veci so zbytočnými a neodôvodnenými

prieťahmi, ako aj to, že obidva súdu rozhodli v jej veci na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu, pričom vec tiež nesprávne právne posúdili. Sťažovateľka vidí

nesprávnosť v rozhodnutí obidvoch súdov v tom, že pri vyporiadaní družstevného bytu súdy

nevychádzali zo zostatkovej hodnoty členského podielu k tomuto bytu, ale z jeho trhovej

hodnoty, pričom podľa sťažovateľky nezohľadnili, že členský vklad zaplatila sťažovateľka

z prostriedkov nepatriacich do BSM, ako aj to, že sťažovateľka sama uhrádzala náklady

spojené s užívaním bytu, a tiež že sa sama starala o tri deti pochádzajúce z manželstva.

K pochybeniam podľa sťažovateľky došlo aj v súvislosti s vyporiadaním vzťahov

k osobnému motorovému vozidlu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Týmto žiadame o odpustenie zmeškania, lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, keďže

dôvodom zmeškania tejto lehoty bol nedostatok finančných prostriedkov na úhradu

povinného zastúpenia advokátom a na úhradu súdnych poplatkov. ...

Okresný aj Krajský súd nedostatočne a nesprávne posúdili danú vec, nezoberali sa

návrhmi sťažovateľky a z toho dôvodu jej bolo odopreté právo na spravodlivý súdny proces.

Rozhodnutia týchto súdov nemajú oporu v právnych predpisoch ani v zaužívanej judikatúre.

... Okresný súd vo Zvolene nielenže porušil právo sťažovateľa na konanie bez

zbytočných prieťahov ale aj na spravodlivé konanie a to tým, že nevykonal dostatočné

dokazovanie a nesprávne po právnej stránke posúdil vec - čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého: „Každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nestranným

a nezávislým súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch“. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva vyslovil zásadu podľa ktorej:

„Od štátu sa vyžaduje, aby jeho orgány s právomocou a príslušnosťou o veci rozhodnúť,

postupovali s náležitou usilovnosťou a vec rýchlo vybavili“ (Eckle case, séria A, 1982,

č. 51, s. 39.). Taktiež podľa ,, Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov“. Taktiež podľa čl. 38 ods. 2 listiny „Každý má

právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov“.»

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom vo Zvolene v konaní

o vyporiadaní BSM sp. zn.: porušila právo E. P., bytom... D...: upravené v čl.

48 ods. 2 a v Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi E. P., bytom... D... finančné

zadosťučinenie vo výške 2.500 EUR, ktoré je Okresný súd vo Zvolene povinný jej vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Základné práva sťažovateľa podľa SR a právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bolo rozhodnutím Okresného súdu

vo Zvolene sp. zn.: a rozhodnutím Krajského súdu Banskej Bystrici sp. zn.:

16 porušené.

Rozsudok Okresného súdu vo Zvolene sp. zn.: a rozsudok Krajského

súdu Banskej Bystrici sp. zn.: sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu

na ďalšie konanie.“

Sťažovateľka si tiež uplatnila nárok na úhradu trov konania v sume 217,32 €, ktoré

jej vznikli v dôsledku jej zastúpenia advokátkou v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či rozhodnutím okresného

súdu sp. zn. z 2. júla 2009 a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, ako aj

rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 25. marca 2010 a postupom, ktorý jeho

vydaniu predchádzal, boli porušené základné práva sťažovateľky zaručené v čl. 46 ods. 1

a , ako aj právo zaručené v dohovoru.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných

podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53

ods. 3 . Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Z ústavným súdom vyžiadaných rozhodnutí okresného súdu (ktoré sťažovateľka,

zastúpená kvalifikovanou právnou zástupkyňou, sama nepredložila, hoci tak bola povinná

urobiť, pozn.) ústavný súd zistil, že sťažovateľkou napádané rozhodnutie okresného súdu

sp. zn. z 2. júla 2009 v spojení s napádaným rozhodnutím krajského súdu

sp. zn. z 25. marca 2010 nadobudlo právoplatnosť 29. apríla 2010, pričom

výroky č. 4 a 5 nadobudli právoplatnosť 3. mája 2010.

Z uvedených zistení vyplýva, že od 29. apríla 2010, resp. od 3. mája 2010, keď

nadobudli právoplatnosť jednotlivé výroky rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 2. júla 2009 v spojení s napádaným rozhodnutím krajského súdu sp. zn.

z 25. marca 2010, do 14. novembra 2011, keď sťažnosť sťažovateľky adresovaná

ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu (ústavnému súdu bola doručená

18. novembra 2011), nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania, ako aj rozhodnutie o zrušení napádaných

rozhodnutí je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127

ods. 2 prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011