Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 589/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť A. A., B., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. M.

K., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú

slobodu podľa a 5 a práva podľa a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava IV sp. zn. z 8. septembra 2011 a uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 27. septembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. A. odmieta.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ ústavný súd“) bola 11. novembra

2011 doručená sťažnosť A. A., B., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava IV

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 8. septembra 2011 a uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 27. septembra 2011.

Zo sťažnosti vyplýva:

«Uznesením vyšetrovateľky Úradu boja proti organizovanej kriminalite 2. Oddelenia

vyšetrovania Odbor Bratislava, PPZ, pod ČVS: PPZ-283/BOK-B2-2010 zo dňa 27.03.2011

mi bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzov, ich držanie a obchodovanie s nimi formou

spolupáchateľstva podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e)

, na tom skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Dňa 25.03.2011 o 22:24 hod. bola obmedzená moja osobná sloboda a následne dňa

27.03.2011 bol podaný Okresnou prokuratúrou Bratislava II návrh na moje vzatie do väzby.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.03.2011 pod sp. zn.:

som bol vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v 71 ods. 1 písm. c/ Trestného

poriadku. Proti uzneseniu Okresného som si podal sťažnosť. Krajský súd Bratislava

uznesením zo dňa 06.05.2011 pod sp. zn.: moju sťažnosť zamietol.

Dňa 10.06.2011 som podal prostredníctvom svojho obhajcu v zmysle ust. § 79 ods. 3

žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ktorej odôvodnenie bolo

doplnené písomným doplnením žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zo

dňa 11.07.2011. O mojej žiadosti rozhodol Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa

11.07.2011 pod sp. zn.: tak, že táto sa zamieta a zároveň podľa § 81 ods. 1 Tr.

poriadku neprijal peňažnú záruku, podľa neprijal môj

písomný sľub a podľa neprijal dohľad probačného

a mediačného úradníka nad obvineným. Proti tomuto rozhodnutiu som podal sťažnosť

ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice na verejnom zasadnutí. Uznesením Krajského

súdu Bratislava zo dňa 20.07.2011 pod sp. zn.: bola moja sťažnosť podľa §

193 ods. 1 písm. c/ zamietnutá.

Následne dňa 19.08.2011 Krajská prokuratúra Bratislava podala návrh na

predĺženie lehoty mojej väzby o 6 (šesť) mesiacov jednotne do 25.04.2012. K tomuto návrhu

som prostredníctvom obhajcu podal vyjadrenie zo dňa 06.09.2011. Uznesením Okresného

súdu Bratislava IV zo dňa 08.09.2011 pod sp. zn.: mi bola predĺžená lehota

väzby o 6 (šesť) mesiacov, t.j. do 25. apríla 2012. Proti tomuto uzneseniu som podal priamo

na verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú som prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil

dňa 08.09.2011. Krajský súd Bratislava uznesením zo dňa 27.09.2011, pod sp. zn.:

rozhodol tak, že moju sťažnosť proti Uzneseniu Okresného súdu

Bratislava IV zo dňa 08.09.2011 zamietol. Uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa

27.09.2011 mi bolo doručené osobne na verejnom zasadnutí o mojej žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu a, ponúknutie písomného sľubu a nahradenie väzby peňažnou zárukou,

ktoré sa konalo dňa 05.10.2011 na Okresnom súde Bratislava IV. ...

... pokiaľ ide o odôvodnenie tzv. preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c)

v Uznesení o predĺžení lehoty väzby o 6 /šesť/ mesiacov - t.j. do

25. apríla 2012 zo dňa 08.09.2011 Okresný súd Bratislava IV len všeobecne a opätovne

skonštatoval, že „v prípade ich ponechania na slobode hrozí reálna obava, že by

v predmetnej trestnej činnosti mohli ďalej pokračovať. Zo spisového materiálu bolo

doposiaľ preukázané, že žalovaného skutku sa mali obvinení dopúšťať v dlhšom časovom

období. Obvinený A. A. z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že zabezpečoval

priestory na skladovanie drogy. Súd v danom prípade v celom rozsahu poukazuje na

podrobné odôvodnenia svojho uznesenia o dôvodoch väzby v súlade s ustanovením § 71

ods. 1 písm. c) , ktoré boli vyhlásené dňa 11. Júla 2011 a odvolacím súdom

potvrdené dňa 20. Júla 2011. Obaja obvinení organizovali distribúciu ďalším

odberateľom...“. ...

Predmetné rozhodnutie nie je podľa môjho názoru opreté o konkrétne skutočnosti

svedčiace o reálnosti obavy, ktorá má údajne vyplývať z doposiaľ vykonaného dokazovania.

Prostredníctvom obhajcu som v sťažnosti proti tomuto uzneseniu tvrdil, že takáto reálna

obava a ani len úvaha o možnosti jej existencie nevyplýva z vykonaného dokazovania,

nakoľko som toho názoru, že vykonaným dokazovaním hlavne v období po 10.7.2011

prestáva existovať dôvod na podozrenie z protizákonnej činnosti obv. A. A., teda mojej

osoby, popísanej v skutkovej vete uznesenia o jeho stíhaní. Podrobnejšie dôvody som

prostredníctvom svojho obhajcu uviedol písomnom odôvodnení sťažnosti proti vyššie

uvedenému Uzneseniu zo dňa 08.09.2011. ...

Ani Krajský súd Bratislava ako nadriadený súd rozhodujúci o mojej sťažnosti proti

Uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV nenapravil porušenie môjho práva uvedeného

v čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 Dohovoru, pretože Krajský súd len všeobecne skonštatoval, že

„preskúmavajúc predloženú trestnú vec zistil, že v dôsledku závažnosti trestnej činnosti, pre

ktorú sú obvinení stíhaní so zreteľom na náročnosť dokazovania, ktoré vo veci je potrebné

vykonať, pri súčasnom zistení, že vyšetrovateľka v predmetnej väzobnej veci koná bez

zjavných prieťahov, s osobitnou starostlivosťou a urýchlením, nebolo možné ukončiť

prípravné konanie v zákonom stanovenej lehote. ...

Ďalej uvádzam, že tak z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR ako aj ESĽP

vyplýva, že skutočnosti, ktoré boli v čase rozhodovania o vzatí do väzby postačujúce na

vzatie do väzby, sa stávajú po dlhšej dobe nedostatočnými na jej ďalšie trvanie. A bez

pristúpenia ďalšej konkrétnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovali obavu, že by obvinený mal

aj po prepustení z väzby na slobodu páchať trestnú činnosť, či pokúsiť sa o útek, by

zakladala nezákonnosť jej ďalšieho trvania. V mojom prípade k dôvodom väzby, ktoré boli

ustálené pri mojom vzatí do väzby uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa

28.03.2011 s tým, že moja väzba začala dňom 25.03.2011, t. j. pred viac ako pol rokom,

nepristúpila žiadna ďalšia skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ďalšie trvanie mojej väzby,

naopak vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní sa ich sila zoslabuje.

Na základe uvedených skutočností som toho názoru, že Okresný súd Bratislava IV

uznesením zo dňa 08.09.2011 pod sp. zn.: , ktorým bola lehota mojej väzby

predĺžená o 6 (šesť) mesiacov v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa

27.09.2011 pod sp. zn.: , ktorým bola zamietnutá moja sťažnosť proti

predmetnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV boli porušené moje práva zaručené

čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Dohovoru.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.: uznesením

zo dňa 08.09.2011 a Krajský súd Bratislava v konaní pod sp. zn.: uznesením

zo dňa 27.09.2011 porušili základné práva A. A. zaručené v a 5

Slovenskej republiky a právo zaručené v čl. 5 ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.: uznesením

zo dňa 08.09.2011 a Krajský súd Bratislava v konaní pod sp. zn.: uznesením

zo dna 27.09.2011 porušili základné práva A. A. zaručené v a 5

Slovenskej republiky a právo zaručené v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

3. Uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 27.09.2011 pod sp. zn.:

sa zrušuje a Krajskému súdu Bratislava sa prikazuje, aby A. A. prepustil

neodkladne z väzby na slobodu.

4. A. A. sa priznáva náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré sú

Krajský súd Bratislava a Okresný súd Bratislava povinní zaplatiť na účet právneho

zástupcu JUDr. M. K. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veci veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému

okresným súdom pod sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len

vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. V danom

prípade proti uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa

mal krajský súd v opravnom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu. K tomu treba dodať, že sťažovateľ riadny opravný prostriedok využil.

2. Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému krajským súdom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti považuje

ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa, podľa ktorej ďalšie trvanie väzby nie je

v jeho prípade namieste a odôvodnenia súdov nepredstavujú pre nedostatok individualizácie

skutkových a s nimi korešpondujúcich právnych dôvodov väzby dostatočný základ na

predĺženie lehoty trvania väzby.

Ústavný súd poukazuje na to, že nie je tzv. „skutkovým súdom“, teda súdom, ktorý

by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ak by malo ísť o dokazovanie,

ktoré by malo nahradiť dokazovanie zisteného skutkového stavu všeobecnými súdmi.

Vo väzobných veciach platí, že skúmanie primeranosti určenej lehoty väzby prináleží

predovšetkým všeobecným súdom. Na ten účel im patrí skúmať všetky okolnosti spôsobilé

potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho

so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody

a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe. Predovšetkým na základe dôvodov uvedených

v týchto rozhodnutiach (prípadne na základe nesporných skutočností uvedených obvineným

v jeho žiadostiach) zisťuje ústavný súd, či boli alebo neboli porušené označené články

a dohovoru (mutatis mutandis Toth c. Rakúsko z 12. decembra 1991).

Krajský súd v napadnutom uznesení v odôvodnení okrem iného uviedol:

„Krajský súd preskúmavajúc predloženú trestnú vec zistil, že v dôsledku závažnosti

trestnej činnosti, pre ktorú sú obvinení stíhaní so zreteľom na náročnosť dokazovania, ktoré

vo veci je potrebné vykonať, pri súčasnom zistení, že vyšetrovateľka v predmetnej väzobnej

veci koná bez zjavných prieťahov, s osobitnou starostlivosťou a urýchlením, nebolo možné

ukončiť prípravné konanie v zákonom stanovenej lehote.

Predloženú trestnú vec možno hodnotiť ako náročnú a rozsiahlu na dokazovanie,

pričom doposiaľ bolo vykonané množstvo dôkazov ako: výsluchy svedkov (24), do konania

bolo pribratých niekoľko znalcov, ako aj znalecké za účelom posúdenia odborných

otázok na objasnenie veci, zabezpečené prepisy hovorov a ďalšie. I napriek už

zabezpečeným dôkazom vyvstala potreba doplniť dokazovanie ďalšími znaleckými

posudkami, ktoré už do spisu dodané boli resp. sú rozpracované, priebežne doručované a je

potrebné s týmito dôkazmi obvinených, obhajcov oboznámiť a vypočuť ich. Boli vyhotovené

prepisy ITP hovorov, zabezpečené záznamy z kamerových systémov, s ktorými dôkazmi je

tiež potrebné obvinených a obhajcov oboznámiť a vypočuť ich, resp. vykonať ďalšie dôkazy

(napr. konfrontácie a pod..) prípadne dôkazy, ktoré budú zo strany obhajoby navrhnuté po

oboznámení sa s doplnenými dôkazmi.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti sťažnostný súd dospel k záveru, že

v danom štádiu konania je naplnená formálna stránka a tou je opodstatnená existencia

uznesenia o vznesení obvinenia.

V kontexte s uvedeným k sťažnostným námietkam obhajcu prezentovaným v tom

smere, že neexistuje žiaden priamy resp. nepriamy dôkaz nasvedčujúci čo i len na

podozrenie o konaní obvineného A. A., pre ktoré je vznesené obvinenie, krajský súd dodáva,

že vyšetrovateľkou bol pred rozhodnutím o sťažnosti doplnený spisový materiál o: analýzu

záznamov z priemyselných kamier z objektu A., o znalecký posudok KEÚ sp. zn. ČES:PPZ-

KEÚ-BA-EXP-2011/5891, znalecký posudok VÚSO č. 083/10/2011, na podklade ktorých v

kontexte s už v spise zadováženými dôkazmi možno oprávnene uviesť, že pretrváva

kvalifikované podozrenie, že obvinení sa mohli dopustiť trestnej činnosti, pre ktorú im bolo

vznesené obvinenie.

Okrem spomenutého podozrenia ako jedného z predpokladov vzatia obvinenej osoby

do väzby a ďalšieho trvania väzby je v posudzovanej veci splnená aj ďalšia podmienka

väzobného stíhania obvinených, a to existencia konkrétneho väzobného dôvodu podľa

s. 1 písm. c/ , ktorý sa opiera o celkom konkrétne skutočnosti

vyžadované zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava z následkov predpokladaných

v dotknutom ustanovení upravujúcom v alternatívnych formách dôvody tzv. preventívnej

väzby.

Taká obava vyplýva už z toho, že trestnej činnosti, pre ktorú im bolo vznesené

obvinenie sa mali dopúšťať po dlhšiu dobu, približne od r. 2010 až do zadržania (marec

2011) a trestná činnosť mala byť páchaná za účelom získania finančných prostriedkov.

Je pravdou, že obvinený A. A. doposiaľ súdne trestaný nebol, avšak doteraz získaný dôkazný

materiál navodzuje obavu, že by v prípade prepustenia na slobodu mohol pokračovať v

páchaní trestnej činnosti s ohľadom na jej rozsah a charakter. Čo sa týka obvineného Š. Č.

je potrebné uviesť, že tento už bol súdne trestaný pre obdobnú trestnú činnosť a skutku, pre

ktorý je vznesené obvinenie sa mal dopustiť v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia.

Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci sú splnené zákonné podmienky podľa

slovenského práva pre ďalšie trvanie väzby. ...

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvádzané považuje v danom rozpracovanom štádiu

konania z hľadiska dosiahnutia účelu trestného konania – aby bolo zabránené

v pokračovaní trestnej činnosti – považuje väzbu obvinených A. A. a Š. Č. za nevyhnutné

opatrenie, nakoľko v prípade prepustenia obvinených na slobodu hrozí, že by mohli

pokračovať v páchaní trestnej činnosti a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku

uznesenia.

Ponúknutými zárukami na nahradenie väzby, ktoré sú obsiahnuté v sťažnosti obhajcu

a v predchádzajúcej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu obvineného A. A. sa krajský

súd nezaoberal rešpektujúc ustanovenie , pričom v súvislosti s

uvedeným poukazuje na čl. 154 spisového materiálu, z ktorého vyplýva, že sudkyňa pre

prípravné konanie o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu ako aj

ponúknutých zárukách bude rozhodovať dňa 5.10.2011.“

Ústavný súd nezistil taký výkladu stanovení citovaných v označenom rozhodnutí

krajského súdu a ich uplatnenie vo veci sťažovateľa, ktorý by mohol vyvolať nezlučiteľné

účinky s . Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti, arbitrárnosti

názoru alebo svojvôli krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť

právny názor krajského súdu svojím vlastným.

Vzhľadom na už uvedené v tejto časti sťažnosti ústavný súd vyslovil, že sťažnosť je

zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd preto vo veci rozhodol po predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25

ods. 2 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011