Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 9/2012
PDF · 81.08 KB
No categories available
I. ÚS 9/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 9/2012-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti I., a. s. v likvidácii, B., zastúpenej advokátom
JUDr. M. F., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného
práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Okresného súdu
Bratislava I v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 16 CoD
43/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I., a. s. v likvidácii o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2011
doručená sťažnosť I., a. s. v likvidácii (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 U 61/09 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 CoD 34/2010.
2. Zo sťažnosti a z k nej na výzvu ústavného súdu pripojených rozhodnutí
vyplýva, že okresný súd konanie o návrhu sťažovateľky na prijatie finančných prostriedkov
do úschovy 21. júla 2010 zastavil pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci [§ 159 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)]; krajský súd na odvolanie sťažovateľky
toto uznesenie okresného súdu 28. februára 2011 potvrdil.
3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietala, že označeným postupom a
rozhodnutím všeobecných súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdmi podľa § 237
písm. f) OSP, v dôsledku čoho bolo porušené jej právo garantované čl. 46 ods. 1 ústavy a
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navrhla preto napadnuté uznesenia (v petite sú uvedené veľmi
nepresne – uznesenie okresného súdu z 26. mája 2008 a krajského súdu sp. zn.
1 Obo 55/2010) zrušiť a priznať jej trovy konania.
4. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
na neverejnom zasadnutí pri predbežnom prerokovaní návrhu sťažovateľky skúmal, či
dôvody v ňom uvedené nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia
môže ústavný súd odmietnuť aj návrh vo veciach, na prerokovanie ktorého nemá právomoc
alebo ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Jedným zo základných pojmových znakov ústavnej sťažnosti ako prostriedku
ochrany ústavou zaručených základných práv a slobôd je jej subsidiarita. To znamená, že
sťažnosť možno podať len vtedy, ak sťažovateľ pred jej podaním vyčerpal všetky procesné
prostriedky, ktoré mu zákon (Občiansky súdny poriadok) na ochranu jeho práv poskytuje
[čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
6. Vzhľadom na uvedený princíp subsidiarity ústavný súd nemal v prerokúvanej veci
kompetenciu preskúmavať napadnuté uznesenie okresného súdu (a postup v konaní mu
predchádzajúci), lebo proti nemu bolo prípustné odvolanie, ktoré sťažovateľka napokon aj
využila, ale ani uznesenie krajského súdu, proti ktorému zase bolo prípustné dovolanie
podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (na ktoré ustanovenie v odôvodnení
sťažnosti inak aj poukazovala), ktoré však sťažovateľka nevyužila; ak by však tento zo
zákona prípustný opravný prostriedok, ktorý bol celkom v dispozícií sťažovateľky,
vyčerpala, ochranu v označených základných právach, ktorých porušenie namieta, by jej
poskytol Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému tiež prislúcha popri ústavnom súde
povinnosť poskytovať dotknutým subjektom ochranu základných práv a slobôd.
7. Nevyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon (Občiansky súdny
poriadok) sťažovateľke na ochranu základných práv poskytoval, robí však ústavnú sťažnosť
neprípustnou. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. januára 2012