Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/106/2019

Potvrdené rozhodnutím 8CoCsp/15/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: SPP-distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: Ing. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. S. G. XX, XXX XX Z., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Sobek s.r.o., so sídlom Přerovská 938/3, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 1.030,53 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 14. januára 2022 č.k. 8Csp 106/2019-171, takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: SPP-distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava

- Staré Mesto, proti žalovanému: R.. O. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z.. M.. G. XX, XXX XX Z., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Sobek s.r.o., so sídlom Přerovská 938/3, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 1 030,53 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 030,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 030,53 Eur od 29.12.2017 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) 19.03.2019 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 1 030,53 Eur s prísl. a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného z XX.XX.XXXX, ktorú objednávku žalobca evidoval ako zákazku č. XXXXXXX, žalobca vykonal na odbernom mieste Z..M..G. XX, Z. toho istého dňa, t.j. XX.XX.XXXX (v žalobe chybne uvádzané „2014“, chyba v písaní) opravu plynovodu a zastavenie unikajúceho plynu. Podľa žalobcu uvedeným postupom uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o dielo podľa ustanovení , na základe ktorej bol žalobca povinný vykonať opravu pre žalovaného ako objednávateľa na uvedenom plynovom potrubí a na druhej strane mal žalovaný ako objednávateľ povinnosť zaplatiť žalobcovi za riadne vykonané dielo dohodnutú cenu. Žalobca ďalej poukázal na a o preventívnej povinnosti každého predchádzať škodám a o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Žalobca uviedol, že za vykonanú opravu plynovodu vystavil žalovanému faktúru č. 9000273857 zo 14.12.2017, ktorá bola splatná 28.12.2017 a to na zaplatenie 1 030,53 Eur a následne aj listom žalobca vyzval žalovaného na úhradu cit. „... vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu ...“ v súlade s zákona o energetike. Žalovaný však žalobcovi do dňa podania žaloby túto sumu nezaplatil, v ktorom dôsledku sa žalovaný dostal do omeškania a preto si žalobca voči nemu uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 29.12.2017 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. K žalobe boli pripojené: faktúra č. 9000273857 z 24.12.2017; „Záznam o vykonaní prác - vyčíslenie nákladov“ k zákazke č. XXXXXXX E. XX.XX.XXXX; „Záznam o škodovej udalosti“ z 25.08.2017; objednávka o vykonaní STL opravy plynovodu z 25.08.2017; listina označená ako cit. „Množstvo plynu uniknuté z plynovodu“ z 25.08.2017; list žalobcu adresovaný žalovanému označený ako odpoveď na

podnet č. DS/201800501 zo 16.05.2018; list žalobcu adresovaný žalovanému označený ako odpoveď na podnet č. DS/201800501-1 z 27.06.2018 a výpis z Obchodného registra žalobcu.

3. Upomínací súd (Okresný súd Banská Bystrica) vydal 12.04.2019 platobný rozkaz č.k. , ktorým v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu, avšak z dôvodu podania odôvodneného odporu proti tomuto platobnému rozkazu žalovaným, podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, došlo podaním odporu k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.

4. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nemá vedomosť o tom, žeby na odberovom mieste Z..M..G. XX, Z. (ďalej len „odberové miesto“) žalobca 25.08.2017 vykonal opravu plynovodu a to na základe jeho objednávky, pretože na uvedenej adrese odberového miesta už žalovaný 8 rokov nebýva a teda nemá vedomosť o tom, že by na tomto odberovom mieste vykonal odber plynu od žalobcu s tým, že spolu s manželkou a deťmi býva na inej adrese v Bardejove avšak na uvedenej adrese odberového miesta má bydlisko jeho otec. Pokiaľ by sa mala podľa tvrdenia žalobcu udiať uvedená oprava plynovodu a zastavenie unikajúceho plynu „25.08.2014“, žalovaný vznáša námietku premlčania s tým, že podotýka, že ak by išlo o chybu v písaní s nesprávnym uvedením dátumu roku a v skutočnosti by sa malo jednať o dátum 25.08.2017, tak aj v tomto prípade mu teda nie je známe, že by na adrese uvedeného odberového miesta bola vykonaná v tento deň 25.08.2017 oprava plynovodu žalobcom a tobôž nie na základe jeho objednávky s tým, že uvedené podľa žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný uviedol, že zo žaloby taktiež nie je zrejmé, či sa žalobca domáha zaplatenia ceny za zhotovenie diela alebo náhrady škody. Uviedol, že dielo, za ktoré žalobca fakturoval žalovanému cenu faktúrou zo 14.12.2017, splatnou 28.12.2017 si žalovaný u žalobcu nikdy neobjednal. Poukázal na to, že objednávku z 25.08.2017 považuje za neplatnú, pretože neobsahuje základné náležitosti v zmluvy o dielo a to nie je uvedené, kde a kedy bola uzavretá, aké bolo dielo, aký bol jeho rozsah a cena diela, spôsob výpočtu ceny, čas vykonania diela a miesto vykonania diela. Podľa žalovaného cit. „... daný dokument by predstavoval bianko objednávku, na základe ktorej by mohol žalobca vystavovať faktúru aj každý deň...“. Podľa žalovaného teda táto faktúra nemôže obstáť, tobôž ak žalovaný ako spotrebiteľ má minimálne právo vedieť, aká bude cena, príp. aký bude spôsob jej určenia pri diele s tým, že by určite nesúhlasil s hodinovou odplatou zamestnanca až vo výške 55,32 Eur za hodinu. Uviedol tiež, že rozpis prác a materiálu vystavený žalobcom nikdy žalovaný nepodpísal. Rozpor v tom, čoho sa žalobca domáha, či náhrady ceny za dielo alebo náhrady škody má vyplývať aj z toho, že vo faktúre je uvedené, že ide o faktúru za „únik/strata plynu“, ktorá strata v tomto rozpise bola vyčíslená na sumu 50,05 Eur a na základe toho žalovanému nie je známe, na základe čoho si žalobca uplatňuje vyššiu sumu s tým, že poukázal, že u žalobcu sa písomne domáhal vysvetlenia, na základe čoho si uplatňuje túto vyfakturovanú sumu, avšak žalobca nereagoval s náležitým odôvodnením s tým, že faktúru žalovaný vrátil žalobcovi listom zo 06.05.2018, o čom predložil tento list a podací hárok v prílohe k odporu. K odporu boli pripojené: list žalovaného adresovaný spoločnosti R Collectors s.r.o. zo 06.05.2018 spolu podacím hárkom.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení (replika) k stanovisku žalovaného uviedol, že argumentáciu žalovaného v odpore považuje za nedôvodnú v snahe žalovaného vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. Podotkol, že právnym titulom vzniku uplatňovanej pohľadávky bola jednoznačne uzavretá zmluva o dielo, ktorej uzavretie nemôžu spochybniť ani ním v žalobe citované ustanovenia o náhrade škody, pretože citáciou týchto ustanovení iba chcel poukázať, že v dôsledku vzniku škodovej udalosti, ktorej vzniku mal v zmysle preventívnych ustanovení žalovaný zabrániť, v podstate vyvolalo iniciovanie uzavretia samotnej zmluvy o dielo, o uzavretie ktorej žalovaný žalobcu preukázateľne požiadal. Vo vzťahu k žalovaným namietaným nedostatkom zmluvy o dielo ako je rozsah diela, miesto jeho vykonania, cena, čas jeho zhotovenia a pod., žalobca uviedol, že to, že tieto náležitosti neobsahuje objednávka žalovaného ešte neznamená, že je to nedostatok zmluvy o dielo, pretože zmluva o dielo rovnako ako akákoľvek iná zmluva, nevzniká len na základe objednávky alebo prevzatia objednávky, ale až okamihom akceptácie tejto objednávky z druhej zmluvnej strany, takže v danom prípade zmluva o dielo vznikla až vtedy, keď žalobca súhlasil, že vykoná opravu plynovodu na objednávku žalovaného. Podotkol, že z dôvodu, že toto dielo bolo vykonané na počkanie, nebol žalobca povinný v zmysle vydať žalovanému potvrdenie o prevzatí objednávky, ktoré by obsahovalo všetky uvádzané náležitosti. Žalobca označil za irelevantné spochybnenie žalovaného smerujúce k jeho podpisu na zázname o škodovej udalosti, keďže tento záznam nie je obligatórnou náležitosťou právneho vzťahu medzi stranami sporu s tým, že okrem toho žalovaný neudal žiadny spôsob, ktorým by sa mala potvrdiť alebo vyvrátiť pravosť alebo nepravosť jeho podpisu na tejto listine. Preto toto tvrdenie považuje iba za nepreukázané tvrdenie. Žalobca má za

to, že žalovaný bol riadne informovaný o cene diela bezprostredne po tom, ako pracovníci žalobcu zistili skutkový stav veci a tomu zodpovedajúce potrebné nevyhnutné opatrenia. Pokiaľ ide o cenu diela, má za to, že táto vychádza z objektívnych preskúmateľných kritérií, ktoré žalobca preukázal aj súdu. Podotkol, že zmluva o dielo, ktorú sporové strany uzavreli, je zmluvou reálnou a nie kontraktuálnou, čo znamená, že je reálne overiteľné vykonanie diela zo strany žalobcu, takže nie je spochybnený ani jeho nárok na zaplatenie ceny za vykonanie tohto diela. Námietku premlčania vznesenú žalovaný považuje žalobca za irelevantnú a nedôvodnú, pretože na uplatnenie si nároku, zaplatenie ceny za zhotovenie diela sa má uplatniť všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá do podania žaloby podľa žalobcu neuplynula. Na základe všetkých uvedených skutočností má procesnú obranu žalovaného za nedôvodnú.

6. Dňa 14.10.2019 bola vec Okresným súdom Banská Bystrica postúpená na ďalšie konanie Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) ako súdu miestne príslušnému.

7. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom stanovisku (duplika) k vyjadreniu žalobcu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich argumentoch uvádzaných v odpore s tým, že pokiaľ ide o zmluvu o dielo, od ktorej si žalovaný odvodzuje svoj nárok, tak táto nebola medzi stranami sporu platne a účinne uzavretá, už len kvôli absencii jej podstatnej náležitosti a to dohody o cene diela alebo o spôsobe jej určenia a táto nemá ani ďalšie náležitosti. Uviedol, že keďže žalobca ozrejmil, že žalovaného nároku sa domáha titulom zmluvy o dielo, je podľa neho irelevantným vyjadrovať sa k otázke vzniku škody, pričom podotkol, že v súvislosti so škodou nebolo preukázané, kto ju spôsobil, aby mohlo byť konštatované, že vznik škody bol predpokladom pre uzavretie zmluvy o dielo s tým, že v prípade zmeny rétoriky žalobcu v tomto smere, žalovaný cit. „... uvedie za akých okolností k škodovej udalosti prišlo s náležitým predložením dôkazov a svedkov (v súčasnosti by nešlo o dôkazy k predmetu sporu).“ Žalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom mal žalobca preukázať, že o uzatvorenie zmluvy o dielo požiadal žalobcu žalovaný s tým, že ak by tomu tak bolo tak zmluva by bola na formulárovom tlačive žalobcu, pričom uviedol, cit. „Bol to práve žalobca, ktorý tlačil na žalovaného na mieste škodovej udalosti, aby zmluvu o dielo podpísal.“ Žalovaný nerozumie vyjadreniu žalobcu vo vzťahu k absencii náležitosti zmluvy o dielo, pretože prijatie návrhu na jej uzavretie hovorí iba o uzavretí zmluvy a nie o benevolentnej úprave jej obsahu so strany žalobcu, pričom v tej spojitosti žalovaný uviedol cit. „Je tak zrejmé, že žalobca prijal návrh maximálne v rozsahu vymedzenom v objednávke, nie s akýmikoľvek doplneniami. Ak s návrhom žalobca nesúhlasil, mohol objednávku odmietnuť, resp. zaslať žalovanému v súlade s protinávrh, výhrady a pod., čo vykonané nebolo. Zároveň objednávka bola vykonaná písomnou formou, na základe čoho sa aj jej prijatie malo uskutočniť písomnou formou, čo rovnako vykonané nebolo.“ S tým, že žalobca netvrdí, žeby zmluva bola uzavretá ústne s čím sa žalovaný stotožňuje. Žalovaný poukázal, že ako spotrebiteľovi mu neboli známe vopred jasne, zrozumiteľne a určito všetky podmienky zmluvy, žalobca mu nepredložil svoj cenník, ani VOP žalobcu a pod., pričom žalobca ako dodávateľ upravil jednostranne podmienky zmluvy aj pokiaľ ide o cenu, ktorá nebola dohodnutá a jej určenie bolo ponechané na svojvôľu žalobcu. Podľa žalovaného je neaplikovateľné tvrdenie žalobcu o použití , podľa ktorého ak bolo dielo vykonané na počkanie, zhotoviteľ nebol povinný vydať objednávateľovi potvrdenie obsahujúce podstatné náležitosti zmluvy, pretože podľa žalovaného je toto aplikovateľné ak sa zmluva uzatvára ústne, avšak keďže objednávka bola písomná toto ustanovenie nie je možné aplikovať na daný prípad, navyše podľa žalovaného písomné potvrdenie nepredstavuje písomnú formu zmluvy, ale je len potvrdením o už uzavretej zmluve. Preto vydanie či nevydanie potvrdenia nemá žiadnu relevanciu k stanovenou podstatných náležitostí zmluvy. Je na žalobcovi aby preukázal ako a kedy oboznámil žalovaného s cenou diela a jej jednotlivými položkami napr. v cenníku a napr. s tým, že za hodinu práce jeho zamestnanca bude účtovať sumu 55,32 Eur. Žalovaný nie je klientom žalobcu a teda jeho cenníky mu nie sú známe, takže o cene sa dozvedel až z faktúry, ktorú ako neopodstatnenú vrátil žalobcovi listom zo 06.05.2018 , pričom žalovaný podotkol, že aj keď práce mali byť vykonané 25.08.2017 tak faktúra bola vystavená až 14.12.2017 z čoho žalovaný vyvodil, že aj žalobca mal problémy pri jej vystavení. Podotkol, že záznam o vykonaných prácach je jednostranne vyhotovený žalobcom a žalovaný tento nikdy neodsúhlasil, preto faktúra sama o sebe nemôže byť sama o sebe dôkazom o cene diela. Žalovaný opakovane poukázal, že nie je odberateľom služieb od žalobcu a nemá odberné miesto na adrese Z..M..G. XX O. Z., kde malo byť dielo vykonané, pretože na tomto mieste má odberné miesto otec žalovaného, takže žaloba by zrejme mala smerovať voči nemu. Žalovaný ani nepredložil žalobcovi objednávku na vykonanie diela. Má za to, že zmluva o dielo nie je reálnym, ale je konsenzuálnym typom zmluvy, ktorá vzniká jej dojednaním a nie vykonaním diela. Napokon žalovaný uviedol cit. „V neposlednom rade, odhliadnuc od vyššie uvedeného, aj keby zmluva o dielo mala podstatné náležitosti, nie je možné ju považovať za platne uzatvorenú. Žalovaný

zmluvu o dielo podpísal pod nátlakom, na mieste škodovej udalosti, kedy zo strany zamestnancov žalobcu bolo žalovanému uvádzané, aby zmluvu podpísal, čím bude vec riešená len ako škodová udalosť. Zmluva o dielo bola podpísaná zo strany žalovaného v tiesni, pod nátlakom a rozrušení, čo využil žalobca. Čím je zmluva absolútne neplatná. Ak bola potreba rýchleho zásahu, nie je nám zrejmá potreba žalobcu uzatvárať zmluvu o dielo, keď si mohol uplatňovať náhradu škody voči žalovanému, to by si však nemohol uplatniť prehnanú hodinovú sadzbu za činnosť svojich pracovníkov.“ Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

8. Na pojednávaní 22.10.2021 právny zástupca žalobcu v neprerušovanej reči uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá, odvoláva sa v plnom rozsahu na svoje vyjadrenie k odporu žalovaného. Vo veci zdôrazňuje, že v danom prípade sa jednalo o urgentný havarijný stav, kedy hrozil veľký únik plynu, ktorý musel žalobca urgentne odstrániť. Žalobcom vyúčtovaná cena za únik plynu, za pracovnú činnosť jeho zamestnancov, za dopravu a za použitý materiál je reálnou sumou. Na dopyt súdu, aby vzhľadom na fakt, ktorý vyplýva z listiny predloženej žalobcom o množstve uniknutého plynu, podľa listiny ktorej mala oprava trvať XX.XX.XXXX T. XX.XX hod. do 10.00 hod. t.j. 25 minút, teda aby v interakcii na tento fakt podal vysvetlenie k množstvu žalobcom účtovaných hodín za prácu jeho pracovníkov na odstránení tejto udalosti, ako aj k množstvu hodín za prepravu na miesto tejto udalosti uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žiadosť súdu na predložení dôkazov v tomto smere bola žalobcovi doručená len 21.10.2021, t.j. deň pred pojednávaním, uvedené nemá k dispozícii s tým, že žalobca to dodatočne predloží. Na pojednávaní 22.10.2021 právny zástupca žalovaného v neprerušovanej reči uviedol, že v celom rozsahu trvá a odvoláva sa svojho písomného vyjadrenia, poukázal, že žalobca si odporuje, vo svojich tvrdeniach, pokiaľ ide o skutkový stav veci s tým, že aj z predložených dôkazov má vyplývať, že k závade na plynovode nedošlo na adrese Z..M..G. XX; žalovaný na tejto adrese nie je vlastníkom nehnuteľnosti, vlastní byt na inej adrese v Bardejove, z ktorého dôvodu žalovaný nemal dôvod robiť si na túto adresu objednávku. Na uvedenej adrese má bydlisko otec žalovaného. Žalovaný nesúhlasí, že by sa v danom prípade malo jednať o kombináciu nároku na náhradu škody a ceny zo zmluvy o dielo s tým, že žalobca vo svojom vyjadrení jednoznačne deklaroval, že žalovaný nárok si uplatňuje práve titulom uzavretia zmluvy o dielo, žalovanému však nikdy nebolo doručené vyúčtovanie z tejto zmluvy o dielo a nikdy nepodpísal, ani si neprevzal preberací protokol o vykonaných prácach. Na pojednávaní 22.10.2021 prítomný žalovaný v priamej neprerušovanej reči uviedol, že výkop začal realizovať na základe právoplatného stavebného povolenia, o čom bol žalobca 4x informovaný, no nemal žiadne výhrady, čo je predmetom iného súdneho sporu. Následne pri vzniku havarijnej situácie bola táto riešená havarijnou službou žalobcu s tým, že podľa žalovaného ide o to, že nesúhlasí so žalobcom vyúčtovanou sumou, k výške ktorej nedostal zo strany žalobcu vysvetlenie. Na doplňujúci dopyt súdu o aký iný súdny spor by sa malo jednať, žalovaný uviedol, že tento sa vlastne nevedie. Doposiaľ nie je zrejmé, kto v danej veci urobil chybu, či SPP, alebo Stavebný úrad Z. alebo žalovaný s tým, že žalovaný zafinancoval zo svojho prekládku plynovodu.

9. Podaním doručeným okresnému súdu 09.12.2021 žalobca argumentačne doplnil svoje tvrdenia ohľadom spôsobu určenia ním žalovanému fakturovanej ceny s tým, že potom, ako bola 25.08.2017 dispečingu žalobcu ohlásená škodová udalosť, ktorú svojou činnosťou pri výkopových prácach spôsobil žalovaný a ktorá spočívala v poškodení plynového potrubia, Monitorovacie centrum Košice (MC KE) túto poruchu zaevidovalo v systéme a pridelilo ju konkrétnemu dostupnému zamestnancovi, do príchodu ktorého na miesto škodovej udalosti, dispečer MC KE identifikoval v internom systéme GIS (Grafický Informačný Systém) najbližšie trasové uzávery pomocou ktorých bolo následne možné prerušiť dodávku plynu a zabrániť tak ďalšiemu jeho úniku, ktoré informácie následne dispečer MC KE poskytol pracovníkom v teréne, ktorí na ich základe vykonali prvotné úkony na zastavenie spontánneho úniku plynu odpojením príslušnej časti poškodeného potrubného systému od distribučnej plynovej siete, pričom tento úkon bol realizovaný v čase od X:XX K.. X. XX:XX K... Týmto úkonom bol len zastavený spontánne unikajúci plyn, čím sa zastavilo ďalšie narastanie vzniknutej škody, avšak nebola ešte vykonaná oprava poškodeného potrubného systému, ktorý bolo potrebné za účelom obnovenia distribúcie plynu ešte opraviť. Poruchová služba po zastavení úniku plynu následne zhodnotila vzniknuté poškodenie a prípad postúpila na Stredisko ťažkej údržby Prešov (stredisko TU PO), ktoré naplánovalo opravu, t.j. pripravilo a zabezpečilo potrebný materiál, prístroje a montážne nástroje, pričom na oprave sa podieľali dvaja pracovníci, ktorí vykonali opravu a výmenu poškodenej časti potrubia. Žalobca tiež poukázal aj na širšie súvislosti uvedenej škodovej udalosti, keďže v jej dôsledku došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu v hlavnom plynovom potrubí, z ktorého dôvodu sa na odstránení následkov

poškodenia podieľalo aj strediskom potrubných systémov Z. (M. M. Z.), ktoré pred realizáciou samotnej opravy muselo osobne navštíviť každé jedno odberné miesto na danej trase plynu a uzatvoriť hlavné uzávery plynu pre každí jedno konkrétne odberné miesto, pretože podľa žalobcu cit. „Tento úkon bol nevyhnutný nakoľko by opätovné napustenie potrubného systému (obnovenie činnosti hlavného plynového potrubia) mohlo prudkým tlakom poškodiť regulátory tlaku plynu, čo by malo za následok, že by plynové spotrebiče na odberných miestach (v domácnostiach koncových odberateľov) boli vystavené neregulovanému tlaku plynu. V dôsledku pôsobenia neregulovaného tlaku plynu by týmto plynovým spotrebičom hrozilo poškodenie, teda vykurovacie zariadenia, plynové kotle a mnohé iné plynové spotrebiče v jednotlivých domácnostiach, ktoré sa nachádzajú na danej plynovej trase by mohli byť nenávratne poškodené.“ Následne po oprave poškodeného plynového potrubia a jeho opätovnom napustení M. Z. muselo opätovne obnoviť prerušenú dodávku na jednotlivých odberných miestach, čo si vyžadovalo opätovné návštevy všetkých odberných miest a otvorenie jednotlivých uzáverov plynu, avšak tentokrát to bolo spojené aj s realizáciou odvzdušnenia systému a premerania prípadného úniku plynu na jednotlivých odberných miestach, z ktorého dôvodu úkony M. Z. predstavujú najvýraznejšiu cenovú položku v rámci vyčíslenia vzniknutej škody (výkony pracovníkov a doprava k činnostiam), ktoré úkony však boli realizované ako priamy dôsledok vzniknutej škodovej udalosti a boli nevyhnutné v rámci ochrany života, zdravia a majetku dotknutých odberateľov plynu. K spôsobu výpočtu jednotlivých, žalovanému fakturovaných položiek žalobca, pokiaľ ide o fakturovanie za časový rozsah v súvislosti so škodovou udalosťou, tento rozsah upresnil vyššie uvedeným postupom vykonávaných úkonov nevyhnutných k jej odstráneniu, pričom pokiaľ ide o cenu práce uviedol, ž cit. „... sadzby boli určené na základe celkových nákladov konkrétneho strediska, pričom tieto celkové náklady boli následne vydelené celkovým fondom pracovného času všetkých zamestnancov jednotlivých stredísk. Žalobca tak v podstate vypočítal, aká je hodnota v eurách jednej hodiny jedného pracovníka pri vyrovnanom hospodárení strediska. Inak povedané, koľko musí byť cena jednej hodiny práce jedného pracovníka konkrétneho strediska, tak aby nedošlo k dosiahnutiu zisku, avšak aby nedošlo ani k vzniku straty. Týmto spôsobom bola určená cena práce pre jednotlivé strediská nasledovne: 1. Stredisko ťažkej údržby B.:

- náklady celkom 943 394,00 €; celkový fond pracovného času 18 391 hod.; cena hodinovej práce jedného zamestnanca 51,30 € (943 394 : 18 391 = 51,30). 2. Stredisko potrubných systémov Z.:

- náklady celkom 468 627,00 €; celkový fond pracovného času 8 472 hod.; cena hodinovej práce jedného zamestnanca 55,32 € (468 627 : 8 472 = 51,315). 3. Monitorovacie H. N.:

- náklady celkom 636 320,00 €; celkový fond pracovného času 13 774 hod.; cena hodinovej práce jedného zamestnanca 46,20 € (636 320 : 13 774 = 46,20).“ Podľa žalobcu bola identickým postupom určená hodinová sadzba aj v súvislosti s použitými dopravnými prostriedkami, t.j. boli zohľadnené prevádzkové náklady danej skupiny motorového vozidla a celkový fond pracovného času resp. prevádzky cit. „Týmto spôsobom bola určená cena dopravy nasledovne: 1. 4L090 (Malé 2 - 3,5 t - Furgon)

- náklady celkom 415 994,00 €; celkový fond pracovného času 65 750 hod.; cena hodiny používania motorového vozidla 6,33 € (415 994 : 65 750 = 6,33). 2. 4L100 (Nákl. autom. do 6,5 t)

- náklady celkom 289 248,00 €; celkový fond pracovného času 30 440 hod.; cena hodiny používania motorového vozidla 9,50 € (289 248 : 30 440 = 9,50).“ Rozsah použitého materiálu na vykonanie opravy podľa žalobcu je zrejmý už zo samotného prehľadu fakturovaných položiek a cena použitých prístrojov, resp. výška sadzby ich prevádzky vyplýva priamo zo všeobecne dostupného cenníka externých služieb žalobcu, ktorý žalobca v jeho znení účinnom od 01.09.2016 pripojil k svojmu vyjadreniu. Napokon k významu samotnej objednávky na vykonanie opravy žalobca uviedol, že táto objednávka žalobcovi poslúžila najmä na identifikáciu osoby škodcu, ktorý plynové potrubie pri výkopových prácach poškodil a zodpovedá za jeho opravu s tým, že v danom prípade sa nejednalo o škodovú udalosť, ktorá by sa týkala len žalovaného, pretože žalovaný preseknutím potrubia neobmedzil prívod plynu iba sebe, ale škodová udalosť a jej oprava sa priamo dotkla viacerých odberných miest a koncových odberateľov plynu, cit. „Z uvedeného dôvodu bolo nevyhnuté škodu odstrániť bezodkladne a pristupovať k nej ako k odstraňovaniu havarijného stavu, ktorý svojou činnosťou vyvolal žalovaný. Nejednalo sa o práce, ktoré by bolo možné považovať za realizované v zmysle objednávky, alebo zmluvy o dielo. Pre úplnosť možno taktiež uviesť, že realizované práce na oprave žalovaným poškodenej časti distribučnej siete by sa

uskutočnili aj v prípade ak by prípadná objednávka spísaná nebola, teda ako sme už uviedli vyššie, existencia tejto objednávky je bezpredmetná a nemá vplyv na oprávnenosť nároku žalobcu.“ Podľa žalobcu sú námietky žalovaného k cene uvedených prác irelevantné, pretože predstavujú len náklady na obnovenie pôvodného stavu a žalovaný ako škodca ich je povinný znášať a nahradiť, pričom žalobca nie je oprávnený výšku týchto nákladov akýmkoľvek spôsobom upravovať smerom nadol alebo nahor. Keďže žalobcom vykonané práce na odstránení škody spôsobenej žalovaným nesledovali iba záujem žalovaného, ale vyšší verejný záujem spočívajúci v obnovení žalovaným poškodenej časti distribučnej siete, ktoré poškodenie sa priamo týkalo viacero odberných miest resp. konečných odberateľov plynu, ktorý havarijný stav bol žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete povinný odstrániť nezávisle od vôle žalovaného teda aj vtedy, ak by žalovaný neprejavil o opravu potrubia záujem, alebo aj vtedy, ak by žalovaný s opravou vyslovene nesúhlasil, preto argumentácia žalovaného smerujúca k jeho postaveniu ako spotrebiteľa, nemôže podľa žalobcu obstáť, keďže žalovaný nemá v tomto prípade prioritne status spotrebiteľa, ale status škodcu. Žalobca k svojmu vyjadreniu pripojil: cenník externých služieb SPP - distribúcia, a.s. v jeho znení účinnom od 01.09.2016 a tabuľku s prehľadom nákladov jednotlivých svojich stredísk.

10. Žalovaný zaslal svoje vyjadrenie do sporu v podaní doručenom okresnému súdu 14.12.2021 v ktorom uviedol, že reaguje na závery posledného pojednávania keďže žalobca stále nepredložil odôvodnenie sumy ním žalovaného nároku (žalovanému bolo súdom doposlané na vedomie, aj napriek el. prístupu k spisu). Vyjadril nesúhlasné stanovisko s prekvalifikovaním žalovaného nároku žalobcu súdom na kombináciu náhrady škody a odplaty za vykonanie diela, pretože je úlohou žalobcu koho označí za strany sporu, čoho sa domáha a na základe akého právneho titulu s tým, že ak by mal súd odstraňovať nedostatky žaloby, potom by podľa žalovaného neexistovali rozhodnutia, ktorými by boli žaloby zamietané z dôvodu uplatnenia nesprávneho nároku, či vymedzenia nesprávneho žalobného petitu. Preto je podľa žalovaného súd viazaný tým, ako žalobca vymedzil predmet konania po skutkovej a právnej stránke a súd nemôže prisúdiť iné plnenie, ako to ktorého sa žalobca domáha, t.j. nemôže priznať plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený žalobcom v žalobe, pričom tiež podotkol, že predmetná vec nemohla začať aj bez návrhu. Žalovaný sa ďalej vyjadril k otázke náhrady škody s poznámkou, že z nároku žalobcu ani z predbežného právneho posúdenia súdu nemá vedomosť, do akej miery by žalobcom uplatnený nárok mal byť náhradou škody a do akej miery by sa malo jednať o cenu diela. Žalovaný uviedol, že spolu s manželkou 19.07.2013 kúpil parcelu CKN 99/62 - orná pôda o výmere 610 m2, evidovanú pre okres Bardejov, obec Bardejovská Nová Ves a k. ú. Bardejovská Nová Ves na LV 1668 (neskôr bola na základe GP rozdelená na parcely č. 99/62; č. 99/99 a č. č. 99/100) s tým, že v kúpnej zmluve nebolo žiadnym spôsobom vymedzené uloženie inžinierskych sieti na predmetnej parcele ani zapísanie akýchkoľvek vecných bremien a sám predávajúci sa v kúpnej zmluvy zaručil, okrem iného, za bezbremennosť predmetu prevodu, pričom žalovaný poznamenal, že ak by sa reálny stav odlišoval od stavu zapísaného v kúpnej zmluve, katastrálny úrad by návrh na vklad odmietol. Keďže žalovaný plánoval na zakúpenej parcele výstavbu rodinného domu, začal s vybavovaním nevyhnutných povolení, pričom 13.04.2017 bolo vydané územné rozhodnutie č. ŽP 2017/02422 a dňa 21.07.2017 mu bolo vydané stavebné povolenie č. ŽP 2017/04285, ktoré boli vydané s predchádzajúcim upovedomením žalobcu o umiestení stavby, ktorý k uvedeným rozhodnutiam nemal žiadne námietky ani výhrady rovnako ako ani stavebný úrad, ktorý konštatoval, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené verejné záujmy ani neprimerane obmedzené či ohrozené záujmy účastníkov konania z čoho vyplýva, že nikto nemal vedomosť o umiestnení plynovodu na parcele žalovaného. Z uvedeného dôvodu pri následných výkopových prácach 25.08.2017 došlo k narušeniu plynovodu, až po udalosti ktorej žalobca vytýčil trasu plynovodu, ktorý okrem oného prechádza aj popod už postavený dom v susedstve žalovaného a stavebný úrad následne zrušil žalovanému stavebné povolenie, pretože rodinný dom nemôže stáť na plynovode. Následne na vlastné náklady žalovaného bola vykonaná prekládka plynovodu, pričom je cit. „... vôbec sporná oprávnenosť uloženia inžinierskych sieti na jeho nehnuteľnostiach ...“ a uloženie plynovodu bolo 01.12.2021 zapísané ako vecné bremeno na LV 1668. Žalobca bol teda po celý čas dobromyseľný v tom, že žiadne inžinierske siete sa na jeho pozemkoch nenachádzajú, čo potvrdili svojím konaním aj stavebný úrad a žalobca, pretože inak by stavebné a územné rozhodnutie nebolo vydané. Keďže na výkopové práce si žalovaný najal bagristu pána J.F. E. K., vzhľadom na to, že podľa žalovaného právny poriadok nepozná objektívnu zodpovednosť vlastníka pozemku za škody spôsobené na jeho pozemku, tak podľa žalovaného mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia v tomto konaní, pretože žalovaná priamo škodu nespôsobil a v prípade opaku by žalovaným mala byť aj manželka žalovaného. Okrem toho žalovaný opätovne

poznamenal, že nemá vedomosť, žeby na adrese B. S. Timravy 15, Bardejov, čo bola adresa bydliska žalovaného, došlo v rozhodnom období k poškodeniu plynovodu. Záverom žalovaný uviedol cit. „Žalovaný nezodpovedá za škodu, ktorú si uplatňuje, podľa názoru konajúceho súdu, žalobca v tomto konaní, neobjednal si u žalobcu práce v rozsahu odplaty, ktorú si žalobca (podľa názoru žalobcu) uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal absolútnu vedomosť o cene za vykonanie diela pred ich vykonaním, či pri uzatváraní zmluvy o dielo, čo potvrdzujú dôkazy predložené samotným žalobcom. V zázname o škodovej udalosti z 25.8.2017 v predposlednom odseku je uvedené, že výška spôsobenej škody bude subjektu uvedenému v bode 1 oznámená faktúrou vystavenou poškodeným. Dané je v rozpore s právami spotrebiteľa. Ak žalobca tvrdí opak, t. j. že žalovaný bol informovaný o cene diela, je na žalobcovi, aby dané preukázal. Opätovne zdôrazňujeme, že zo strany žalobcu nebol predložený súpis prác potvrdený žalovaným, či preberací protokol, nebolo predložené zdôvodnenie fakturácie jednotlivých položiek, v danom objeme a cene. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno uplatneného nároku, resp. nepreukázal bez pochybnosti kto škodu spôsobil a v akej výške škoda vznikla žalobcovi, resp. spôsob stanovenia odplaty za vykonanie diela.“, z ktorých dôvodov žalovaný považuje nárok žalobcu za amorálny a neopodstatnený, preto navrhol žalobu zamietnuť.

11. Na podanie žalovaného doručené okresnému súdu 14.12.2021 reagoval žalobca svojim podaním doručeným okresnému súdu 10.01.2022, v ktorom uviedol, že napriek existencii formálnej objednávky, ktorá mala slúžiť predovšetkým na identifikáciu osoby škodcu, sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský vzťah s tým, že aj keď oprava plynárenského potrubia sa javí byť dielom, tak toto dielo bolo realizované len ako nevyhnutná oprava vzniknutého poškodenia majetku žalobcu, ktorou opravou žalobca tento svoj majetok iba uviedol do pôvodného stavu. Tiež podotkol, že predmetná oprava nebola vykonaná za účelom dosiahnutia hospodárskeho prospechu, ale bola realizovaná urgentne aj vo verejnom záujme, pretože únikom plynu nastala situácia všeobecného ohrozenia a to či už s následkami možného poškodenia majetku pri hroziacom výbuchu plynu, alebo s následkom možného ohrozenia zdravia v súvislosti s možnou otravou plynom a preto žalovaná suma zodpovedá výlučne len vzniknutej škode. Tvrdenie žalovaného, že ako spotrebiteľ nepoznal vopred cenu diela považuje žalobca vzhľadom na okolnosti veci za cynické s tým, že do ukončenia všetkých nevyhnutných prác na odstránení škodovej udalosti a na ustálení sumy škody, túto sumu nepoznal ani žalobca. V uvedenej spojitosti žalobca modeloval teoretickú situáciu, čo by sa stalo, keby potom, ako žalovaný telefonicky oznámil, že bagrom pretrhol plynové potrubie, keby mu bolo oznámené, že oprava bude stáť 1 030,53 Eur, ktorú sumu by žalovaný neakceptoval, tak potom cit. „Čo by sa stalo ? Žalobca by na miesto škodovej udalosti nevyslal svojich pracovníkov ? Žalobca by opravu nerealizoval a nechal by naďalej unikať plyn? Žalobca by ponechal ďalšie odberné miesta bez plynu? Počkal by žalobca, či žalovaný nájde iný subjekt, ktorý opravu bude realizovať za priaznivejšiu cenu?“, žalobca má za to, že nie. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že nemal vedomosť, že pod jeho pozemkom je vedené plynové potrubie má žalobca za to, že žalovaný sa snaží vyvolať dojem, že nikto o plynovom potrubí nevedel, inak by obec stavebné povolenie nevydala, prípadne by žalobca v stavebnom konaní vzniesol nejaké námietky, pričom cit. „Tieto závery sú podľa nás neudržateľné. Dovoľujeme si uviesť, že pod zemským povrchom sa pod nespečeným množstvom pozemkov vedie plynové potrubie, pričom táto skutočnosť nie je na príslušných listoch vlastníctva zapísaná. Vecné bremená sa zriaďujú najmä v prípadoch ak sa na pozemku nachádza šachta vedúca k plynovému potrubiu, prípadne ak sa tam nachádza plynový uzáver, významný plynový ventil a podobne. Pokiaľ by žalovaný požiadal žalobcu o vytýčenie plynového potrubia na svojom pozemku, žalobca by toto vytýčenie realizoval a umiestnenie plynových zariadení by bolo žalovanému zrejmé. (...) Žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej siete v zmysle zákona vydáva technické podmienky pre realizáciu výkopových prác, pričom stavebník musí tieto podmienky rešpektovať. (...) Platí, že každý stavebník je povinný požiadať pred realizáciou zemných prác a/alebo iných činností prevádzkovateľa distribučnej plynárenskej siete, spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. o vytýčenie existujúcich plynárenských zariadení. V záujme predchádzania poškodeniam plynárenských zariadení, ohrozeniu ich prevádzky a/alebo prevádzky distribučnej siete, žalobca vykonáva vytyčovanie plynárenských zariadení do rozsahu 100 m bezplatne. Požiadavky na vytýčenie plynárenských zariadení prijíma žalobca prostredníctvom online formuláru.“ Žalobca ďalej v tejto spojitosti uviedol, cit. «V prípade, že k dokumentácii stavby nebolo vydané vyjadrenie SPP - distribúcia, a.s., je potrebné požiadať najskôr o vydanie vyjadrenia spoločnosti SPP -distribúcia, a.s. k dokumentácii stavby. V prípade, že plynárenské zariadenia neboli pracovníkmi SPP - distribúcia, a.s. vytýčené, je potrebné požiadať najskôr o vytýčenie plynárenských zariadení prostredníctvom online formuláru. Potrebné je taktiež uviesť, že pokiaľ konaním žiadateľa v ochrannom a/alebo bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia dôjde k vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s poškodením plynárenského zariadenia a/alebo ohrozením

prevádzky distribučnej siete a žiadateľ nedisponuje predchádzajúcim súhlasom SPP - distribúcia, a.s. a zápisom z vytýčenia plynárenského zariadenia, môže byť správnym orgánom žiadateľovi uložená sankcia a takéto konanie žiadateľa môže mať tiež trestnoprávne následky. (...) Dovoľujeme si poukázať aj na skutočnosť, že žalovaný (sprostredkovane) vykonával výkopové práce strojným mechanizmom. Tu je potrebné uviesť, že výkopové práce je samozrejme možné realizovať aj nad trasou plynovodu, avšak tieto práce musia byť realizované výlučne ručne. Teda nepripadá do úvahy ani použitie malého bagra, ku ktorého použitiu sa sám žalovaný priznal vo svojom Vyjadrení. Dokonca možno poukázať aj na samotné Stavebné povolenie ŽP XXXX/XXXXX E. X. XX.XX.XXXX, ktoré bolo vydané s súvislosti so stavbou žalovaného a ktorého kópiu žalovaný pripojil ku svojmu Vyjadreniu. Z predmetného stavebného povolenia vyplýva, že pre uskutočnenie stavby stavebný úrad určil celkom 25 podmienok, ktoré bolo potrebné dodržať, pričom v bode 11. sa uvádza: „Pred zahájením výkopových prác investor zabezpečí vytýčenie všetkých podzemných inžinierskych sietí.“» Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že žalovaný porušil viacero zákonných povinností a to povinnosť vyjadrenú v ust. § 79 ods. 6 Zákona o energetike, nakoľko realizoval výkopové práce bez súhlasu prevádzkovateľa siete (žalobcu) a taktiež tieto práce realizoval aj v rozpore s podmienkami určeným prevádzkovateľom siete (žalobcom) a to bez predchádzajúceho vytýčenia plynových zariadení, a zároveň prostredníctvom strojového mechanizmu. Žalovaný podľa žalobcu porušil aj podmienky určené na uskutočnenie stavby vyplývajúce mu priamo z jemu vydaného stavebného povolenia a to povinnosť nechať si pred zahájením výkopových prác najprv vytýčiť všetky podzemné inžinierske siete, v ktorom dôsledku tak žalovaný podľa § 79 ods. 7 Zákona o energetike zodpovedá za škodu spôsobenú na plynárenskom zariadení a je ju povinný nahradiť v zákonom definovanom rozsahu t.j. náklady na zemné práce, dopravu, materiál a pracovné náklady na opravu poškodeného plynárenského zariadenia, vrátane škody za uniknutý plyn. V súvislosti s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie, keďže výkopové práce nevykonával osobne žalovaný, ale bagrista, žalobca podotkol, že týmto spôsobom sa žalovaný nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za škodu, pretože táto tretia osoba vykonávala výkopové práce na priamu žiadosť žalovaného, podľa vôle a príkazov žalovaného a tieto práce mali slúžiť výlučne k prospechu žalovaného a nie k prospechu tejto tretej osoby s tým, že pripustenie stavu, žeby za škodu zodpovedala v konečnom dôsledku táto tretia osoba, by bolo v rozpore v rozpore s dobrými mravmi, ako aj s , s súlade s ktorým je zrejmé, že osoba, ktorá výkopové práce realizovala bola zo strany žalovaného na túto činnosť použitá a teda sama za takto spôsobenú škodu nezodpovedá. Napokon žalobca podotkol, že ak má žalovaný aj napriek uvedenému za to, že za škodu zodpovedá bagrista napr. z dôvodu, že pri výkopových prácach nerešpektoval pokyny žalovaného, má žalovaný iba ak voči nemu právo na regresnú náhradu škody, čo však nemá vplyv na žalobcom uplatnený nárok.

12. Na pojednávaní 14.01.2022 právny zástupca žalobcu zotrval na svojich písomných vyjadreniach s tým, že má za to, že žalobca dostatočne zdôvodnil svoj nárok a zdôraznil, že žalovaný kopal bez vytýčenia priebehu plynárenských sieti a teda aj v rozpore s jemu vydaným stavebným povolením, čím žalobcovi spôsobil škodu v žalovanej sume 1 030,53 Eur. Na dopyt okresného súdu, o aké vozidlo sa jedná pri vozidle 4L090 malé2-3,5t furgon, právny zástupca žalobcu ozrejmil, že sa jedná o malé nákladné motorové vozidlo. Na pojednávaní 14.01.2022 žalovaný ohľadne tvrdenia žalobcu že kopal bez vytýčenia potrubia a nie ručne, ale bagrom uviedol, že ak by vedel, že tam prebieha plynové potrubie, tak by tam vôbec nekopal. Taktiež považuje za nesprávne, že žalobca sa nevyjadril v priebehu územného a stavebného konania, hoci bol k vyjadreniu 4x vyzvaný a čakal, že ho žalovaný osloví až po tom, keď už má stavebné povolenie. Poukázal na netransparentnosť výpočtu ceny žalobcom, do vstupných údajov výpočtu ktorej sú zahrnuté neoveriteľné náklady a na dopyt okresného súdu, aby opísal priebeh skutkového deja, po zavolaní na dispečing žalobcu, žalovaný uviedol, že na miesto samé došiel najprv jeden zamestnanec žalobcu a neskôr ďalší dvaja, ktorí riešili odstávku plynovodu. Ohľadne výkonu zváračských prác prišlo auto z Prešova. Na dopyt žalovaného adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu, kedy mal žalovaný žalobcu dopytovať na priebeh sieti, keď žalobca sa napriek štyrom výzvam v stavebnom konaní v danej veci nevyjadril, právny zástupca žalobcu uviedol, že k dôvodu, prečo sa žalobca nevyjadril v stavebnom konaní, nevie zaujať stanovisko, avšak poukázal na povinnosť uloženú žalovanému v stavebnom povolení, ktorú povinnosť si nesplnil a to žiadať o vytýčenie priebehu sietí pred výkopovými prácami, v ktorej spojitosti žalovaný konštatoval, že nerozumie, prečo sa mu kladie za vinu porušenie niečoho, čo v rámci prevencie mohol žalobca odstrániť už v stavebnom konaní, keby reagoval na opakované výzvy ohľadom priebehu plynového potrubia, z ktorého dôvodu by nemuselo dôjsť k spornej udalosti. Na pojednávaní 14.01.2022 právny zástupca žalovaného v prvom rade namietal, že nemal možnosť včas sa vyjadriť k písomným vyjadreniam protistrany, doručeným okresnému súdu 09.12.2021 a 10.01.2022,

avšak aj napriek tomu, pridržiavajúc sa svojich skorších písomných argumentov sa k veci napokon vyjadril s tým, že keďže žalobca v danom prípade požaduje náhradu škody s argumentáciou, že v danom prípade sa nejedná o spor spotrebiteľský; vzhľadom na to navrhol, aby súd neprihliadal na dôkazy predložené žalobcom po pojednávaní v októbri 2021 ohľadne preukázania sumy škody, ktorý dôkaz nepredložil so žalobou a teda žalovaný ma zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Podotkol, že predmet sporu vymedzuje v žalobe žalobca, pričom v žalobe uviedol, že sa domáha nároku na zaplatenie ceny za dielo, avšak vo svojom podaní z 01/2022 už uvádza, že sa domáha nároku na náhradu škody, z ktorého dôvodu má žalovaný za to, že v danom prípade došlo zo strany žalobcu k zmene podstatných skutočností uvádzaných v žalobe a teda podľa je potrebné rozhodnúť o zmene žaloby. V tej súvislosti poukázal, že ak má súd za to, že sa jedná o spotrebiteľský spor, tak v spotrebiteľských sporoch zmena žaloby nie je prípustná, preto podľa žalovaného by súd mal konať o nároku za cenu zo zmluvy o dielo. Namietal pasívnu legitimáciu žalovaného, poukázal, že práce vykonával bagrista, nie žalovaný, pričom neobstojí tvrdenie žalobcu, že v danom prípade aj za túto škodu zodpovedá žalovaný, pretože v zmysle bagrista nebol v pracovnom-právnom ani v inom obdobnom vzťahu so žalovaným. Navyše žalovaný ani nevlastní bager a teda výkopové práce bagrom ani nemohol vykonávať. Nie je možné aplikovať ani , pretože škoda nebola spôsobená pri prevádzkovej činnosti žalovaného. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu zo 07.12.2021 uviedol, že žalobca nepreukázal, že by škodu spôsobil žalovaný, a konštatoval netransparentný výpočet sumy škody, pri výpočte ktorom boli ako vstupné premenné použité všetky možné náklady toho ktorého strediska žalobcu zahŕňajúce napr. údržbu budov, prenájom, vzdelávanie a odmeny zamestnancov, ktoré náklady nepovažuje za relevantné pre ustálenie sumy škody bez vyčíslenia skutočnej sumy škody. Okrem toho zamestnanci žalobcu vykonávajúci opravárenské práce tieto vykonávali v rámci svojho riadneho pracovného pomeru. Žalobca nepreukázal ani sumu nákladov vynaložených na materiál, ani za uniknutý plyn a pokiaľ ide o náklady za použitie motorových vozidiel, nerozumie, z akého dôvodu vychádza žalobca z cenníka, keďže si uplatňuje skutočnú škodu. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu zo 07.01.2022 sumarizoval skutočnosti uvádzané žalobcom, pričom v súvislosti so stavebným konaním podotkol, že žalobca bol 4x vyzvaný v rámci stavebného konania, aby sa k nemu vyjadril, no žalobca nereagoval s tým, že žalovaný si na webovej stránke žalobcu zistil, že vyjadrenie žalovaného k existencii a priebehu plynového potrubia je odplatným a má len informatívny charakter a nie je použiteľné pre účely konania podľa stavebného zákona. Vzhľadom na to žalovaný nemal možnosť ako zistiť, že pod jeho pozemkom je plynové potrubie, pričom poukázal na technickú normu PP90401, podľa ktorej plynové potrubie musí byť označené fóliou a výstražným stĺpikom, čo v danom prípade zo strany žalobcu splnené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj fakt, že plynové potrubie je vedené aj pod susedným rodinným domom v susedstve žalovaného. Tiež doplnil, že za zmenu podstatných skutočností žaloby považuje to, že kým v žalobe sa žalobca domáhal nároku titulom uzavretia zmluvy o dielo, tak až v neskorších svojich písomných vyjadreniach sa domáhal nároku titulom náhrady škody, v ktorej spojitosti uviedol celý rad nových skutočností, napr. potrebu odpojenia plynového potrubia a pod., ktoré podľa žalovaného sú podstatnou zmenou predmetu sporu, ktoré si vyžadujú nové dokazovanie vo veci. Má za to, že nie je spravodlivým a v súlade zo zásadami morálky, keď sa žalobca nevyjadruje v rámci stavebného konania, hoci je na to vyzvaný a očakáva, že ho osloví bežný stavebník, ktorý nie je žiadnym veľkým investorom, aby mu za poplatky vytýčil priebeh plynových sieti, ktoré vyjadrenie nie je ani pre stavebné konanie záväzným. Tobôž ak v SR je 300 prevádzkovateľov inžinierskych sieti a nie je spravodlivým od stavebníka požadovať, aby všetkých týchto oslovil. Vzhľadom na to, že ohľadom priebehu plynového potrubia nebolo v LV zapísané vecné bremeno, toto nevyplývalo ani z katastrálnych máp, ani z vyjadrenia stavebného dohľadu, ani projektanta, nie je daná zodpovednosť žalovanému za škodu. Žalovaný mohol byť len ak v nevedomej nedbanlivosti, keďže nevedel a ani nemohol vedieť, že nebolo vytýčené plynové potrubie, resp. kadiaľ prebieha. Za tejto situácie je amorálnym a v rozpore so zásadou spravodlivosti žiadať od žalovaného náhradu škody. Opätovne poukázal na netransparentné vyčíslenie škody, ktoré nebolo preukázané a taktiež namieta nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

13. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami sporových strán a nimi predlženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

14. Z listiny označenej ako „Objednávka“ vyplýva, že objednávateľ O. M., bytom Z..M..G. XX, XXX XX Z. (žalovaný) si objednal u žalobcu opravu STL plynovodu poškodeného počas výkopových prác.

15. V „Zázname o škodovej udalosti“ z 25.08.2017, je ako osoba zodpovedná za škodu označený O. M., s adresou trvalého bydliska a súčasne fakturačnou adresou Z.. M.. G. XX, XXX XX Z., I.. XX.XX.XXXX, L..

Č.. XXXXXX/XXXX (žalovaný), ktorý žalobcovi dňa XX.XX.XXXX spôsobil škodu na majetku spočívajúcu v poškodení STL B. X. XX pri výkopových prácach s miestom škodovej udalosti Z. I. O., U.. Z. XX/ XX s tým, že výška spôsobenej škody bude osobe zodpovednej za spôsobenú škodu, tj. žalovanému oznámená faktúrou vystavenou žalobcom. Predmetný záznam je podpísaný aj žalovaným ako osobou zodpovednou za škodu.

16. Z listiny označenej ako „Množstvo plynu uniknuté z plynovodu“ vyplýva, že k úniku plynu malo dôjsť na mieste Z., X. X v dôsledku poškodenia STL plynovodu X. dňa XX.XX.XXXX M. G., Ž. Ú. Z. I. XX.XX.XXXX T. X.XX K.. a porucha bola odstránená XX.XX.XXXX T. XX.XX K.., celkové množstvo uniknutého plynu bolo vyčíslené na 186,4668 m3 plynu.

17. Faktúrou č. 9000273857 vystavenou 14.12.2017 a splatnou 28.12.2017, žalobca fakturoval žalovanému na úhradu 1 030,53 Eur a to za jednako za položku poškodenie STL plynovodu D90 a za jeho opravu 25.08.2017 bola fakturovaná suma 980,48 Eur bez DPH a jednako za položku úniku plynu v objeme 186,467 m3 bola fakturovaná suma 50,05 Eur bez DPH, celkovo tak bola fakturovaná suma 1 030,53 Eur (980,48 + 50,05). Prílohou faktúry bol jednak súpis prác; výpočet straty zemného plynu; záznam o škodovej udalosti a objednávka.

18. Podľa „Záznamu o vykonaní prác - vyčíslenie nákladov“ bola rozpísaná fakturovaná suma do jednotlivých položiek - personálne výkony; doprava k uvedeným činnostiam; použitý materiál; použité prístroje a množstvo uniknutého plynu. V položke „personálne výkony“ je fakturovaná cena a vykonanú prácu na oprave plynovodu na sumu 828,08 Eur bez DPH a to za výkon prevádzky stredisko TU PO v sume 128,25 Eur za 2,50 hod. + za výkon prevádzky stredisko PS Bardejov v sume 685,97 Eur za 12,40 hod. + výkony pracovníkov MC KE v sume 13,86 Eur za 0,30 hod.. V položke „doprava k uvedeným činnostiam“ je fakturovaná cena 85,16 Eur bez DPH; v položke „použitý materiál“ je fakturovaná cena 60,61 Eur bez DPH; v položke „použité prístroje“ je fakturovaná suma 6,63 Eur bez DPH a v položke „množstvo uniknutého plynu“ za uniknutý objem 186,467 m3 bola fakturovaná suma 50,05 Eur bez DPH. Celkovo tak za všetky položky bola fakturovaná suma 1 030,53 Eur bez DPH.

19. Listom č. DS/201800501 zo 16.05.2018 žalobca oznámil žalovanému, že prešetril jeho podnet k začatiu mimosúdneho vymáhania pohľadávky z nezaplatenej faktúry s tým, že žalobca preskúmal tento podnet a konštatoval, že počas výkopových prác 25.08.2017 žalovaný poškodil STL plynovod DN90 s tým, že mu v prílohe listu zaslal záznam o škodovej udalosti a objednávku opravy, ktorú si objednal žalovaný tohto poškodeného plynovodu a zo záverom, že žalobca trvá na úhrade vystavenej faktúry v plnom jej rozsahu s poučením, že v prípade nezaplatenia sa bude domáhať svojho nároku súdnou cestou.

20. Listom DS/201800501-1 z 27.06.2018 žalobca oznamuje, že prešetril aj opakovaný podnet žalovaného s tým, že stále trvá na úhrade faktúry, opäť s poučením, že v prípade jej neuhradenia sa bude domáhať svojich nárokov súdnou cestou.

21. V liste zo 06.05.2018, ktorý bol žalovaným adresovaný spoločnosti R Collectors s.r.o., ktorý bol podaný na poštovú prepravu 11.05.2018 avšak na podacom lístku nie je ako adresát uvedená spoločnosť R Collectors s.r.o., ale spoločnosť SPP - distribúcia a.s. (žalobca), žalovaný uviedol, že na základe faktúry č. 9000273857 zo 14.12.2017 mu bola vyfakturovaná suma 1 048,12 Eur s tým, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností spoločnosť R Collectors s.r.o. vymáha túto pohľadávku v prospech žalobcu, pretože prílohou výzvy na jej úhradu neboli žiadne dokumenty, ani plnomocenstvo osvedčujúce, že R Collectors s.r.o. môže žalobcu v tejto veci zastupovať. Takisto podotkol, že k tejto faktúre neboli pripojené žiadne podklady, ktoré by odôvodňovali dôvodnosť a výšku uvedenej pohľadávky voči jeho osobe, podotkol, že vo vzťahu k tejto spoločnosti nebude realizovať žiadne kroky na základe tejto výzvy, tobôž nebude uhrádzať finančnú čiastku na jemu neznáme čísla účtov, uvádzaných vo výzve. Uviedol, že popiera pohľadávku vyfakturovanú touto faktúrou v celej jej výške, má za to, že je neoprávnená a predmetné práce si u žalobcu nikdy neobjednal s tým, že žalovaný túto faktúru vrátil adresátovi v prílohe tohto listu.

22. Podľa 8. bodu tabuľkovej časti cenníka externých služieb SPP - distribúcia, a.s. (žalobca) v jeho znení účinnom od 01.09.2016, externá činnosť žalobcu týkajúca sa potrubných systémov v rozsahu

- oprava plynovodov alebo osadenie guľového uzáveru alebo prekládka hlavného uzáveru plynu

alebo prepojovacie práce alebo úprava, preloženie, odpojenie prípojky alebo kontrola VTL, obsypov, podsypov alebo ostatné odborné práce na distribučnej sieti sú nacenené hodinovou sadzbou na jedného zamestnanca v sume 51,60 Eur bez DPH a 61,92 Eur s DPH; doprava k uvedeným činnostiam je nacenená hodinovou sadzbou pre osobné automobily - 4,41 Eur bez DPH a 5,29 Eur s DPH, pre montážne a terénne automobily - 5,82 Eur bez DPH a 6,98 Eur s DPH a pre nákladné automobily - 17,97 Eur bez DPH a 21,57 Eur s DPH; technické zariadenia k uvedeným činnostiam sú nacenené hodinovou sadzou pre zváracie zariadenia, agregáty - 6,75 Eur bez DPH a 8,10 Eur s DPH a pre elektrocentrály

- 9,83 Eur bez DPH a 11,80 Eur s DPH. Podľa zistenia okresného súdu na verejne dostupnej stránke žalobcu, je v poradí ďalší cenník žalobcu nasledujúci po vyššie zmienenom, zverejnený v jeho znení účinnom od 01.09.2017 (oprava plynovodu v danom prípade bola 25.08.2017, pozn. súdu).

23. Na Okresným úradom Z., katastrálny odbor, pre okres Z., T. Z. a katastrálne územie Z. I. O. O. Y. XXXX v jeho stave k 12.12.2021, sú evidované tieto parcely: CKN XX/XX - orná pôda o výmere 377 m2; CKN XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 190 m2 a CKN XX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43 m2, ktorých výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalovaný s manželkou titulom kúpnej zmluvy O. XXXX/XXXX, pričom v časti „C“ tohto LV bolo titulom zmluvy o zriadení vecného bremena č. XXXX/XX/SPPD E. XX.XX.XXXX, O. znení jej dodatku č. 1, zapísané pod O. XXXX/XXXX z 01.12.2021 - v.z. 273/21 vecné bremeno „in rem“ spočívajúce v povinnosti žalovaného a spol. strpieť umiestnenie plynárenských zariadení žalobcu na ich nehnuteľnostiach, ako aj v povinnosti žalovaného a spol. umožniť žalobcovi prechod a prejazd cez parcely žalovaného a spol. za účelom ich opravy a údržby a to v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX E. XX.XX.XXXX. Na zmienenom LV XXXX vedenom pre okres Z., T. Z. F. N. Ú.E. Z. I. O., v jeho stave účinnom k 07.02.2017, bola vo výlučnom bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky titulom kúpnej zmluvy O. evidovaná iba parcela CKN XX/XX - orná pôda o výmere 610 m2, pričom v časti „C“ tohto LV neboli zapísané žiadne ťarchy.

24. Podľa kúpnej zmluvy z 19.07.2013 žalovaný a jeho manželka kúpili od predávajúceho W.. W. Š., parcelu CKN XX/XX - orná pôda o výmere 610 m2, za medzi nimi dohodnutú kúpnu cenu s tým, že podľa jej čl. IX cit. „Predávajúci ručí za bezpremennosť a bezospornosť predmetu tohto majetkového prevodu.“

25. Rozhodnutím č. ŽP XXXX/XXXXX E. XX.XX.XXXX W. Z. (ďalej len „stavebný úrad“) v rámci územného konania rozhodlo o umiestnení stavby žalovaného a jeho manželky a to jednopodlažného rodinného domu na parcele CKN XX/XX evidovanej pre okres Z., T. Z. F. N. Ú. Z. I. O. na LV XXXX a to podľa pripojeného situačného nákresu s tým, že cit. „Začatie konania bolo oznámené všetkým účastníkom konania a dotknutým orgánom listom zo dňa XX.XX.XXXX, ústne konanie sa uskutočnilo dňa 31.03.2017. (...) Stavebný úrad posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa §37 stavebného zákona a zistil, že jej umiestnenie zodpovedá z hľadísk starostlivosti o životné prostredie, resp. že týmto hľadiskám neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje a jej umiestnenie vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. (...) Stavebný úrad v priebehu konania nenašiel dôvody, ktoré by bránili vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“

26. Na základe vydaného zmieneného územného rozhodnutia stavebný úrad rozhodnutím č. ŽP 2017/04285 z 21.07.2017 vydal žalovanému a jeho manželke stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na parcelách CKN XX/XX F. H. XX/XXX novovytvorených z pôvodnej parcely CKN XX/XX, evidovaných pre okres Z., T. Z. F. N. Ú. Z. I. O. I. Y. XXXX a to po predchádzajúcom vyjadrení sa a prerokovaní žiadosti žalovaného a jeho manželky o jeho vydanie so všetkými dotknutými orgánmi a účastníkmi konania, ktorí nemali námietky. Stavebný úrad pre uskutočnenie stavby určil žalovanému a jeho manželke 25 podmienok, pričom podľa v poradí 11. z nich cit. „Pred zahájením výkopových prác investor zabezpečí vytýčenie všetkých podzemných inžinierskych sietí.“

27. Na žalovaným predloženej fotografii je viditeľný zemný výkop a obnažené potrubie pretínajúce kolmo tento výkop.

28. Podľa (ďalej len „“) „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.“

29. Podľa a „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“

30. Podľa „Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.“

31. Podľa „Ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia a 154.“

32. Podľa „Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.“

33. Podľa (ďalej len „“) „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“

34. Podľa až 3 „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.“

35. Podľa „Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.“

36. Podľa „Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.“

37. Podľa „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“

38. Podľa „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

39. Podľa a „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.“

40. Podľa „Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.“

41. Podľa a „Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci. Opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.“

42. Podľa „Ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.“

43. Podľa „Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.“

44. Podľa o energetike (ďalej len „“) „Poškodenie plynárenského zariadenia, zariadení, ktoré slúžia na jeho ochranu, je zakázané. Osoba, ktorá poškodí plynárenské zariadenie alebo zariadenie, ktoré slúži na jeho ochranu, je povinná okrem spôsobenej škody na plynárenskom zariadení alebo zariadení, ktoré slúži na jeho ochranu, uhradiť náklady na obnovenie dodávky a škodu za uniknutý plyn, ktorý unikol v dôsledku poškodenia plynárenského zariadenia alebo zariadenia, ktoré slúži na jeho ochranu. Pod nákladmi na obnovenie dodávky sa na účely tohto odseku rozumejú náklady na zemné práce, dopravu, materiál a pracovné náklady na opravu poškodeného plynárenského zariadenia alebo zariadenia, ktoré slúži na jeho ochranu.“

45. V danom prípade si žalobca svoj finančný nárok voči žalovanému uplatnil, podľa jeho tvrdenia, jednako titulom náhrady škody, ako aj titulom zaplatenia ceny zo zmluvy o dielo, ktorá mala byť medzi žalobcom a žalovaným uzavretá XX.XX.XXXX, t.j. v deň kedy podľa žalobcu mu žalovaný pri výkopových prácach spôsobil škodu pretrhnutím plynového potrubia v ktorom dôsledku žalobca na objednávku žalovaného túto škodu na svoje náklady odstránil opravou poškodeného plynového potrubia.

46. Okresný súd uvedený žalovaný nárok najsamprv vyhodnotil ako kombináciu jednako nároku na náhradu majetkovej skutočnej škody ( ), t.j. jednako nároku na náhradu toho, o čo v majetkovej sfére žalobcu ako poškodeného, došlo v bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného k zmenšeniu majetku žalobcu a ktorá bezprostredná škoda spočíva v cene za nedôvodne uniknutý plyn zo žalovaným pretrhnutého plynovodu a jednako aj nároku na náhradu „ceny“, resp. nákladov za odstránenie príčiny takto vzniknutej škody, t.j. nákladov, resp. ceny za opravu pretrhnutého plynového potrubia ( ), ktoré náklady spočívajú jednako v nákladoch za, na opravu použitý materiál a technológie, za cestu, ako aj za prácu na odstránenie príčiny uvedenej škody. Avšak keďže v danom prípade sa jedná o špecifickú situáciu odlišnú od tej, ktorú predpokladá a nasl. upravujúci okrem iného aj zmluvu o oprave veci, ktorá v princípe predpokladá, že objednávateľ si objedná odplatne u zhotoviteľa opravu veci patriacej či už objednávateľovi alebo aj inej osobe (R 29/1966), nie však samotnému zhotoviteľovi, avšak v tomto konkrétnom prípade vlastne žalovaný ako objednávateľ objednal opravu pretrhnutého plynovodu (veci) u samotného žalobcu ako zhotoviteľa tejto opravy, ktorý žalobca však bol súčasne aj vlastníkom veci (potrubia) na ktorej sa oprava vykonávala, t.j. zhotoviteľ opravoval jemu samému patriacu vec, takže v tom dôsledku, podľa okresného súdu možno mať za to, že aj náklady (za materiál, technológie, cestu a prácu), ktoré žalobca na opravu svojho vlastného majetku (plynovodu) vynaložil taktiež zo svojho majetku, predstavujú vlastne taktiež sumu toho o čo sa majetok žalobcu taktiež zmenšil, t.j. aj v prípade týchto nákladov sa napokon vo svojej podstate jedná o nárok škodový, ktorý síce nevznikol ako bezprostredný následok žalovaným spôsobenej škody (ako pri uniknutom plyne), ale jedná sa o nepriamy tiež škodový nárok žalobcu, ktorý vznikol ako nepriamy dôsledok v súvislosti s ním samým odstraňovanou škodou. Inými slovami povedané, pri zmluve o oprave veci ( a nasl. ) má principiálne objednávateľ záujem na tom, aby či už jemu alebo inej, od neho odlišnej osobe patriacu vec opravil zhotoviteľ tejto opravy, a na oplátku má zhotoviteľ opravy záujem zas na tom, aby mu za ním vykonanú opravu objednávateľ zaplatil bez ohľadu na to, či objednávateľ opravy, ktorý za ňu pri prevzatí opravenej veci zaplatí, či si už následne voči inej osobe, ktorá spôsobila príčinu opravy (škodca) bude alebo nebude uplatňovať ako regresný nárok, nárok na náhradu objednávateľovi spôsobenej škody spočívajúcej v náhrade toho, o čo sa jeho majetok zmenšil v dôsledku vynaloženia nákladov za opravu. V tomto prípade, žalovaný ako objednávateľ opravy, „odovzdal“ zhotoviteľovi na opravu vec (potrubie), patriacu samotnému zhotoviteľovi opravy, takže zhotoviteľ opravy vlastne opravoval svoju vlastnú vec (napokon aj sám žalobca uviedol, že opravu by vykonal či by si už jej vykonanie žalovaný objednal alebo nie, čo je logickým, že vlastník má záujem na oprave svojho majetku, odhliadnuc od toho, že sa naviac jedná o majetok slúžiaci verejnoprospešným cieľom), ktorú si už objednávateľ nebude preberať naspäť pod podmienkou zaplatenia ceny za jej opravu (ako pri klasickej zmluve o oprave veci), takže náklady na túto opravu veci vynaložené jej samotným vlastníkom a súčasne aj zhotoviteľom opravy vynaložené z jeho vlastného majetku, o náklady ktoré sa jeho majetok taktiež zmenšil, si tento zhotoviteľ (v tomto prípade žalobca) môže uplatňovať titulom regresu ako náhradu

škody od jej pôvodcu, t.j. od žalovaného. Vzhľadom na uvedené tak okresný súd napokon uzavrel, že v danom prípade si žalobca uplatnil voči žalovanému škodový nárok a to spočívajúci jednako v jemu bezprostredne (priamo) činnosťou žalovaného spôsobenej škode (cena uniknutého plynu, ktorý tak v dôsledku jeho úniku, už žalobca nemohol predať), a jednako v jemu nepriamo spôsobenej škode rovnajúcej sa úbytku z jeho majetku spôsobeného vynaložením nákladov na opravu svojho majetku, ktorý by inak vynaložiť nebol musel. Uvedeným záverom korešponduje aj cit. , ktorý explicitne uvádza, že ten kto spôsobil škodu na plynovom potrubí je povinný nahradiť aj náklady na obnovenie dodávky plynu, pričom pod týmito nákladmi na obnovenie dodávky sa na účely tohto odseku rozumejú náklady na zemné práce, dopravu, materiál a pracovné náklady na opravu poškodeného plynárenského zariadenia alebo zariadenia, ktoré slúži na jeho ochranu.

Na tomto mieste v uvedených súvislostiach, v spojitosti s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého nie je v právomoci súdu prehodnocovať v žalobe žalobcu uvedenú právnu kvalifikáciu skutkového stavu, t.j. podľa žalovaného, ak žalobca v žalobe uviedol, že sa voči žalovanému domáha nároku zo zmluvy o dielo, súd nemôže túto právnu kvalifikáciu žalobcu, v žalobe uvedeného skutkového stavu zmeniť (na margo je nutné len poznamenať, že žalobca sa v žalobe taktiež zmienil aj o nároku na náhradu škody, nie len o nároku zo zmluvy o dielo, pozn.), okresný súd s poukazom ešte na starorímsku právnu zásadu, podľa ktorej „iura novit curia“ (t.j. súd pozná právo), konštatuje, že v jej intenciách je práve, právne hodnotenie skutkového stavu úlohou, resp. kompetenciou konajúceho súdu. Inými slovami starorímskych pravidiel tiež povedané, súd môže a je oprávnený „povedať“ „da mihi factum, dabo tibi ius“ - dajte mi skutočnosti a ja vám dám právo, z čoho je teda zrejmým, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutkového stavu uvedenou v žalobe tak, ako to tvrdí žalovaný (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V uvedenom smere tak neobstojí ani argument žalovaného, že ak by súd mohol zmeniť žalobcom uvádzanú právnu kvalifikáciu skutkového stavu, tak by nemohol nastať stav, kedy by bola žaloba zamietnutá, pretože aj v prípade „nachádzania“ a aplikovania adekvátnej právnej normy na žalobcom popísaný skutkový stav, tento skutkový stav ešte nemusí vždy spĺňať resp. napĺňať bezvýhradne predikciu (predpoklady) jej aplikácie.

47. Po ustálení, že v danom prípade si žalobca uplatnil voči žalovanému škodový nárok, bolo v ďalšom nevyhnutným zadefinovať druh, rozsah a danosť zodpovednosti žalovaného za túto spôsobenú škodu, potom splnenie ďalších podmienok pre jej uplatnenie si žalobcom a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou na jednej strane a konaním zodpovedného žalovaného ako škodcu na strane druhej, no a napokon pri kladnom zodpovedaní si predchádzajúcich otázok a to, že žalovaný je zodpovedný žalobcovi za vzniknutú škodu, ktorú je žalobca oprávnený si uplatniť, bude nevyhnutným zaoberať sa aj otázkou oprávnenosti výšky žalobcom uplatnenej škody.

48. V súvislosti s prvou nastolenou témou, okresný súd má za to, že v danom prípade žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanému plynie z ustanovení o tzv. všeobecnej zodpovednosti každého, resp. kohokoľvek za škodu, podľa cit. , podľa ktorého „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“ Z uvedeného je tak zrejmým, že na to, aby žalovaný mohol byť braný na zodpovednosť podľa cit. ustanovenia, za ním, pri výkopových prácach na základoch svojho budúceho stavaného rodinného domu, spôsobenú škodu, musel by porušiť podľa predikcie tejto citovanej právnej normy „právnu povinnosť“, t.j. musel by porušiť nejakú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, pričom v tomto prípade je touto povinnosťou tzv. všeobecná prevenčná povinnosť na predchádzanie škodám, ktorá je zhmotnená v cit. , podľa ktorého „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ Inými slovami povedané, pre úspech žaloby by v konaní muselo byť objektívne a bez akýchkoľvek pochybnosti preukázaným, že žalovaný zavinil porušenie uvedenej zákonnej prevenčnej povinnosti a to či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, pretože tejto všeobecnej zodpovednosti za škodu je možné sa zbaviť, ak podľa cit. škodca „...preukáže, že škodu nezavinil.“ Keďže nedefinuje, čo je potrebné rozumieť pod úmyselným (priamym alebo nepriamym) alebo nedbanlivostným (vedomým alebo nevedomým) zavinením, preto z hľadiska právnej teórie je potrebné vychádzať z právnej úpravy zavinenia v , podľa ktorého na základe analógie legis, by o konanie v zavinenom priamom úmysle išlo ak by škodca vedel, že svojim konaním spôsobí škodu a chcel by ju spôsobiť; o konanie v zavinenom nepriamom úmysle by išlo ak by škodca vedel, že

svojim konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že by ju spôsobil, bol s tým uzrozumený; o konanie v zavinenej vedomej nedbanlivosti by išlo, ak by škodca vedel, že svojim konaním môže spôsobiť škodu, ale bez primeraných dôvodov by sa spoliehal, že ju nespôsobí a napokon o konanie v zavinenej nevedomej nedbanlivosti by išlo, ak by škodca síce nevedel, že svojim konaním môže spôsobiť škodu, ale vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť mohol a mal. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmým, že pri obidvoch formách úmyselného zavinenia, ako aj pri forme zavinenia vo vedomej nedbanlivosti je zákonným predpokladom vedomostná zložka zodpovednej osoby, t.j. v tomto prípade vedomosť (znalosť) škodcu, že svojím konaním spôsobí škodu alebo, žeby ju mohol spôsobiť, ktorá vedomostná zložka síce nemusí byť daná pri forme zavinenia z nevedomej nedbanlivosti, avšak pri tejto forme zavinenia je nevyhnutným preukázať, či vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, možnosti a osobné pomery zodpovednej osoby, či táto osoba túto absentujúcu vedomosť mohla a mala mať.

49. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný pri výkopových prácach realizovaných pri vyhlbovaní výkopov pre základy ním stavaného svojho rodinného domu, tento (resp. ním poverená osoba, k tomu ešte viď ďalej), bagrom zavadil o plynové potrubie a toto pretrhol, v ktorom dôsledku začal nekontrolovane z potrubia unikať plyn a taktiež bolo nevyhnutným túto urgentnú havarijnú situáciu odstrániť, čo na telefonické objednanie žalovaného (viď k tomu ďalej, pozn.) napokon vykonal žalobca. Vykonaným dokazovaním tiež bolo preukázané, že stavba zmieneného rodinného domu, bola žalovanému povolená a pred jeho výstavbou bolo príslušným stavebným úradom vydané tak územné rozhodnutie, ako aj stavebné povolenie, pričom síce z týchto rozhodnutí nevyplývalo, žeby na stavebnom pozemku žalovaného nebolo možné realizovať stavbu rodinného domu kvôli umiestneniu plynovodu na jeho stavebnom pozemku a táto skutočnosť pred realizovaním sporného výkopu 25.08.2017, pri ktorom došlo k vzniku škodovej udalosti, nebola zrejmou ani z pre okres Z., T. Z. F. N. Ú. Z. I. O. O. Y. XXXX, na ktorom nebolo zapísané žiadne vecné bremeno spočívajúce v povinnosti žalovaného a jeho manželky strpieť umiestnenie plynárenských zariadení (plynového potrubia) na ich nehnuteľnostiach, z čoho možno usúdiť, že žalovaný ako pôvodca škody, objektívne nemohol mať a ani nemal odkiaľ mať, reálnu „vedomosť“ o tom, že na jemu vlastnícky patriacej parcele na ktorej realizoval zemný výkop, by sa malo nachádzať alebo aspoň, žeby sa tam mohlo nachádzať plynové potrubie, z ktorého dôvodu, tak pre objektívnu absenciu tejto „vedomostnej“ zložky možno nad všetky pochyby vylúčiť, žeby žalovaný spôsobil škodu na plynovom potrubí žalobcu úmyselne (v priamom alebo nepriamom úmysle) alebo vo „vedomej“ nedbanlivosti. Avšak keďže v stavebnom povolení č. ŽP XXXX/XXXXX E. XX.XX.XXXX bola žalovanému a jeho manželke ako stavebníkom a investorom stavby ich rodinného domu explicitne uložená nasledovná povinnosť cit. „Pred zahájením výkopových prác investor zabezpečí vytýčenie všetkých podzemných inžinierskych sietí.“, možno uzavrieť, že vzhľadom na túto objektívne danú a overiteľnú okolnosť a na osobné pomery žalovaného, bolo možné od žalovaného, ako od subjektu zaťaženého uvedenou citovanou povinnosťou, spravodlivo očakávať a požadovať, žeby žalovaný mal a mohol aj sám vedieť, že na jeho pozemku je umiestnené plynové potrubie žalobcu, ktorú vedomosť by tak žalovaný nepochybne nadobudol, keby si uvedenú jemu danú povinnosť aj bol splnil, čo sa však nestalo. Z uvedeného dôvodu tak možno podľa okresného súdu uzavrieť, že žalovaný, ako už bolo uvedené, síce nevedel, že na jeho parcele sa nachádza alebo by sa mohlo nachádzať plynové potrubie, avšak vzhľadom na objektívne okolnosti veci a na jeho pomery to vedieť mohol a mal, keby si splnil jemu v stavebnom povolení uloženú povinnosť a keby si pred začatím výkopových prác vyžiadal vyjadrenie žalobcu o priebehu plynového potrubia a jeho vytýčenie, ktorú službu žalobca do 100 m vykonáva bezplatne, čo však žalovaný neurobil, v ktorom dôsledku tak žalovaný zodpovedá za vznik škodovej udalosti, ktorú zavinil v nevedomej nedbanlivosti (ktorý stav zavinenia u žalovaného napokon na pojednávaní pripustil aj jeho právny zástupca). Podľa okresného súdu na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalovaného, že žalovaný sa spoliehal, že otázka vedenia plynového potrubia sa už s konečnou platnosťou vyriešila pri vydávaní územného rozhodnutia a stavebného povolenia, v rámci konaní ktorých boli stavebným úradom oslovené všetky dotknuté orgány, teda aj žalobca ako prevádzkovateľ plynovej distribučnej siete, pretože už aj v zmysle vyhlášky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona je vecou stavebníka, aby už ku žiadosti o vydanie stavebného povolenia stavebník predložil stavebnému úradu všetky potrebné rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce, pričom prevádzkovatelia sietí síce nemajú status orgánov štátnej správy ani obce, avšak v praxi stavebné úrady žiadajú od stavebníka predloženie potrebných vyjadrení aj od týchto dotknutých prevádzkovateľov sietí. A navyše treba mať stále na zreteli, že žalovanému ako stavebníkovi bola táto povinnosť osloviť pred výkopovými prácami všetkých prevádzkovateľov podzemných sietí, uložená aj v stavebnom povolení, ktorú povinnosť si žalovaný

nesplnil. Keďže skrz vzniknutú škodu, t.j. cez tento zodpovednostný vzťah, je žalobca vo vzťahu so žalovaným ako škodcom a nie so stavebným úradom, po zistení, že žalovaný škodu zavinil (v nevedomej nedbanlivosti), má okresný súd za to, že uvedeným tvrdením, že otázka vedenia sietí mala byť prešetrená a zistená už v konaní pred stavebným úradom, sa žalovaný nemôže zbaviť viny z tejto svojej zodpovednosti voči žalobcovi, pretože žalovaný evidentne nesplnil povinnosť uloženú mu stavebným úradom v stavebnom povolení. Na margo uvedeného okresný súd len poznamenáva, že odhliadnuc od toho, či stavebný úrad stavebníkom ukladané povinnosti v stavebných povoleniach uvádza bez rozmyslu len šablónovito a paušálne, bez zohľadnenia konkrétnych okolnosti tej ktorej veci, by bolo možné v inom konaní, pretože stavebný úrad je vo vzťahu so žalovaným, pre ktorého vydával stavebné povolenie a nie so žalobcom, zamýšľať sa nad tým, či stavebným úradom bol pred vydaním stavebného povolenia náležite zistený skutkový stav, keďže pre vydanie stavebného povolenia mu zrejme absentovalo kľúčové vyjadrenie žalobcu, ktoré vyjadrenie nepodal na výzvu stavebného úradu ani žalobca a nepredložil ho ani žalovaný, no napriek tomu stavebný úrad vo veci konanie neprerušil ani nezastavil, ale vo veci rozhodol. Ak by teda mal žalovaný za to, že v tomto smere stavebný úrad pochybil, mohol by sa eventuálne domáhať regresného nároku voči stavebnému úradu, ako orgánu miestnej štátnej správy titulom jeho nesprávneho úradného postupu, avšak so zohľadnením žalovanému uloženej povinnosti v stavebnom povolení. Na margo pre úplnosť veci okresný súd dopĺňa, že všeobecná zákonná preventívna povinnosť predchádzania škodám zaväzuje „každého“, t.j. aj žalobcu, ktorého povinnosťou, ale aj záujmom by v prvom rade malo byť, aby mal riadne zamerané, zakreslené a aj zapísané svoje distribučné siete a práva k nim, tobôž ak s ich prevádzkou je spojený nie len všeobecný verejný záujem na dodávke plynu, ale aj verejný záujem na ochrane životov, zdravia a majetku odberateľov plynu v súvislosti s prevádzkou tejto distribučnej siete.

50. V spojitosti s uvedeným konštatovaním o založení zavinenia žalovaného na žalobcovi spôsobenej škode, bolo nutným vysporiadať sa aj s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore, keďže sporný výkop, pri ktorom došlo k pretrhnutiu plynového potrubia nerealizoval bezprostredne žalovaný, ale ním najatý bagrista, ktorý so žalovaným nebol v pracovnoprávnom vzťahu. V uvedenej súvislosti, podľa okresného súdu táto obranná argumentácia žalovaného neobstojí, pretože podľa cit. a , fyzická osoba zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti aj v prípade, keď by bola škoda pri jej činnosti, t.j. pri ňou vykonávanej činnosti spôsobená inou osobou, ktorú inú osobu na túto činnosť fyzická osoba použila, keďže táto iná osoba priamu zodpovednosť podľa nemá, avšak tým nie je dotknutá jej prípadná zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov. Inými slovami, označené ustanovenie vyslovene nepredpokladá, tak ako to doslovne tvrdí žalovaný, že medzi za škodu zodpovedným subjektom na jednej strane a inou osobou, ktorú na svoju činnosť zodpovedný subjekt použil, na strane druhej, by musel byť nevyhnutne pracovnoprávny vzťah, pretože inak by zákonodarca toto ustanovenie nezačínal slovami cit. „...fyzická osoba zodpovedá...“, ale začínal by slovami „....zamestnávateľ zodpovedá...“, t.j. toto ustanovenie iba počíta s tým, že ak by bol medzi týmito dvoma zmienenými subjektami navyše aj pracovnoprávny vzťah, tak podľa pracovnoprávnych predpisov nie je naviac dotknutá zodpovednosť za škodu inej osoby, ktorá bola zodpovedným subjektom použitá na vykonávanie jeho činnosti a ktorej občianskoprávna zodpovednosť nie je daná. V danom prípade z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že na mieste vzniku škodovej udalosti bagrista nekopal svojvoľne a z vlastnej iniciatívy, ale ako uviedol sám žalovaný, žalovaný si bagristu za odplatu najal a to na vykonávanie svojej stavebnej činnosti, t.j. bagrista konal podľa pokynov žalovaného, pri činnosti žalovaného a v prospech žalovaného, za ktorú prácu mu žalovaný zaplatil, ako žalovaný na pojednávaní aj sám uviedol, takže v konečnom dôsledku žalovaný tohto bagristu v určitom slova zmysle „zamestnával“, keďže mu platil za prácu vykonávanú v prospech a na pokyn žalovaného. Z uvedených dôvodov, žalovanému nepochybne svedčí pasívna vecná legitimácia v spore a táto by mu svedčala aj napriek tomu, že za žalovanú nebola označená aj jeho manželka, pretože napokon počas trvania BSM je aj tak záväzok manželov spoločný a nerozdielny.

51. Okresný súd tiež uvádza, že irelevantnou a nedôvodnou je aj žalovaným vznesená námietka premlčania uplatneného nároku na náhradu škody. Z okolnosti veci vyplýva, že žalovaný navyše túto námietku uplatnil iba v nadväznosti na to, že žalobca v žalobe evidentne vzhľadom na jeho ostatnú argumentáciu a predložené dôkazy, iba v dôsledku chyby v písaní uviedol, že k škodovej udalosti došlo cit. „25.08.2014“, pričom žaloba bola podaná 19.03.2019, avšak keďže k škodovej udalosti došlo preukázateľne až 25.08.2017, tak do doby podania žaloby 19.03.2019 evidentne nemohla uplynúť podľa

cit. ani len dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie si nároku na náhradu škody, ktorá by uplynula až 25.08.2019, z ktorého dôvodu tento nárok nie je premlčaný.

52. Pre doplnenie komplexného stavu veci, okresný súd, bez vplyvu na vyššie uvedené dôvody svojho rozhodnutia, ešte na margo dodáva, že irelevantnou je aj argumentácia žalovaného ohľadom označenia miesta vzniku škody, podľa ktorej žalovaný nemôže byť zodpovedný, pretože na adrese miesta vzniku škody nebýval, čo však podľa okresného súdu neznamená a nijako to nevylučuje to, žeby tam nemohol spôsobiť škodu (napr. škodu môžem spôsobiť aj v obchode a pritom tam nebývam, pozn.), navyše v zmysle záznamu o škodovej udalosti je jasne odlíšené označenie miesta vzniku škodovej udalosti a miesta bydliska žalovaného, na ktorú adresu bydliska mu logicky, keďže sa tam zdržiaval, bola zaslaná aj faktúra, tj. bola to aj fakturačná adresa. Okrem toho okresný súd podotýka, že argumentácia žalovaného ohľadom miesta vzniku škody v priebehu konania kulminovala a to počnúc jeho tvrdeniami, že na tomto mieste nebýval a teda nemal dôvod sa tam zdržiavať a teda si opravu potrubia u žalovaného ani nikdy neobjednal (žalovaný svoj podpis na objednávke spochybnil len tvrdením, avšak bez relevantného vecného dôkazu, napr. znaleckého dokazovania jeho pravosti, pozn.); cez tvrdenie, že priebeh vzniku škodovej udalosti bol iný, než ako ho popísal žalobca (ako to žalovaný mohol vedieť, keď najprv tvrdil, že tam vôbec nebol?, pozn.); cez tvrdenie, že žalovaný bol na mieste samom žalobcom donútený podpísať objednávku (takže napriek prvotným tvrdeniam, na mieste samom musel byť, pozn.); až cez priznanie sa na pojednávaní, že na mieste škodovej udalosti žalovaný kopal a následným opätovným nelogickým vrátením sa k pôvodnej argumentácii, že na mieste samom nebýval a preto tam škodu nemohol spôsobiť, avšak so súčasným odporujúcim si tejto argumentácii, preukázaním vlastníctva parcely na ktorej k výkopu došlo, ktorá argumentácia tak vôbec nereflektovala aktuálny procesný vývoj situácie v konaní. Okrem toho, v okolnostiach veci neobstojí ani argumentácia žalovaného o nedostatkoch zmluvy o dielo v určení ceny, o nárok z ktorej zmluvy v tomto prípade podľa právnej kvalifikácie okresného súdu nešlo a nad rámec mimo obliga tejto veci, je v súvislosti so zmluvou o dielo nutné všeobecne dodať, že podľa cit. cena za dielo nemusí byť vždy dojednaná v zmluve, pričom v takom prípade sa cena za dielo určí podľa osobitného predpisu a ak takého niet cit. „... treba poskytnúť primeranú cenu.“ Okrem toho, ak by sa v danom prípade teoreticky nejednalo o zodpovednosť za škodu, išlo by skôr o zmluvu o opravu veci a nie o zmluvu o dielo, pričom pri zmluve o oprave veci zákon na jej platnosť nevyžaduje písomnú formu a táto zmluva je uzavretá, len čo sa jej účastníci dohodnú o predmete opravy a o odplatnosti opravy, pričom cena opravy nemusí byť dohodnutá a stačí, ak došlo k dohode o tom, že oprava bude odplatná a ak cena nebola dohodnutá, a nie je určená ani osobitným predpisom, objednávateľ je povinný poskytnúť primeranú cenu analogicky v zmysle cit. . V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd nemal pripustiť dôkaz žalobcu o spôsobe určenia výšky škody, ktorý dôkaz žalobca predložil až po prvom pojednávaní a nie už k žalobe, okresný súd podotýka, že v danom prípade podľa cit. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany môžu strany predkladať až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pričom podľa cit. je v právomoci súdu rozhodnúť, či určitý dôkaz pripustí alebo nie, t.j. zákon „nehovorí“ že „...súd neprihliadne“, ale „hovorí“ cit. „... nemusí súd prihliadnuť...“, pričom podľa cit. je súd povinný odôvodniť iba prípady, kedy na určitý dôkaz neprihliadol a navyše v zmysle na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, pričom aj v tomto prípade súd uložil žalobcovi predmetný dôkaz predložiť na overenie pravdivosti jeho skutkových tvrdení. Na margo námietky žalovaného na pojednávaní 14.01.2022, že sa nemohol včas vyjadriť k stanoviskám žalobcu predloženým súdu pred pojednávaním, čím mal byť porušený princíp kontradiktórnosti konania, okresný súd už na zmienenom pojednávaní uviedol, že nemá za to, žeby tento princíp bol porušený, pretože v zmysle zákona nie je povinnosťou súdu okrem povinnosti zasielať stranám sporu vyjadrenia protistrany na repliku a dupliku, zasielať aj iné ďalšie navyše podania strán sporu a naviac strany sporu majú elektronický prístup k spisu a je povinnosťou obzvlášť právnych zástupcov včas si kontrolovať spis, pričom v danom prípade súd navyše jedno stanovisko žalobcu z 12/2021 žalovanému preposlal na vedomie a druhé stanovisko žalobcu z 01/2022 sám žalobca preposlal včas žalovanému na vedomie. Napokon napriek uvedeným tvrdeniam, sa právny zástupca žalovaného k predmetným stanoviskám žalobcu na pojednávaní vecne vyjadril, takže o nich mal vedomosť. V súvislosti s návrhom žalovaného na potrebu rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby z dôvodu zmeny podstatnej skutočnosti zo strany žalobcu, za ktorú podstatnú zmenu žalovaný považoval doplnené tvrdenia žalobcu o priebehu odstraňovania škodovej udalosti, ktorá si vyžiadala odstávku dodávky plynu a pod., okresný súd uvádza, že vzhľadom na to, že zo strany žalobcu sa jednalo len o spresnenie resp. o dovysvetlenie priebehu skutkového deja popísaného už v žalobe, od ktorého skutkového deja si

žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok, podľa okresného súdu sa v danom prípade nejednalo o zmenu žaloby spočívajúcu v zmene či doplnení rozhodujúcich skutočností, ktorá zmena by si žiadala ďalšie dokazovanie, vykonanie ktorého napokon žalovaný ani nenavrhoval, resp. ktorá zmena by si vyžadovala rozhodnutie o zmene žaloby, pretože priebeh skutkového deja vzniku škody ostal nezmenený.

53. Po ustálení zavinenej zodpovednosti žalovaného za žalobcovi spôsobenú škodu a to či už priamu škodu spočívajúcu v cene uniknutého plynu alebo „nepriamu“ škodu zhmotnenú v sume nákladov vynaložených žalobcom zo svojho na jej odstránenie a uvedenie poškodenej veci (plynového potrubia) do pôvodného stavu, ako aj po ustálení danosti príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného, ktorý si nesplnil povinnosť uloženú mu v stavebnom povolení a žalobcovi spôsobenou škodou, sa okresný súd zaoberal otázkou ustálenia sumy tejto škody. Pokiaľ ide o výpočet sumy nákladov, ktoré žalobca vynaložil za prácu na odstránenie škody a ktorú sumu si žalobca fakturoval v sume 828,08 Eur bez DPH, okresný súd v prvom rade mal za irelevantné výpočty sumy tejto škody, predložené žalobcom 09.12.2021, ktoré výpočty vychádzali zo sumy celkových nákladov toho ktorého pracovného strediska žalobcu, ale okresný súd pre objektivizáciu tejto sumy vychádzal z verejne dostupného a teda objektivizovaného cenníka žalobcu v jeho znení účinnom od 01.09.2016 (ďalej len „Cenník“), t.j. ku dňu vzniku škodovej udalosti, ktorá nastala 25.08.2017, ktorý Cenník je, ako bolo uvedené, objektivizovaný pre všetky prípady bez rozdielu v obdobnej veci a ktorý cenník je verejne dostupný a teda overiteľný aj žalovaným, ktorého nesúhlas s ním z dôvodu zaujatosti by bol tak irelevantným a navyše za situácie, kedy oprava plynového potrubia je vysoko špecializovanou činnosťou, ktorú nemôže vykonávať hocikto, koho by si eventuálne žalovaný mohol objednať. Interné výpočty, ktoré žalobca predložil sú výpočtami, ktoré žalobca môže používať a zrejme aj používa pri cenotvorbe v Cenníku, podľa zistenia okresného súdu na verejnom internetovom portály žalobcu, žalobca tento svoj Cenník mení vždy s účinnosťou od 01.09. toho ktorého roku. Podľa 8. bodu tabuľkovej časti Cenníka žalobcu bola v rozhodnom období vzniku škodovej udalosti, činnosť žalobcu týkajúca sa potrubných systémov v rozsahu - oprava plynovodov, nacenená hodinovou sadzbou na jedného zamestnanca v sume 51,60 Eur bez DPH, čo by pri 16 fakturovaných hodinách práce (2,50 hod. + 12,40 hod. + 0,30 hod.) na jedného zamestnanca predstavovala suma 825,60 Eur bez DPH (16 x 51,60) a pri dvoch zamestnancoch, ktorí v danom prípade odstraňovali škodu a ohľadne počtu ktorých tu boli zhodné tvrdenia strán sporu ( ) by cena ich práce na oprave plynovodu bola 1 651,20 Eur bez DPH (825,60 x 2), (žalobca fakturoval bez DPH, pozn.), pričom žalobca si uplatnil iba sumu 828,08 Eur bez DPH. Podľa Cenníka žalobcu bola v rozhodnom období vzniku škodovej udalosti, doprava žalobcu k oprave plynovodu, nacenená hodinovou sadzbou pre nákladné automobily sumou 17,97 Eur bez DPH, čo by pri použití jedného typu nákladného auta v rozsahu 6,40 hod. predstavovala suma 115,01 Eur bez DPH (6,40 x 17,97) a pri použití druhého typu nákladného auta v rozsahu 4,70 hod. by predstavovala suma 84,46 Eur bez DPH (4,70 x 17,97) , t.j. celkovo by cena dopravy k oprave plynovodu bola v sume 199,47 Eur bez DPH, pričom žalobca si uplatnil iba sumu 85,16 Eur bez DPH. Podľa Cenníka žalobcu bola v rozhodnom období vzniku škodovej udalosti, použitá technika pri oprave plynovodu, nacenená hodinovou sadzou pre zváracie zariadenia, agregáty sumou 6,75 Eur bez DPH a pre elektrocentrály sumou 9,83 Eur bez DPH, pričom pri použití zváracích zariadení, agregátov v rozsahu 0,40 hod., by cena za jeho použitie pri oprave plynovodu bola 2,70 Eur bez DPH (0,40 x 6,75) a za použitie elektrocentrály v rozsahu 0,40 hod., by cena za jej použitie pri oprave plynovodu bola 3,93 Eur bez DPH (0,40 x 9,83), tj. spolu 6,63 Eur bez DPH, ktorú sumu si aj žalobca uplatnil. Pokiaľ ide o cenu materiálu použitého pri oprave plynovodu, ktorý si žalobca nacenil sumou 60,61 Eur bez DPH a o cenu uniknutého plynu 50,05 Eur bez DPH, tak v tomto prípade okresný súd vychádzal z týchto žalobcom nacenených cien, ktorých sumu žalovaný spochybnil iba svojim puhym tvrdením, avšak bez návrhu na prípadne ďalšie vecné dokazovanie v uvedenom smere, z ktorého dôvodu ( ) okresný súd považoval tvrdenia žalobcu v tomto smere za vecne protistranou nepopreté. Vzhľadom na uvedené by tak podľa všeobecného Cenníka žalobcu v jeho znení účinnom v rozhodnom čase, mal žalobca nárok na náhradu celkovej sumy 1 967,96 Eur bez DPH (1 651,20 + 199,47 + 6,63 + 60,61 + 50,05), avšak keďže žalobca fakturoval žalovanému iba žalovanú sumu 1 030,53 Eur bez DPH, okresný súd v záujme nerozhodnúť ultra petitum rozhodol, tak že tento nárok žalobcovi priznal tak, ak to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

54. Podľa prvej vety v znení účinnom ku dňu omeškania „Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.“

55. Podľa v znení účinnom ku dňu omeškania „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

56. Podľa nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom ku dňu omeškania „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

57. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania má okresný súd za to, že žalovaný sa so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania. Okresný súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 030,53 Eur počnúc od 29.12.2017 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry) do zaplatenia.

58. Podľa „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

59. Okresný súd v danom prípade vzhliadol potrebu prihliadnuť na mimoriadnu situáciu v súvislosti s následkami pandémie nebezpečnej nákazlivej choroby, kedy množstvo ľudí prišlo o prácu a nemá pravidelný príjem alebo ho má v zníženej miere za situácie, kedy musia zabezpečovať primárne základné životné potreby, preto okresný súd považuje za odôvodnené v tejto situácii, využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu na priznané plnenie, a z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi jemu nie nepatrnú prisúdenú čiastku v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

60. Podľa a „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

61. Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

62. Podľa „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.