Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 4/2012
PDF · 177.81 KB
No categories available
III. ÚS 4/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. R., B., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. P. K.,
Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
zaručeného čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Okresného súdu Bratislava I z 20. júna 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 23/2011
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. P. R. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta
2011 doručená sťažnosť Ing. P. R., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) z 20. júna 2011 v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 K 23/2011. Sťažnosť bola doplnená prílohami doručenými ústavnému súdu
8. septembra 2011.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je spoločníkom obchodnej
spoločnosti S., s. r. o., B. (ďalej len „dlžník“ alebo „spoločnosť S.“), proti ktorej začalo
konkurzné konanie sp. zn. 2 K 23/2011 uznesením okresného súdu vydaným 20. mája 2011
na základe návrhu veriteľa Ing. M. K., B. (ďalej len „M. K.“).
Sťažovateľ uvádza, že „dňa 03.06.2011 Ing. R. B. ..., ako domnelý konateľ Dlžníka,
podal v mene Dlžníka návrh na prerušenie konkurzného konania podľa § 16 ods. 2 zákona
č. 7/2005 Z. z. ... Dlžník predložil spolu s návrhom aj dohodu o vypracovaní
reštrukturalizačného posudku zo dňa 02.06.2011 podpísanú domnelým konateľom Dlžníka
Ing. R. B.“.
Okresný súd uznesením z 20. júna 2011 sp. zn. 2 K 23/2011 rozhodol o prerušení
predmetného konkurzného konania. Dospel k záveru, že „dlžník má záujem odvrátiť úpadok
a súčasne poveril na vypracovanie reštrukturalizačného posudku vyššie uvedeného správcu,
čoho dôkazom je Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného posudku, ktorá tvorí prílohu
podania...“.
S poukazom na vymedzenie realizácie konateľského oprávnenia zapísaného
v obchodnom registri sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva na súdnu
ochranu malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie
konkurzného konania „neskúmal otázku oprávnenosti konateľa Ing. R. B. konať
za Dlžníka“. Podľa názoru sťažovateľa totiž „z podaného návrhu na prerušenie konania
ako i z priloženej dohody o vypracovaní reštrukturalizačného posudku vyplýva, že návrh
ako i dohodu podpísal len jeden z konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto takýto
spôsob konania nie je spôsobilý vyvolať účinky právneho úkonu Dlžníka, keďže vôľu
Dlžníka by obligatórne mali prejavovať vždy najmenej dvaja konatelia (v skutočnosti však
len JUDr. Mag. M. H.).
Porušovateľ preto podľa právneho názoru Sťažovateľa nemal povoliť prerušenie
konkurzného konania, ale konkurz na majetok Dlžníka vyhlásiť po nepreukázaní platobnej
schopnosti.“.
Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti podáva chronologický prehľad skutkových
udalostí, ktoré viedli k zmenám v personálnom obsadení konateľských postov v spoločnosti
S., a uvádza, že 2. júna 2011 podal žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutí valného
zhromaždenia spoločnosti S., ktoré k spomenutým zmenám viedli.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2K/23/2011 zo dňa
20.06.2011 porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2K/23/2011 zo dňa 20.06.2011 sa
zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho
konania vo výške 261,82 EUR. K rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva na súdnu ochranu uznesením okresného súdu, ktorým tento ako konkurzný súd
prerušil konkurzné konanie podľa § 16 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“), a to vo fáze po začatí konkurzného konania, avšak ešte pred
vyhlásením konkurzu.
Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany
základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba iba v záujme
ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Podľa § 49 zákona
o ústavnom súde sťažnosť ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže podať len
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že namietaným právoplatným
rozhodnutím orgánu verejnej moci, jeho opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej
základné práva a slobody. Sťažnosť však nemôže podať fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb, nie svojich
(I. ÚS 56/98).
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ môže namietať porušenie svojich
základných práv v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom (resp. iným orgánom
verejnej moci) len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom
konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. II. ÚS 3/05, I. ÚS 56/98).
Podľa § 24 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účastníkmi konkurzného
konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto
zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii až do vydania uznesenia
o vyhlásení konkurzu môže do konkurzného konania pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by
inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. O pristúpení do konkurzného
konania rozhodne súd do 15 dní od doručenia návrhu uznesením na návrh veriteľa, ktorý má
do konkurzného konania pristúpiť.
Sťažovateľ je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá v konkurznom konaní
vystupuje ako dlžník. Konkurzné konanie bolo začaté na základe návrhu M. K., teda
fyzickej osoby odlišnej od sťažovateľa. Z toho vyplýva, že účastníkmi konkurzného konania
v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu bola spoločnosť S. ako dlžník a M.
K. ako navrhovateľ. Ďalší veritelia podľa § 24 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
v tom čase neprichádzali do úvahy ako účastníci predmetného konkurzného konania,
pretože objektívne ešte nemohli svoje pohľadávky zákonom ustanoveným spôsobom
prihlásiť, keďže konkurz ešte nebol vyhlásený (§ 28 ods. 5 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii). Sťažovateľ v sťažnosti netvrdil a ani nepreukázal, že by sa stal
v rozhodnom čase účastníkom dotknutého konkurzného na základe rozhodnutia okresného
súdu vydaného podľa § 24 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Z predostretej rekapitulácie rozhodujúcich skutkových okolností konkurzného
konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 2 K 23/2011 jednoznačne vyplýva,
že sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd sťažnosťou namietajúcou porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím všeobecného súdu v konaní,
ktorého v čase podania sťažnosti nebol účastníkom. Sťažovateľ tak nie je oprávnenou osobu
na podanie takejto sťažnosti, a preto ju ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol.
2. Nad rámec uvedeného odôvodnenia svojho uznesenia ústavný súd považoval
za potrebné zdôvodniť aj na prvý pohľad zistenú zjavnú neopodstatnenosť predloženej
sťažnosti.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Okresný súd napadnutým uznesením prerušil konkurzné konanie podľa ustanovenia
§ 16 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii „vzhľadom na skutočnosť, že dlžník má
záujem odvrátiť úpadok a súčasne poveril na vypracovanie reštrukturalizačného posudku
vyššie uvedeného správcu, čoho dôkazom je Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného
posudku, ktorá tvorí prílohu podania...“. Túto skutočnosť v jej formálnej rovine
(predloženie dohody, prerušenie konkurzného konania podľa § 16 ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii) sťažovateľ nepopiera.
Podľa § 16 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii do vydania uznesenia
o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže,
že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Súd pokračuje
v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 30 dní od prerušenia konkurzného konania.
Na opakovaný návrh dlžníka súd neprihliada.
Postup konajúceho konkurzného súdu spočívajúci v právoplatnom prerušení
konkurzného konania podľa citovaného ustanovenia vyvoláva ex lege právny následok
pokračovania konkurzného súdu v dotknutom konkurznom konaní po uplynutí 30 dní
od jeho prerušenia. V materiálnej rovine to znamená, že po uplynutí určenej zákonnej lehoty
právoplatné uznesenie konkurzného súdu o prerušení konania prestáva vyvolávať právne
účinky späté s prerušením konkurzného konania.
Uznesenie okresného súdu z 20. júna 2011 nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2011.
Z toho vyplýva, že dočasné právne účinky predmetného uznesenia pominuli uplynutím
25. júla 2011, a tak skončil procesný stav prerušenia konania. Sťažnosť bola ústavnému
súdu podaná osobne 12. augusta 2011, teda v čase, keď napadnuté uznesenie okresného
súdu o prerušení konkurzného konania už žiadne právne účinky nevyvolávalo,
a tak ani nemohol trvať stav prípadného porušovania základného práva sťažovateľa
na súdnu ochranu týmto uznesením.
Hoci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu mohlo byť konkurzné konanie
sp. zn. 2 K 23/2011 prerušené z iných dôvodov (napr. podľa § 16 ods. 1 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii), niet pochýb, že procesný stav prerušenia tohto konania nemohol
12. augusta 2011 pretrvávať ako priamy právny dôsledok právoplatnosti sťažovateľom
označeného uznesenia okresného súdu.
Sťažnosť sťažovateľa je tak aj zjavne neopodstatnená, a to z dôvodu, že v čase jej
podania (12. augusta 2011) už procesný stav konkurzného konania sp. zn. 2 K 23/2011
vylučoval porušovanie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu uznesením
okresného súdu z 20. júna 2011.
3. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti (predovšetkým návrhom
na zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2012