Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 4/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. R., B., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. P. K.,

Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

zaručeného v spojení s uznesením

Okresného súdu Bratislava I z 20. júna 2011 v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. R. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta

2011 doručená sťažnosť Ing. P. R., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) z 20. júna 2011 v konaní vedenom

pod sp. zn. . Sťažnosť bola doplnená prílohami doručenými ústavnému súdu

8. septembra 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je spoločníkom obchodnej

spoločnosti S., s. r. o., B. (ďalej len „dlžník“ alebo „spoločnosť S.“), proti ktorej začalo

konkurzné konanie sp. zn. uznesením okresného súdu vydaným 20. mája 2011

na základe návrhu veriteľa Ing. M. K., B. (ďalej len „M. K.“).

Sťažovateľ uvádza, že „dňa 03.06.2011 Ing. R. B. ..., ako domnelý konateľ Dlžníka,

podal v mene Dlžníka návrh na prerušenie konkurzného konania podľa § 16 ods. 2 zákona

č. ... Dlžník predložil spolu s návrhom aj dohodu o vypracovaní

reštrukturalizačného posudku zo dňa 02.06.2011 podpísanú domnelým konateľom Dlžníka

Ing. R. B.“.

Okresný súd uznesením z 20. júna 2011 sp. zn. rozhodol o prerušení

predmetného konkurzného konania. Dospel k záveru, že „dlžník má záujem odvrátiť úpadok

a súčasne poveril na vypracovanie reštrukturalizačného posudku vyššie uvedeného správcu,

čoho dôkazom je Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného posudku, ktorá tvorí prílohu

podania...“.

S poukazom na vymedzenie realizácie konateľského oprávnenia zapísaného

v obchodnom registri sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva na súdnu

ochranu malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie

konkurzného konania „neskúmal otázku oprávnenosti konateľa Ing. R. B. konať

za Dlžníka“. Podľa názoru sťažovateľa totiž „z podaného návrhu na prerušenie konania

ako i z priloženej dohody o vypracovaní reštrukturalizačného posudku vyplýva, že návrh

ako i dohodu podpísal len jeden z konateľov (aj to len putatívny konateľ), a preto takýto

spôsob konania nie je spôsobilý vyvolať účinky právneho úkonu Dlžníka, keďže vôľu

Dlžníka by obligatórne mali prejavovať vždy najmenej dvaja konatelia (v skutočnosti však

len JUDr. Mag. M. H.).

Porušovateľ preto podľa právneho názoru Sťažovateľa nemal povoliť prerušenie

konkurzného konania, ale konkurz na majetok Dlžníka vyhlásiť po nepreukázaní platobnej

schopnosti.“.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti podáva chronologický prehľad skutkových

udalostí, ktoré viedli k zmenám v personálnom obsadení konateľských postov v spoločnosti

S., a uvádza, že 2. júna 2011 podal žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutí valného

zhromaždenia spoločnosti S., ktoré k spomenutým zmenám viedli.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo Sťažovateľa podľa v spojení s

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. zo dňa

20.06.2011 porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. zo dňa 20.06.2011 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I. je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho

konania vo výške 261,82 EUR. K rukám právneho zástupcu sťažovateľa do troch dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na súdnu ochranu uznesením okresného súdu, ktorým tento ako konkurzný súd

prerušil konkurzné konanie podľa o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“), a to vo fáze po začatí konkurzného konania, avšak ešte pred

vyhlásením konkurzu.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba iba v záujme

ochrany svojich základných práv (napr. , ). Podľa § 49 zákona

o ústavnom súde sťažnosť ústavnému súdu podľa môže podať len

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že namietaným právoplatným

rozhodnutím orgánu verejnej moci, jeho opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej

základné práva a slobody. Sťažnosť však nemôže podať fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb, nie svojich

().

Z vyplýva, že sťažovateľ môže namietať porušenie svojich

základných práv v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom (resp. iným orgánom

verejnej moci) len vtedy, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom

konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. , ).

Podľa § 24 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účastníkmi konkurzného

konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto

zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii až do vydania uznesenia

o vyhlásení konkurzu môže do konkurzného konania pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by

inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. O pristúpení do konkurzného

konania rozhodne súd do 15 dní od doručenia návrhu uznesením na návrh veriteľa, ktorý má

do konkurzného konania pristúpiť.

Sťažovateľ je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá v konkurznom konaní

vystupuje ako dlžník. Konkurzné konanie bolo začaté na základe návrhu M. K., teda

fyzickej osoby odlišnej od sťažovateľa. Z toho vyplýva, že účastníkmi konkurzného konania

v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu bola spoločnosť S. ako dlžník a M.

K. ako navrhovateľ. Ďalší veritelia podľa § 24 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

v tom čase neprichádzali do úvahy ako účastníci predmetného konkurzného konania,

pretože objektívne ešte nemohli svoje pohľadávky zákonom ustanoveným spôsobom

prihlásiť, keďže konkurz ešte nebol vyhlásený (§ 28 ods. 5 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii). Sťažovateľ v sťažnosti netvrdil a ani nepreukázal, že by sa stal

v rozhodnom čase účastníkom dotknutého konkurzného na základe rozhodnutia okresného

súdu vydaného podľa § 24 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Z predostretej rekapitulácie rozhodujúcich skutkových okolností konkurzného

konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. jednoznačne vyplýva,

že sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd sťažnosťou namietajúcou porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím všeobecného súdu v konaní,

ktorého v čase podania sťažnosti nebol účastníkom. Sťažovateľ tak nie je oprávnenou osobu

na podanie takejto sťažnosti, a preto ju ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol.

2. Nad rámec uvedeného odôvodnenia svojho uznesenia ústavný súd považoval

za potrebné zdôvodniť aj na prvý pohľad zistenú zjavnú neopodstatnenosť predloženej

sťažnosti.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

Okresný súd napadnutým uznesením prerušil konkurzné konanie podľa ustanovenia

§ 16 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii „vzhľadom na skutočnosť, že dlžník má

záujem odvrátiť úpadok a súčasne poveril na vypracovanie reštrukturalizačného posudku

vyššie uvedeného správcu, čoho dôkazom je Dohoda o vypracovaní reštrukturalizačného

posudku, ktorá tvorí prílohu podania...“. Túto skutočnosť v jej formálnej rovine

(predloženie dohody, prerušenie konkurzného konania podľa § 16 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii) sťažovateľ nepopiera.

Podľa § 16 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii do vydania uznesenia

o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka, ak dlžník preukáže,

že ním poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok. Súd pokračuje

v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 30 dní od prerušenia konkurzného konania.

Na opakovaný návrh dlžníka súd neprihliada.

Postup konajúceho konkurzného súdu spočívajúci v právoplatnom prerušení

konkurzného konania podľa citovaného ustanovenia vyvoláva ex lege právny následok

pokračovania konkurzného súdu v dotknutom konkurznom konaní po uplynutí 30 dní

od jeho prerušenia. V materiálnej rovine to znamená, že po uplynutí určenej zákonnej lehoty

právoplatné uznesenie konkurzného súdu o prerušení konania prestáva vyvolávať právne

účinky späté s prerušením konkurzného konania.

Uznesenie okresného súdu z 20. júna 2011 nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2011.

Z toho vyplýva, že dočasné právne účinky predmetného uznesenia pominuli uplynutím

25. júla 2011, a tak skončil procesný stav prerušenia konania. Sťažnosť bola ústavnému

súdu podaná osobne 12. augusta 2011, teda v čase, keď napadnuté uznesenie okresného

súdu o prerušení konkurzného konania už žiadne právne účinky nevyvolávalo,

a tak ani nemohol trvať stav prípadného porušovania základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu týmto uznesením.

Hoci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu mohlo byť konkurzné konanie

sp. zn. prerušené z iných dôvodov (napr. podľa § 16 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii), niet pochýb, že procesný stav prerušenia tohto konania nemohol

12. augusta 2011 pretrvávať ako priamy právny dôsledok právoplatnosti sťažovateľom

označeného uznesenia okresného súdu.

Sťažnosť sťažovateľa je tak aj zjavne neopodstatnená, a to z dôvodu, že v čase jej

podania (12. augusta 2011) už procesný stav konkurzného konania sp. zn.

vylučoval porušovanie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu uznesením

okresného súdu z 20. júna 2011.

3. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti (predovšetkým návrhom

na zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012