Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 58/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., B., zastúpenej advokátom Mgr. P. S., Advokátska

kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

27 z 23. marca 2011 v časti výroku o náhrade trov konania a rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 21. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2011 doručená sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

27 z 23. marca 2011 v časti výroku o náhrade trov konania a rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 21. júna

2011.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že okresný súd svojím rozsudkom sp. zn.

27 z 23. marca 2011 „nepriznal sťažovateľke trovy konania, pričom ako dôvod

neuviedol nič. Sťažovateľka podala voči tomuto výroku odvolanie, ktoré krajský súd

odmietol, pričom ako argumentáciu použil tvrdenie jednej strany, ktoré je vo svojej podstate

scestné a úplne odporuje konaniu tejto osoby a po právnej stránke neobstojí. Zároveň súd

sa vôbec nevysporiadal s právnou argumentáciou sťažovateľky a túto úplne ignoroval.“.

Sťažovateľka poukazuje na to, že rozhodnutia súdov na oboch stupňoch majú

charakter „formálnych súdnych rozhodnutí. Kým okresný súd vôbec nezdôvodnil prečo

trovy nepriznal, krajský súd argumentoval tým, že iniciátorka samotného konania, vraj

zobrala návrh späť z dôvodu, že nechce traumatizovať maloletého, a že je to v prospech

maloletého a preto nie je povinná platiť trovy v zmysle zákona. Sťažovateľka vyššie

uvedenej argumentácii nerozumie, nakoľko odporuje reálnemu stavu veci. ... Je nelogické

a scestné tvrdenie krajského súdu ak tvrdí, že zastavenie konania nezavinila navrhovateľka

v konaní svojim späťvzatím. ... Okresný súd porušil ustanovenie a zároveň

porušil ústavnú zásadu rovnosti strán v súdnom konaní. v tejto veci vôbec neumožňuje

postup, ktorý okresný súd zvolil, nakoľko uvedené ustanovenie je úplne jednoznačné. Čo sa

týka odôvodnenia krajského súdu je taktiež v rozpore s ustanoveniami . Ak krajský súd

upozorňuje, že ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, preukazuje tak neznalosť

zákona nakoľko § 146 ods. 1 hovorí o prípade, ak sa má určiť náhrada trov konania podľa

výsledku. Toto ustanovenie nepopisuje situáciu, ktorá nastala, t. z. situáciu, keď jeden

z účastníkov zaviní, že sa konanie muselo zastaviť. Odôvodnenie krajského súdu, rovnako

tak okresného súdu je v rozpore s , je nelogické a je nezákonné.“.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľka navrhla vo veci rozhodnúť týmto nálezom:

„Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. zo dňa 23.3.2011

v časti trov konania a Krajského súdu Bratislava, sp. zn. zo dňa

21.06.2011 bolo porušené ústavné právo J. K., B. na súdnu ochranu.

Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. zo dňa 23.3.2011

v časti trov konania a Krajského súdu Bratislava, sp. zn. zo dňa

21.06.2011 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II , sp. zn.

na ďalšie konanie.

J. K., B., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- €, ktoré je

Okresný súd Bratislava a Krajský súd Bratislava povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava a Krajský súd Bratislava sú povinní, spoločne a nerozdielne

uhradiť J. K., B., trovy právneho zastúpenia pred Ústavným súdom SR vo výške 154,58 €,

na účet právneho zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v rozsudkom okresného súdu v časti

výroku o trovách konania a rozsudkom krajského súdu, ktorým tento rozhodol o odvolaní

sťažovateľky, pričom podstatou sťažnostných námietok proti obom rozsudkom je nesúhlas

sťažovateľky s právnym názorom konajúcich súdov a ich interpretáciou relevantných

ustanovení .

1. Pokiaľ sťažovateľka napáda postup a rozsudok okresného súdu ako súdu prvého

stupňa, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v

(premietaný aj do ), z ktorého vyplýva, že právomoc

ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný

súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnutý rozsudok

okresného súdu, keďže ho preskúmal na základe odvolania sťažovateľky krajský súd, ktorý

rozsudkom sp. zn. z 21. júna 2011 rozsudok okresného súdu v rozsahu

výrokov napadnutých odvolaním potvrdil.

Z uvedeného dôvodu sťažnosť v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

, , ).

2. Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu je sťažnosť potrebné považovať

za oneskorene podanú.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná,

začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej

( ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo

právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené 30. júna 2011, to znamená, že voči

sťažovateľke nadobudlo právoplatnosť týmto dňom (podľa zistenia ústavného súdu

právoplatnosť vo vzťahu k ostatným účastníkom konania nadobudlo 4. júla 2011).

Sťažnosť sťažovateľky bola doručená (elektronickým podaním) ústavnému súdu

7. septembra 2011, teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2

odmietol ako oneskorene podanú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní sa ústavný

súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2012