Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 58/2012
PDF · 142.36 KB
No categories available
III. ÚS 58/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. K., B., zastúpenej advokátom Mgr. P. S., Advokátska
kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
27 P 326/2010 z 23. marca 2011 v časti výroku o náhrade trov konania a rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP 145/2011 z 21. júna 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra
2011 doručená sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
27 P 326/2010 z 23. marca 2011 v časti výroku o náhrade trov konania a rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoP 145/2011 z 21. júna
2011.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že okresný súd svojím rozsudkom sp. zn.
27 P 326/2010 z 23. marca 2011 „nepriznal sťažovateľke trovy konania, pričom ako dôvod
neuviedol nič. Sťažovateľka podala voči tomuto výroku odvolanie, ktoré krajský súd
odmietol, pričom ako argumentáciu použil tvrdenie jednej strany, ktoré je vo svojej podstate
scestné a úplne odporuje konaniu tejto osoby a po právnej stránke neobstojí. Zároveň súd
sa vôbec nevysporiadal s právnou argumentáciou sťažovateľky a túto úplne ignoroval.“.
Sťažovateľka poukazuje na to, že rozhodnutia súdov na oboch stupňoch majú
charakter „formálnych súdnych rozhodnutí. Kým okresný súd vôbec nezdôvodnil prečo
trovy nepriznal, krajský súd argumentoval tým, že iniciátorka samotného konania, vraj
zobrala návrh späť z dôvodu, že nechce traumatizovať maloletého, a že je to v prospech
maloletého a preto nie je povinná platiť trovy v zmysle zákona. Sťažovateľka vyššie
uvedenej argumentácii nerozumie, nakoľko odporuje reálnemu stavu veci. ... Je nelogické
a scestné tvrdenie krajského súdu ak tvrdí, že zastavenie konania nezavinila navrhovateľka
v konaní svojim späťvzatím. ... Okresný súd porušil ustanovenie OSP § 146 ods. 2 a zároveň
porušil ústavnú zásadu rovnosti strán v súdnom konaní. OSP v tejto veci vôbec neumožňuje
postup, ktorý okresný súd zvolil, nakoľko uvedené ustanovenie je úplne jednoznačné. Čo sa
týka odôvodnenia krajského súdu je taktiež v rozpore s ustanoveniami OSP. Ak krajský súd
upozorňuje, že ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, preukazuje tak neznalosť
zákona nakoľko § 146 ods. 1 hovorí o prípade, ak sa má určiť náhrada trov konania podľa
výsledku. Toto ustanovenie nepopisuje situáciu, ktorá nastala, t. z. situáciu, keď jeden
z účastníkov zaviní, že sa konanie muselo zastaviť. Odôvodnenie krajského súdu, rovnako
tak okresného súdu je v rozpore s OSP, je nelogické a je nezákonné.“.
V závere svojej sťažnosti sťažovateľka navrhla vo veci rozhodnúť týmto nálezom:
„Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 27 P 326/2010 zo dňa 23.3.2011
v časti trov konania a Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 11 CoP 145/2011 zo dňa
21.06.2011 bolo porušené ústavné právo J. K., B. na súdnu ochranu.
Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 27 P 326/2010 zo dňa 23.3.2011
v časti trov konania a Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 11 CoP 145/2011 zo dňa
21.06.2011 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II , sp. zn. 27 P 326/2010
na ďalšie konanie.
J. K., B., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- €, ktoré je
Okresný súd Bratislava a Krajský súd Bratislava povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava a Krajský súd Bratislava sú povinní, spoločne a nerozdielne
uhradiť J. K., B., trovy právneho zastúpenia pred Ústavným súdom SR vo výške 154,58 €,
na účet právneho zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom okresného súdu v časti
výroku o trovách konania a rozsudkom krajského súdu, ktorým tento rozhodol o odvolaní
sťažovateľky, pričom podstatou sťažnostných námietok proti obom rozsudkom je nesúhlas
sťažovateľky s právnym názorom konajúcich súdov a ich interpretáciou relevantných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
1. Pokiaľ sťažovateľka napáda postup a rozsudok okresného súdu ako súdu prvého
stupňa, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy
(premietaný aj do § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), z ktorého vyplýva, že právomoc
ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný
súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnutý rozsudok
okresného súdu, keďže ho preskúmal na základe odvolania sťažovateľky krajský súd, ktorý
rozsudkom sp. zn. 11 CoP 145/2011 z 21. júna 2011 rozsudok okresného súdu v rozsahu
výrokov napadnutých odvolaním potvrdil.
Z uvedeného dôvodu sťažnosť v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu
odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. III. ÚS 135/04,
IV. ÚS 405/04, III. US 133/05, IV. ÚS 155/2010).
2. Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu je sťažnosť potrebné považovať
za oneskorene podanú.
Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná,
začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto
lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo
právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené 30. júna 2011, to znamená, že voči
sťažovateľke nadobudlo právoplatnosť týmto dňom (podľa zistenia ústavného súdu
právoplatnosť vo vzťahu k ostatným účastníkom konania nadobudlo 4. júla 2011).
Sťažnosť sťažovateľky bola doručená (elektronickým podaním) ústavnému súdu
7. septembra 2011, teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní sa ústavný
súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2012