Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 57/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B.,

pre namietané porušenie jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a jeho

rozsudkom sp. zn. z 19. apríla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. L., CSc. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 8. augusta

2011 doručená sťažnosť Ing. F. L., CSc. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prístup k súdu podľa

(ďalej len ,,ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa

a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len ,,dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn. 7 Co

263/09 z 19. apríla 2011 (ďalej len ,,krajský súd“ a ,,rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa na Okresnom súde

Bratislava I (ďalej len ,,okresný súd“) „návrhom podaným podľa

o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci“, proti žalovanej Slovenskej republike,

zastúpenej 1. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ,,ministerstvo

spravodlivosti“), 2. JUDr. E. O., 3. JUDr. H. Š. a 4. JUDr. M. J., z dôvoru porušení „práva

na ochranu osobnosti podľa a nasl. “ domáhal zaplatenia

nemajetkovej ujmy a ospravedlnenia. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 31.

októbra 2008 žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania. Na odvolanie sťažovateľa

o veci rozhodoval krajský súd, ktorý prípisom sp. zn. z 10. septembra 2009 vrátil

spis okresnému súdu na postup podľa (ďalej len

,,OSP“), keďže v záhlaví rozsudku okresného súdu nebolo označenie žalovaných v súlade

s návrhom sťažovateľa a jeho ostatnými podaniami a ani v súlade s výrokom rozsudku

o trovách konania. Okresný súd uznesením z 23. septembra 2009 záhlavie rozsudku opravil

v zmysle prípisu krajského súdu. Proti opravnému uzneseniu okresného súdu podal

sťažovateľ taktiež odvolanie. Krajský súd rozsudkom napadnutým touto sťažnosťou

potvrdil rozsudok, ako aj uznesenie okresného súdu a rozhodol o trovách konania.

3. Konanie pred všeobecnými súdmi bolo podľa sťažovateľa vyvolané ,,... otázkou

zásadného charakteru vo vzťahu k neoprávneným a stále pokračujúcim zásahom do

základných práv sťažovateľa, vykonaných súdmi v konaní, v ktorom sťažovateľ nebol

účastníkom. Preto bol porušený princíp rovnosti zbraní a spravodlivého konania pred

súdmi, keď sťažovateľ nemal ani žiadnu možnosť svoje dobré meno a česť účinne obhájiť.

Sťažovateľ vo vzťahu k súdom oboch stupňov viacnásobne vyslovil svoj eminentný záujem

na vyriešení veci, nakoľko opakovane - v dôsledku primárneho zásahu do jeho

osobnostných práv rozsudkom krajského súdu -330 z 3.7.2006, kde v

odôvodnení odporkyne I.2-I.4. (členky konajúceho senátu krajského súdu, pozn.) uviedli

také výroky, ktoré sústavne porušujú dobré meno sťažovateľa a zasahujú do jeho

osobnostnej sféry - aj naďalej dochádza v dôsledku citácie týchto výrokov protistranami k

poškodzovaniu oprávnených záujmov sťažovateľa aj v ďalších konaniach, v ktorých

sťažovateľ zastáva post účastníka konania.

Sťažovateľovi vzniká závažná nemajetková ujma. Táto nemajetková ujma má

nepriaznivý vplyv na jeho existenciu, keďže tvrdenia o nemravnom charaktere sťažovateľa

vyslovené v uvedenom rozsudku krajského súdu sú používané ako dôkaz nielen v mnohých

súdnych, ale dokonca i trestných konaniach vedených voči sťažovateľovi.

Nepravdivé a difamujúce tvrdenia o osobe sťažovateľa, ktoré tvoria predmet

namietaného odvolacieho konania vedeného krajským súdom pod č. k. ,

zverejnila Slovenská republika prostredníctvom súdu v právoplatnom rozsudku krajského

súdu -330 z 3.7.2006, ktorý je verejnou úradnou listinou štátu. ...

Právoplatná verejná listina, vydaná orgánom s najvyššou právnou autoritou v právnom

štáte, má najvyššiu možnú dôkaznú hodnotu pre každého a pre každý orgán štátu. Takou je

zmienená listina i napriek svojej nepravdivosti a sťažovateľ je v dôsledku odmietnutia

prístupu k súdu voči krivým svedectvám právoplatného rozsudku bezmocný.

Rozsudok krajského súdu -330 z 3.7.2006 a v ňom obsiahnuté

difamujúce výroky o sťažovateľovi boli dokonca orgánmi činnými v trestnom konaní neskôr

použité ako dôkaz odôvodňujúci vznesenie obvinenia sťažovateľovi pre trestný čin

zneužívania informácií v obchodnom styku a tieto skutkové tvrdenia uznesenie o vznesení

obvinenia sťažovateľa výslovne cituje. Sťažovateľ je toho názoru, že obvinenie, ktoré mu

bolo vznesené na základe namietaných vyjadrení obsiahnutých v rozsudku krajského súdu

-330 z 3.7.2006, je krivým obvinením, avšak sťažovateľ nemá možnosť využiť

účinný prostriedok nápravy z dôvodu, že krajský súd v odvolacom konaní ku konaniu

okresného súdu v konaní o ochrane osobnosti sťažovateľa odmietol v merite veci konať.

Na základe uvedených skutočností je preto bezpochyby možné konštatovať, že krajský

súd v konaní zasiahol do práv a oprávnených záujmov sťažovateľa, pričom

v dôsledku tohto neoprávneného zásahu vznikla sťažovateľovi závažná nemajetková ujma.“.

4. Rozsudku krajského súdu a jeho predchádzajúcemu postupu sťažovateľ vytýka

viaceré nedostatky, medzi ktorými uvádza:

(i) krajský súd nariadil opravu rozsudku okresného súdu prípisom, pričom s ohľadom

na a komentár k tak mal urobiť uznesením, čím zmaril

možnosť dvojstupňového prieskumu svojho uznesenia,

(ii) napriek tomu, že v odvolaní proti opravnému uzneseniu okresného súdu namietal

zaujatosť odvolacieho senátu krajského súdu (pretože išlo o ten istý odvolací senát, ktorý

rozhodol o vykonaní opravy prvostupňového rozsudku, proti ktorej podáva odvolanie),

odvolací súd na túto námietku zaujatosti nedbal a o veci rozhodol vylúčenými sudcami,

(iii) z rozvrhu práce krajského súdu a jeho dodatkov zverejnených na webovom sídle

ministerstva spravodlivosti vyplýva iné zloženie senátu, než aký rozhodoval v jeho veci;

v tejto súvislosti sťažovateľ tvrdí, že zmeny rozvrhu práce sú nezákonné a bol odňatí,

svojim zákonným sudcom,

(iv) krajský súd odmietol konať vo veci z dôvodu, že sťažovateľ mal vykonať také

právne posúdenie veci, ktoré súdu zabránilo konať vo veci, čo je v konečnom dôsledku

totožné s takým postupom súdu, ktorým bol účastníkovi odmietnutý prístup k súdu.

5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil, že ním označené

práva boli krajským súdom porušené, a žiadal, aby ústavný súd zrušil rozsudok krajského

súdu. Taktiež žiadal, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 € a náhradu trov konania v sume 314,18 €.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Totožné

právo zaručuje aj čl. 38 ods. 1 listiny.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

7. Podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa

sťažovateľ nemohol, nemôže a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich

práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to

poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného

princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní povinné

vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne zodpovedné

aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (, ,

). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie

zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

9. Podstatou sťažnostnej argumentácie je námietka sťažovateľa o jeho odňatí

zákonnému sudcovi a o zamedzení prístupu k súdu. Sťažovateľ tieto námietky spája

s tvrdeným rozhodovaním o jeho veci vylúčenými sudcami, resp. sudcami, ktorí boli

ustanovení v rozpore so zákonom, ako aj s tvrdeným odňatím možnosti konať pred súdom.

Sťažovateľove tvrdenia teda v prípade ich preukázania zakladajú dovolací dôvod [§ 241

ods. 2 písm. a) ] a súčasne prípustnosť dovolania podľa – účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ako aj podľa § 237 písm. g)

– rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený.

10. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti dospel k záveru, že nemá právomoc rozhodnúť o namietanom porušení

označených práv sťažovateľa, pretože zákon zveruje v tomto prípade právomoc

dovolaciemu súdu (ktorým je v zmysle . Najvyšší súd Slovenskej

republiky), ktorý vo vzťahu k rozsudku krajského súdu disponuje aj kasačnou právomocou

( ). Sťažovateľ preto nielen mohol, ale aj mal pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu najskôr podať dovolanie proti rozsudku krajského súdu. Existencia právomoci

dovolacieho súdu na poskytnutie ochrany sťažovateľovi pred tvrdeným porušením jeho

označených práv takto vylučuje právomoc ústavného súdu o podanej sťažnosti konať

a rozhodnúť (m. m. ). Ústavný súd preto rozhodol tak, že sťažnosť odmietol.

11. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní,

neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané

na to, že sťažnosti by bolo vyhovené (zrušenie rozsudku krajského súdu, primerané finančné

zadosťučinenie, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2012