Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 90/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. K. O., B., a Ing. M. L., B., zastúpených advokátkou

JUDr. M. T., S., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresnej prokuratúry Bratislava III, Okresnej prokuratúry Bratislava II a Okresnej

prokuratúry Pezinok v súvislosti s trestnou vecou vedenou Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru S. pod sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. K. O. a Ing. M. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra

2011 doručená sťažnosť JUDr. K. O. a Ing. M. L. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresnej prokuratúry Bratislava III, Okresnej prokuratúry Bratislava II a Okresnej

prokuratúry Pezinok (ďalej aj „okresná prokuratúra“) v súvislosti s trestnou vecou vedenou

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru S. (ďalej aj „okresné riaditeľstvo PZ“) pod

sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004 (ďalej aj „trestná vec“).

Sťažovateľky v procesnom postavení poškodených v označenej trestnej veci

v sťažnosti okrem iného uviedli, že „podali dňa 05. 06. 2002 na Okresnú prokuratúru

Bratislava III trestné oznámenie na R. S... a JUDr. J. L... vo veci podozrenia zo spáchania

trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák.

Opísanie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie trestno-právnej zodpovednosti

R. S. a JUDr. J. L. zo dňa 03. 05. 2002 R. S. a spol. – upovedomenie zo dňa 05. 06. 2002

Uznesením OR PZ Bratislava III, OÚJP S. ČVS: ORP-376/30-2002 zo dňa 04. 11. 2002

bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Trestného

zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v uznesení...

Uznesením OR PZ v Bratislave II, ÚJaKP v S. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004

zo dňa 05. 02. 2005 bol začaté trestné stíhanie voči JUDr. J. L. a R. S. ako obvineným

z trestného činu podvodu podľa , a trestného činu

poškodzovania veriteľa podľa ,

spolupáchateľstvom podľa .

Dňa 24. 05. 2005 bola vypočutá vo veci obvinená JUDr. J. L. a dňa 25. 05. 2005 bol

vypočutý vo veci obvinený R. S. Ďalej boli vypočutí svedkovia Ing. I. R. – zástupkyňa O.,

a. s. (uplatnená škoda 22.585,20 Sk) a JUDr. D. Š. – zástupkyňa A., a. s. (uplatnená škoda

27.051,- Sk), obe dňa 13. 07. 2005, Mgr. J. G. – zástupca T., a. s. (uplatnená škoda v sume

39.631,20 Sk), P. C. – zástupca spoločnosti D., s. r. o., obaja dňa 28. 07. 2005. Dňa

28. 09. 2005 bol vypočutý G. B. – prokurista firmy I., s. r. o. (uplatnená škoda 387.330,-

Sk).

Uznesením OR PZ v Bratislave II, ÚJaKP v S. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004

zo dňa 21. 12. 2005 bolo trestné stíhanie obvinených vyšetrovateľkou npor. Ing. I. Š.

zastavené.

Proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľky podali sťažovateľky – poškodené sťažnosť.

Na základe sťažnosti Krajská prokuratúra Bratislava uznesením č. k.

zo dňa 09. 02. 2006 predmetné uznesenie o zastavení trestného stíhania zrušila a uložila

vyšetrovateľke, aby vo veci znovu konala a rozhodla.“.

Ďalej sťažovateľky uviedli, že „Po zrušení uznesenia o zastavení trestného konania

vyšetrovateľka OR PZ, ÚJaKP v S. vykonala dňa 18. 9. 2006 len dožiadanie do Č., a. s.,

ktorým požiadala o zisťovanie účtu spoločnosti I., s. r. o., a účtov obvinených a požiadala

Daňový úrad S. o zistenie majetku firmy I., s. r. o. Dožiadanie vykonala nesprávnym

postupom.

Vzhľadom na nečinnosť vyšetrovateľky a faktickú neznalosť problematiky,

sťažovateľky listami zo dňa 27. 11. 2006 podali na vyšetrovateľku npor. Ing. I. Š. sťažnosť,

žiadali jej predmetnú trestnú vec odňať a prideliť ju inému kompetentnejšiemu

vyšetrovateľovi. Okrem toho do trestného spisu doložili návrhy na vykonanie úkonov

v rámci vyšetrovania.

Na základe sťažnosti sťažovateliek Okresná prokuratúra Bratislava II konštatovala

prieťahy v konaní príslušnou vyšetrovateľkou. Náprava však zjednaná nebola.

Keďže dožiadania vyšetrovateľky zo septembra 2006 na Č., a. s., a Daňový úrad S.

boli vykonané nesprávnym postupom, vyšetrovateľka dňa 16. 01. 2007 opätovne vykonala

dožiadanie na Č., a. s., a dňa 22. 1. 2007 opakovala aj dopyt na Daňový úrad S.

Od januára 2007 sa v trestnej veci sťažovateliek nekoná.“.

Sťažovateľky ďalej uviedli, že „Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa... obrátili

so sťažnosťou dňa 10. 08. 2010. Ústavný súd vo veci rozhodol tak, že Sťažnosť odmietol a to

Uznesením -20 zo dňa 17. 02. 2011. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že

Ústavný súd nemá právomoc preskúmavať postup okresného riaditeľstva, tento postup

preskúmava okresná prokuratúra. Vo vzťahu k preskúmaniu postupu okresnej prokuratúry

sťažovateľky nevyčerpali všetky dostupné prostriedky nápravy a to podnet a opakovaný

podnet v zmysle § 31 a § 36 Zákona o prokuratúre.

Sťažovateľky preto podali dňa 15. 08. 2011 na Krajskú prokuratúru v Bratislave

Opakovaný podnet v zmysle o prokuratúre (prvý podnet

na preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľky podali sťažovateľky dňa 27. 11. 2006

na Okresnú prokuratúru Bratislava II). Svojím opakovaným podnetom sa sťažovateľky

domáhali odstránenia prieťahov v konaní a zabezpečenia riadneho priebehu a skončenia

vyšetrovania.

Krajská prokuratúra v Bratislave vybavila podnet listom zo dňa 08. 09. 2011 tak, že

podnet je vzhľadom na značné prieťahy vo vyšetrovaní dôvodný. Z vybavenia podnetu

vyplýva, že vec dozorovali tri rôzne prokuratúry a to Okresná prokuratúra Bratislava III

do 31. 12. 2004, Okresná prokuratúra Bratislava II do 31. 12. 2007 a Okresná prokuratúra

Pezinok od 01. 01. 2008. Podľa Krajskej prokuratúry v Bratislave nie je možné vyhodnotiť,

ktorý z dozorujúcich prokurátorov mal vykonať nápravu a realizovať prokurátorské

oprávnenie v zmysle . V súčasnej dobe už

vyšetrovateľka PZ mjr. I. Š. nerealizuje vyšetrovanie a vec je pridelená inému

vyšetrovateľovi (ktorého meno sa vo vybavení podnetu neuvádza). Takýto postup (pridelenie

veci novému vyšetrovateľovi), považuje Krajská prokuratúra v Bratislave za adekvátny,

spôsobilý viesť k ukončeniu vyšetrovania predmetnej veci.“.

V závere sťažovateľky zhrnuli, že „Faktom zostáva, že od podania trestného

oznámenia v roku 2002, resp. od vznesenia obvinenia obvineným v roku 2005 doteraz

nebola trestná vec sťažovateliek prešetrená, vyšetrovanie nebolo ukončené a nebola podaná

obžaloba. Ani Opakovaný podnet, ktorý sťažovateľky podali dňa 15. 08. 2011, nevyriešil

vzniknutý problém. Sťažovateľky, poškodené trestný činom, sa po dobu takmer desiatich

rokov (ktoré uplynú v júni 2012), nedomohli účinnej ochrany svojich práv. Za uvedenú dobu

sa nepochybne zhoršila aj dôkazná situácia, mnohé dôkazy sú už oslabené uplynutím tak

dlhého času od činu samotného a je oveľa nižšia možnosť, že sa sťažovateľky domôžu

náhrady uplatnenej škody.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„Ústavné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

bolo porušené nečinnosťou Okresnej prokuratúry

Bratislava III..., Okresnej prokuratúry Bratislava II... a Okresnej prokuratúry Pezinok...

v trestnej veci vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru S... pod ČVS: ORP-

413/2-OVK-B2-2004.

Ukladá sa Okresnej prokuratúre Pezinok..., aby vo veci ďalej konala bez prieťahov

až do podania obžaloby.

Sťažovateľkám sa priznáva finančné zadosťučinenie každej vo výške po 5.000,- Eur,

ktoré sú Okresná prokuratúra Bratislava III..., Okresná prokuratúra Bratislava II...

a Okresná prokuratúra Pezinok... povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresná prokuratúra Bratislava III..., Okresná prokuratúra Bratislava II...

a Okresná prokuratúra Pezinok... sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania

sťažovateliek v sume 303,31 EUR na účet JUDr. M. T., advokátky... v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokuje na neverejnom zasadnutí a preskúma ju zo všetkých

hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti sťažovateliek je namietané porušenie ich základného práva

podľa postupom okresných prokuratúr, ku ktorému malo dôjsť

v dôsledku ich nečinnosti v trestnej veci vedenej okresným riaditeľstvom PZ pod sp. zn.

ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh je vyplýva, že sťažovateľky pred jej podaním

ústavnému súdu namietali už predtým, sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. augusta

2010, v súvislosti s tou istou trestnou vecou vedenou okresným riaditeľstvom PZ porušenie

svojho základného práva podľa postupom Okresnej prokuratúry

Bratislava II.

Ústavný súd uznesením sp. zn. zo 17. februára 2011 ich sťažnosť

v časti smerujúcej proti postupu Okresnej prokuratúry Bratislava II odmietol pre

neprípustnosť vzhľadom na to, že sťažovateľky pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

nevyčerpali všetky právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základného práva

účinne poskytoval, tak ako im to ukladá .

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh ďalej zistil, že sťažovateľky podaním

z 15. augusta 2011 uplatnili na Krajskej prokuratúre v Bratislave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) v zmysle o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) opakovaný podnet, ktorým sa

domáhali preskúmania zákonnosti „postupu nielen samotného vyšetrovateľa PZ, ale

aj prokurátora príslušnej okresnej prokuratúry, ktorý by mal v predmetnej veci vykonávať

dozor nad vyšetrovaním...“. Ďalej sa sťažovateľky v opakovanom podnete domáhali aj toho,

„aby nadriadený prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave vykonal všetky opatrenia

v rozsahu svojej pôsobnosti potrebné na odstránenie prieťahov v konaní a na zabezpečenie

riadneho priebehu a skončenia vyšetrovania“.

Prokurátorka krajskej prokuratúry v prípise z 8. septembra 2011 na podnet

sťažovateliek, ktorým namietali prieťahy v postupe okresných prokuratúr vykonávajúcich

dozor nad priebehom trestného konania vedeného okresným riaditeľstvom PZ pod sp. zn.

ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004, okrem iného uviedla, že „V súvislosti s preskúmavaným

výkonom dozoru zo strany dozorujúcich prokurátorov som nezistila žiadne závažné

pochybenia ani také konanie dozorujúceho prokurátora, ktoré by bolo v rozpore

so zákonom. I keď výkon dozoru, vykonávaný v danej veci postupne viacerými dozorujúcimi

prokurátormi rôznych okresných prokuratúr – na OP Bratislava III dvomi, na OP

Bratislava II tromi, na OP Pezinok dvomi, nemožno u každého z nich vyhodnocovať ako

aktívny, v postupe ani jedného z nich nebola zistená nečinnosť alebo pochybenie, resp. taká

skutočnosť, ktorá by odôvodňovala prijatie prokurátorského opatrenia nadriadenou

prokuratúrou...

Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti už vyšetrovanie predmetnej veci nerealizuje

vyšetrovateľka PZ mjr. I. Š., ale nový vyšetrovateľ, nie je daný dôvod realizovať

prokurátorské opatrenie podľa . Z preskúmaného

obsahu dozorového spisu Okresnej prokuratúry Pezinok vyplýva, že nová dozorujúca

prokurátorka Mgr. S. K. vykonala dňa 3. 6. 2011 previerku vyšetrovacieho spisu, pri ktorej

usmernila vyšetrovateľa v ďalšom vyšetrovaní konkretizovaním úkonov, ktorých vykonanie

je nevyhnutné pre jej dôsledné objasnenie. Vzhľadom na doterajšie prieťahy vo vyšetrovaní

uložila vyšetrovateľovi konať plynulo, bez ďalších prieťahov, a v lehote do 30. 9. 2011

predložiť na okresnú prokuratúru správu o aktuálnom stave, resp. spisový materiál

s návrhom na konečné rozhodnutie. Takýto jej postup vo vzťahu k vec realizujúcemu

vyšetrovateľovi PZ považujem v súčasnosti, kedy bola vec pridelená do vyšetrovania

novému vyšetrovateľovi PZ, za adekvátny, spôsobilý viesť k ukončeniu vyšetrovania

predmetnej veci.“.

Ústavný súd na okresnej prokuratúre zistil, že po podaní opakovaného podnetu

z 15. augusta 2011 adresovaného krajskej prokuratúre dozorujúca prokurátorka okresnej

prokuratúry v súvislosti s napadnutou trestnou vecou priebežne koná. Po doručení správy

vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ o aktuálnom stave vyšetrovania v trestnej veci

(20. október 2011) uskutočnili dozorujúci prokurátori okresnej prokuratúry v dňoch

5. – 8. decembra 2011 v súčinnosti s vedením okresného riaditeľstva PZ konzultácie

s vyšetrovateľmi „výpomocnej skupiny“ na účel stanovenia ďalšieho postupu vyšetrovania

v trestných veciach, ktoré boli začaté pred viac ako dvoma rokmi. V napadnutej trestnej veci

bolo určené, že do 15. februára 2012 vydá vyšetrovateľ okresného riaditeľstva PZ uznesenie

o ustanovení súdneho znalca. Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania a nutnosť jeho

náležitého vyhodnotenia bola napadnutá trestná vec zaradená v rámci určeného rozpisu

časovej postupnosti „do II. etapy neskončených trestných vecí“ s tým, že tieto veci „majú

byť podľa určeného plánu vybavené najneskôr v lehote do 10. 08. 2012“.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že sťažovateľky pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu postupovali podľa a vyčerpali právne

prostriedky na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , keď na základe podnetu, resp. opakovaného podnetu

podľa § 31 a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre žiadali o preskúmanie zákonnosti postupu

okresných prokuratúr pri výkone dozoru nad priebehom trestného konania vedeného

okresným riaditeľstvom PZ pod sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004.

Ústavný súd poznamenáva, že využitie právnych prostriedkov pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu, na uplatnenie ktorých mali sťažovateľky právo podľa Trestného

poriadku a zákona o prokuratúre, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný

právny prostriedok nápravy, ktorý mali sťažovateľky k dispozícii.

Ako už bolo uvedené, prokurátorka krajskej prokuratúry vo svojej odpovedi

z 8. septembra 2011 sťažovateľkám na ich podnet podala informáciu o prijatých opatreniach

dozorujúcej prokurátorky okresnej prokuratúry vo vzťahu k zabezpečeniu ďalšieho

plynulého a bezprieťahového vyšetrenia predmetnej trestnej veci vyšetrovateľom okresného

riaditeľstva PZ.

Aj keď postup dozorujúcej prokurátorky okresnej prokuratúry pred podaním

opakovaného podnetu nemožno hodnotiť ako bezprieťahový, po podaní opakovaného

podnetu adresovaného krajskej prokuratúre dozorujúca prokurátorka okresnej prokuratúry

v napadnutej trestnej veci podľa zistení ústavného súdu priebežne koná. Keďže

od oznámenia o prijatí opatrení dozorujúcou prokurátorkou okresnej prokuratúry do podania

sťažnosti ústavnému súdu (27. december 2011) uplynuli iba necelé štyri mesiace, ústavný

súd konštatuje, že v čase predbežného prerokovania sťažnosti nemožno relevantne prijať

jednoznačný záver o porušení základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresnej prokuratúry

v označenej trestnej veci.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu

okresnej prokuratúry podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Sťažovateľky v sťažnosti namietali aj postup Okresnej prokuratúry Bratislava II

a Okresnej prokuratúry Bratislava III v súvislosti s trestnou vecou vedenou Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru S. pod sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004. Ústavný

súd zistil, že Okresná prokuratúra Bratislava III napadnutú trestnú vec dozorovala

do 31. decembra 2004 a Okresná prokuratúra Bratislava II do 31. decembra 2007.

Podľa stabilnej judikatúry ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa len vtedy,

ak sťažnosť bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto

základného práva ešte mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže zo strany orgánu verejnej moci, proti

ktorému sťažnosť smeruje, dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (m. m.

). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Keďže Okresná prokuratúra Bratislava III a Okresná prokuratúra Bratislava II v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu (27. december 2011) v napadnutej trestnej veci už

nekonali, bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné dodať,

že ak by sa v ďalšom priebehu namietaného trestného konania priebežne nekonalo

a dochádzalo by v ňom napriek prijatým opatreniam k zbytočným prieťahom (či už

v dôsledku nečinnosti alebo neefektívnou činnosťou), môžu sťažovateľky v takomto prípade

opätovne podať sťažnosť ústavnému súdu, a to už bez toho, aby museli predtým opäť

využiť právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu pred nečinnosťou orgánov činných

v trestnom konaní poskytuje.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateliek uvedenými v ich sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2012