Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 90/2012
PDF · 231.92 KB
No categories available
IV. ÚS 90/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. K. O., B., a Ing. M. L., B., zastúpených advokátkou
JUDr. M. T., S., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresnej prokuratúry Bratislava III, Okresnej prokuratúry Bratislava II a Okresnej
prokuratúry Pezinok v súvislosti s trestnou vecou vedenou Okresným riaditeľstvom
Policajného zboru S. pod sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. K. O. a Ing. M. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra
2011 doručená sťažnosť JUDr. K. O. a Ing. M. L. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresnej prokuratúry Bratislava III, Okresnej prokuratúry Bratislava II a Okresnej
prokuratúry Pezinok (ďalej aj „okresná prokuratúra“) v súvislosti s trestnou vecou vedenou
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru S. (ďalej aj „okresné riaditeľstvo PZ“) pod
sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004 (ďalej aj „trestná vec“).
Sťažovateľky v procesnom postavení poškodených v označenej trestnej veci
v sťažnosti okrem iného uviedli, že „podali dňa 05. 06. 2002 na Okresnú prokuratúru
Bratislava III trestné oznámenie na R. S... a JUDr. J. L... vo veci podozrenia zo spáchania
trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák.
Opísanie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie trestno-právnej zodpovednosti
R. S. a JUDr. J. L. zo dňa 03. 05. 2002 R. S. a spol. – upovedomenie zo dňa 05. 06. 2002
Uznesením OR PZ Bratislava III, OÚJP S. ČVS: ORP-376/30-2002 zo dňa 04. 11. 2002
bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v uznesení...
Uznesením OR PZ v Bratislave II, ÚJaKP v S. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004
zo dňa 05. 02. 2005 bol začaté trestné stíhanie voči JUDr. J. L. a R. S. ako obvineným
z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Trestného zákona a trestného činu
poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a), ods. 3 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona.
Dňa 24. 05. 2005 bola vypočutá vo veci obvinená JUDr. J. L. a dňa 25. 05. 2005 bol
vypočutý vo veci obvinený R. S. Ďalej boli vypočutí svedkovia Ing. I. R. – zástupkyňa O.,
a. s. (uplatnená škoda 22.585,20 Sk) a JUDr. D. Š. – zástupkyňa A., a. s. (uplatnená škoda
27.051,- Sk), obe dňa 13. 07. 2005, Mgr. J. G. – zástupca T., a. s. (uplatnená škoda v sume
39.631,20 Sk), P. C. – zástupca spoločnosti D., s. r. o., obaja dňa 28. 07. 2005. Dňa
28. 09. 2005 bol vypočutý G. B. – prokurista firmy I., s. r. o. (uplatnená škoda 387.330,-
Sk).
Uznesením OR PZ v Bratislave II, ÚJaKP v S. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004
zo dňa 21. 12. 2005 bolo trestné stíhanie obvinených vyšetrovateľkou npor. Ing. I. Š.
zastavené.
Proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľky podali sťažovateľky – poškodené sťažnosť.
Na základe sťažnosti Krajská prokuratúra Bratislava uznesením č. k. 2 KPt 19/06
zo dňa 09. 02. 2006 predmetné uznesenie o zastavení trestného stíhania zrušila a uložila
vyšetrovateľke, aby vo veci znovu konala a rozhodla.“.
Ďalej sťažovateľky uviedli, že „Po zrušení uznesenia o zastavení trestného konania
vyšetrovateľka OR PZ, ÚJaKP v S. vykonala dňa 18. 9. 2006 len dožiadanie do Č., a. s.,
ktorým požiadala o zisťovanie účtu spoločnosti I., s. r. o., a účtov obvinených a požiadala
Daňový úrad S. o zistenie majetku firmy I., s. r. o. Dožiadanie vykonala nesprávnym
postupom.
Vzhľadom na nečinnosť vyšetrovateľky a faktickú neznalosť problematiky,
sťažovateľky listami zo dňa 27. 11. 2006 podali na vyšetrovateľku npor. Ing. I. Š. sťažnosť,
žiadali jej predmetnú trestnú vec odňať a prideliť ju inému kompetentnejšiemu
vyšetrovateľovi. Okrem toho do trestného spisu doložili návrhy na vykonanie úkonov
v rámci vyšetrovania.
Na základe sťažnosti sťažovateliek Okresná prokuratúra Bratislava II konštatovala
prieťahy v konaní príslušnou vyšetrovateľkou. Náprava však zjednaná nebola.
Keďže dožiadania vyšetrovateľky zo septembra 2006 na Č., a. s., a Daňový úrad S.
boli vykonané nesprávnym postupom, vyšetrovateľka dňa 16. 01. 2007 opätovne vykonala
dožiadanie na Č., a. s., a dňa 22. 1. 2007 opakovala aj dopyt na Daňový úrad S.
Od januára 2007 sa v trestnej veci sťažovateliek nekoná.“.
Sťažovateľky ďalej uviedli, že „Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa... obrátili
so sťažnosťou dňa 10. 08. 2010. Ústavný súd vo veci rozhodol tak, že Sťažnosť odmietol a to
Uznesením IV. ÚS 35/2011-20 zo dňa 17. 02. 2011. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že
Ústavný súd nemá právomoc preskúmavať postup okresného riaditeľstva, tento postup
preskúmava okresná prokuratúra. Vo vzťahu k preskúmaniu postupu okresnej prokuratúry
sťažovateľky nevyčerpali všetky dostupné prostriedky nápravy a to podnet a opakovaný
podnet v zmysle § 31 a § 36 Zákona o prokuratúre.
Sťažovateľky preto podali dňa 15. 08. 2011 na Krajskú prokuratúru v Bratislave
Opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (prvý podnet
na preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľky podali sťažovateľky dňa 27. 11. 2006
na Okresnú prokuratúru Bratislava II). Svojím opakovaným podnetom sa sťažovateľky
domáhali odstránenia prieťahov v konaní a zabezpečenia riadneho priebehu a skončenia
vyšetrovania.
Krajská prokuratúra v Bratislave vybavila podnet listom zo dňa 08. 09. 2011 tak, že
podnet je vzhľadom na značné prieťahy vo vyšetrovaní dôvodný. Z vybavenia podnetu
vyplýva, že vec dozorovali tri rôzne prokuratúry a to Okresná prokuratúra Bratislava III
do 31. 12. 2004, Okresná prokuratúra Bratislava II do 31. 12. 2007 a Okresná prokuratúra
Pezinok od 01. 01. 2008. Podľa Krajskej prokuratúry v Bratislave nie je možné vyhodnotiť,
ktorý z dozorujúcich prokurátorov mal vykonať nápravu a realizovať prokurátorské
oprávnenie v zmysle § 230 ods. 2 písm. t) Trestného poriadku. V súčasnej dobe už
vyšetrovateľka PZ mjr. I. Š. nerealizuje vyšetrovanie a vec je pridelená inému
vyšetrovateľovi (ktorého meno sa vo vybavení podnetu neuvádza). Takýto postup (pridelenie
veci novému vyšetrovateľovi), považuje Krajská prokuratúra v Bratislave za adekvátny,
spôsobilý viesť k ukončeniu vyšetrovania predmetnej veci.“.
V závere sťažovateľky zhrnuli, že „Faktom zostáva, že od podania trestného
oznámenia v roku 2002, resp. od vznesenia obvinenia obvineným v roku 2005 doteraz
nebola trestná vec sťažovateliek prešetrená, vyšetrovanie nebolo ukončené a nebola podaná
obžaloba. Ani Opakovaný podnet, ktorý sťažovateľky podali dňa 15. 08. 2011, nevyriešil
vzniknutý problém. Sťažovateľky, poškodené trestný činom, sa po dobu takmer desiatich
rokov (ktoré uplynú v júni 2012), nedomohli účinnej ochrany svojich práv. Za uvedenú dobu
sa nepochybne zhoršila aj dôkazná situácia, mnohé dôkazy sú už oslabené uplynutím tak
dlhého času od činu samotného a je oveľa nižšia možnosť, že sa sťažovateľky domôžu
náhrady uplatnenej škody.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„Ústavné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené nečinnosťou Okresnej prokuratúry
Bratislava III..., Okresnej prokuratúry Bratislava II... a Okresnej prokuratúry Pezinok...
v trestnej veci vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru S... pod ČVS: ORP-
413/2-OVK-B2-2004.
Ukladá sa Okresnej prokuratúre Pezinok..., aby vo veci ďalej konala bez prieťahov
až do podania obžaloby.
Sťažovateľkám sa priznáva finančné zadosťučinenie každej vo výške po 5.000,- Eur,
ktoré sú Okresná prokuratúra Bratislava III..., Okresná prokuratúra Bratislava II...
a Okresná prokuratúra Pezinok... povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresná prokuratúra Bratislava III..., Okresná prokuratúra Bratislava II...
a Okresná prokuratúra Pezinok... sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania
sťažovateliek v sume 303,31 EUR na účet JUDr. M. T., advokátky... v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokuje na neverejnom zasadnutí a preskúma ju zo všetkých
hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti sťažovateliek je namietané porušenie ich základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresných prokuratúr, ku ktorému malo dôjsť
v dôsledku ich nečinnosti v trestnej veci vedenej okresným riaditeľstvom PZ pod sp. zn.
ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh je vyplýva, že sťažovateľky pred jej podaním
ústavnému súdu namietali už predtým, sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. augusta
2010, v súvislosti s tou istou trestnou vecou vedenou okresným riaditeľstvom PZ porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresnej prokuratúry
Bratislava II.
Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 35/2011 zo 17. februára 2011 ich sťažnosť
v časti smerujúcej proti postupu Okresnej prokuratúry Bratislava II odmietol pre
neprípustnosť vzhľadom na to, že sťažovateľky pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
nevyčerpali všetky právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základného práva
účinne poskytoval, tak ako im to ukladá § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh ďalej zistil, že sťažovateľky podaním
z 15. augusta 2011 uplatnili na Krajskej prokuratúre v Bratislave (ďalej len „krajská
prokuratúra“) v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) opakovaný podnet, ktorým sa
domáhali preskúmania zákonnosti „postupu nielen samotného vyšetrovateľa PZ, ale
aj prokurátora príslušnej okresnej prokuratúry, ktorý by mal v predmetnej veci vykonávať
dozor nad vyšetrovaním...“. Ďalej sa sťažovateľky v opakovanom podnete domáhali aj toho,
„aby nadriadený prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave vykonal všetky opatrenia
v rozsahu svojej pôsobnosti potrebné na odstránenie prieťahov v konaní a na zabezpečenie
riadneho priebehu a skončenia vyšetrovania“.
Prokurátorka krajskej prokuratúry v prípise z 8. septembra 2011 na podnet
sťažovateliek, ktorým namietali prieťahy v postupe okresných prokuratúr vykonávajúcich
dozor nad priebehom trestného konania vedeného okresným riaditeľstvom PZ pod sp. zn.
ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004, okrem iného uviedla, že „V súvislosti s preskúmavaným
výkonom dozoru zo strany dozorujúcich prokurátorov som nezistila žiadne závažné
pochybenia ani také konanie dozorujúceho prokurátora, ktoré by bolo v rozpore
so zákonom. I keď výkon dozoru, vykonávaný v danej veci postupne viacerými dozorujúcimi
prokurátormi rôznych okresných prokuratúr – na OP Bratislava III dvomi, na OP
Bratislava II tromi, na OP Pezinok dvomi, nemožno u každého z nich vyhodnocovať ako
aktívny, v postupe ani jedného z nich nebola zistená nečinnosť alebo pochybenie, resp. taká
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala prijatie prokurátorského opatrenia nadriadenou
prokuratúrou...
Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti už vyšetrovanie predmetnej veci nerealizuje
vyšetrovateľka PZ mjr. I. Š., ale nový vyšetrovateľ, nie je daný dôvod realizovať
prokurátorské opatrenie podľa § 230 ods. 2 písm. f) Trestného poriadku. Z preskúmaného
obsahu dozorového spisu Okresnej prokuratúry Pezinok vyplýva, že nová dozorujúca
prokurátorka Mgr. S. K. vykonala dňa 3. 6. 2011 previerku vyšetrovacieho spisu, pri ktorej
usmernila vyšetrovateľa v ďalšom vyšetrovaní konkretizovaním úkonov, ktorých vykonanie
je nevyhnutné pre jej dôsledné objasnenie. Vzhľadom na doterajšie prieťahy vo vyšetrovaní
uložila vyšetrovateľovi konať plynulo, bez ďalších prieťahov, a v lehote do 30. 9. 2011
predložiť na okresnú prokuratúru správu o aktuálnom stave, resp. spisový materiál
s návrhom na konečné rozhodnutie. Takýto jej postup vo vzťahu k vec realizujúcemu
vyšetrovateľovi PZ považujem v súčasnosti, kedy bola vec pridelená do vyšetrovania
novému vyšetrovateľovi PZ, za adekvátny, spôsobilý viesť k ukončeniu vyšetrovania
predmetnej veci.“.
Ústavný súd na okresnej prokuratúre zistil, že po podaní opakovaného podnetu
z 15. augusta 2011 adresovaného krajskej prokuratúre dozorujúca prokurátorka okresnej
prokuratúry v súvislosti s napadnutou trestnou vecou priebežne koná. Po doručení správy
vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ o aktuálnom stave vyšetrovania v trestnej veci
(20. október 2011) uskutočnili dozorujúci prokurátori okresnej prokuratúry v dňoch
5. – 8. decembra 2011 v súčinnosti s vedením okresného riaditeľstva PZ konzultácie
s vyšetrovateľmi „výpomocnej skupiny“ na účel stanovenia ďalšieho postupu vyšetrovania
v trestných veciach, ktoré boli začaté pred viac ako dvoma rokmi. V napadnutej trestnej veci
bolo určené, že do 15. februára 2012 vydá vyšetrovateľ okresného riaditeľstva PZ uznesenie
o ustanovení súdneho znalca. Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania a nutnosť jeho
náležitého vyhodnotenia bola napadnutá trestná vec zaradená v rámci určeného rozpisu
časovej postupnosti „do II. etapy neskončených trestných vecí“ s tým, že tieto veci „majú
byť podľa určeného plánu vybavené najneskôr v lehote do 10. 08. 2012“.
Z uvedeného nepochybne vyplýva, že sťažovateľky pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu postupovali podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a vyčerpali právne
prostriedky na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, keď na základe podnetu, resp. opakovaného podnetu
podľa § 31 a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre žiadali o preskúmanie zákonnosti postupu
okresných prokuratúr pri výkone dozoru nad priebehom trestného konania vedeného
okresným riaditeľstvom PZ pod sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004.
Ústavný súd poznamenáva, že využitie právnych prostriedkov pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu, na uplatnenie ktorých mali sťažovateľky právo podľa Trestného
poriadku a zákona o prokuratúre, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný
právny prostriedok nápravy, ktorý mali sťažovateľky k dispozícii.
Ako už bolo uvedené, prokurátorka krajskej prokuratúry vo svojej odpovedi
z 8. septembra 2011 sťažovateľkám na ich podnet podala informáciu o prijatých opatreniach
dozorujúcej prokurátorky okresnej prokuratúry vo vzťahu k zabezpečeniu ďalšieho
plynulého a bezprieťahového vyšetrenia predmetnej trestnej veci vyšetrovateľom okresného
riaditeľstva PZ.
Aj keď postup dozorujúcej prokurátorky okresnej prokuratúry pred podaním
opakovaného podnetu nemožno hodnotiť ako bezprieťahový, po podaní opakovaného
podnetu adresovaného krajskej prokuratúre dozorujúca prokurátorka okresnej prokuratúry
v napadnutej trestnej veci podľa zistení ústavného súdu priebežne koná. Keďže
od oznámenia o prijatí opatrení dozorujúcou prokurátorkou okresnej prokuratúry do podania
sťažnosti ústavnému súdu (27. december 2011) uplynuli iba necelé štyri mesiace, ústavný
súd konštatuje, že v čase predbežného prerokovania sťažnosti nemožno relevantne prijať
jednoznačný záver o porušení základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresnej prokuratúry
v označenej trestnej veci.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu
okresnej prokuratúry podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Sťažovateľky v sťažnosti namietali aj postup Okresnej prokuratúry Bratislava II
a Okresnej prokuratúry Bratislava III v súvislosti s trestnou vecou vedenou Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru S. pod sp. zn. ČVS: ORP-413/2-OVK-B2-2004. Ústavný
súd zistil, že Okresná prokuratúra Bratislava III napadnutú trestnú vec dozorovala
do 31. decembra 2004 a Okresná prokuratúra Bratislava II do 31. decembra 2007.
Podľa stabilnej judikatúry ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy,
ak sťažnosť bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto
základného práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže zo strany orgánu verejnej moci, proti
ktorému sťažnosť smeruje, dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného
práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m.
I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,
rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).
Keďže Okresná prokuratúra Bratislava III a Okresná prokuratúra Bratislava II v čase
podania sťažnosti ústavnému súdu (27. december 2011) v napadnutej trestnej veci už
nekonali, bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné dodať,
že ak by sa v ďalšom priebehu namietaného trestného konania priebežne nekonalo
a dochádzalo by v ňom napriek prijatým opatreniam k zbytočným prieťahom (či už
v dôsledku nečinnosti alebo neefektívnou činnosťou), môžu sťažovateľky v takomto prípade
opätovne podať sťažnosť ústavnému súdu, a to už bez toho, aby museli predtým opäť
využiť právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu pred nečinnosťou orgánov činných
v trestnom konaní poskytuje.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateliek uvedenými v ich sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2012