Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 121/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. R., B., zastúpenej ADVOKÁTSKOU

KANCELÁRIOU D..., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky

JUDr. A. D., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. R. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára

2012 doručená sťažnosť Ing. R. R. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že „Dňa 26. 1. 2007 sa sťažovateľka/

navrhovateľka domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 28.834,- Sk

s príslušenstvom titulom nevyplatenia mzdy za január 2006 v lehote splatnosti.

Dňa 20. 2. 2007 konajúci súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a vydal platobný

rozkaz 39 Ro/173/2007, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu

28.834,- Sk spolu s úrokom z omeškania 6 % p. a. od 11. 2. 2006 do zaplatenia a povinnosť

nahradiť trovy konania navrhovateľky vo výške 5.184,- SKK.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal dňa 15. 3. 2007 odporca odpor.

V predmetnej veci sa uskutočnili 3 pojednávania: 24. 4. 2008, 10. 6. 2008

a 14. 10. 2008.

Dňa 14. 10. 2008 vydal prvostupňový súd rozhodnutie – rozsudok 17 C 168/2007-

267, ktorým návrh zamietol a strane odporcu priznal náhradu trov konania spočívajúcu

v náhrade trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby a súdny poplatok za odpor

voči platobnému rozkazu, s využitím ust. . Dňa 23. 12. 2008 podala

sťažovateľka/navrhovateľka odvolanie proti rozsudku OS BA III -267,

v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, návrhu vyhovel a priznal

navrhovateľke aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov

právneho zastúpenia podľa vyčíslenia. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.

-295 zo dňa 29. 1. 2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 18. 5. 2010 bolo vo veci vytýčené pojednávanie, na ktorom súd uznesením

ustanovil znalca z odboru účtovníctvo za účelom výpočtu mzdy sťažovateľky/navrhovateľky

za mesiac január 2006 a pojednávanie odročil na neurčito s tým, že po dôjdení znaleckého

posudku bude vo veci vytýčený nový termín pojednávania. Uznesením súdu zo dňa

31. 8. 2010 bol ustanovený súdny znalec. Odo dňa doručenia tohto uznesenia (13. 9. 2010)

do 1. 3. 2011 (deň doručenia znaleckého posudku 1/2011 znalca Ing. D. S. vo veci

vypočítania mzdy za mesiac január 2006) prvostupňový súd nekonal.

Dňa 29. 12. 2010 podala sťažovateľka sťažnosť na postup Okresného súdu

Bratislava III na prieťahy v konaní. Dňa 20. 1. 2011 podala PZ (právna zástupkyňa, pozn.)

sťažovateľky sťažnosť za porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

Dňa 31. 3. 2011 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil uznesením

dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie na deň 12. 4. 2011.

Dňa 12. 4. 2011 bol vyhlásený rozsudok doručený účastníkom konania.

Dňa 27. 4. 2011 podala sťažovateľka/navrhovateľka proti Rozsudku OS BA III

-345 zo dňa 12. 4. 2011 odvolanie.“.

Ďalej sťažovateľka uviedla, že „Z dôvodu neúmerne zdĺhavého postupu Okresného

súdu Bratislava III trpí... pocitmi márnosti a nespravodlivosti sprevádzajúcimi porušovanie

jej základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov uvedomujúc si, že toto

porušovanie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov nie je možné

dostatočne vykompenzovať len konštatovaním porušenia jej základného práva na konanie

bez zbytočných prieťahov. Absentuje úkon súdu smerujúci k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza.

Sťažovateľka prežíva pocity neistoty, krivdy, úzkosti a poníženia vyplývajúce

zo situácie, keď súd plynule nekoná. Rozsah a spôsob zásahu do jej základných práv

a slobôd je mimoriadne závažný. Tento zásah do práva sťažovateľky nie je možné odčiniť

a vrátiť ušlé roky prežitých psychických útrap do pôvodného stavu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci sťažovateľka dospela k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a práva na rozhodnutie v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením

pre sťažovateľku. Ústavný súd by preto mal uznať za odôvodnené priznať sťažovateľke

aj finančné zadosťučinenie podľa , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky

možno považovať za primerané, a to vo výške 30 000,- EUR (tridsaťtisíc eur) pre

sťažovateľku.

Je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III svojím zavinením nerozhoduje vo veci bez

zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, čím porušuje Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a zároveň

tak založil dôvod pre podanie sťažnosti podľa .“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil,

že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo

podľa a právo podľa dohovoru, aby okresnému súdu prikázal

konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné

zadosťučinenie v sume 30 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby

ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už o sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd na pojednávaní uskutočnenom

12. apríla 2011 rozhodol rozsudkom v merite veci a po podaní odvolania sťažovateľkou

27. apríla 2011 predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu 26. mája 2011. Vychádzajúc

z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím vo veci ešte pred

doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené

úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto už nemohol v čase

doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania,

prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľkou

v sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. januára 2012, t. j. v čase, keď okresný

súd už vo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu v sťažnosti označených

práv jeho postupom nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2012