Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 5/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. B., T., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B.,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní

vedenom pod ČVS: ORP-844/1-OVK-B1-2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. E. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2011 doručená sťažnosť JUDr. E. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. (ďalej len „okresné

riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-844/1-OVK-B1-2010 (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„Dňa 7.7.2010... sťažovateľa počas výkonu taxislužby kontrolovala policajná hliadka

na parkovisku... v B. Policajti ho vyzývali, aby parkovisko opustil. To odmietal, lebo ich

výzvy považoval za neoprávnené. Kvôli negatívnym skúsenostiam s veliteľom hliadky sa

v obave o život a slobodu domáhal ochrany na linke 158. Z toho dôvodu sa na miesto

dostavila ďalšia policajná hliadka a nadriadený policajt. Ten rozhodol, že na parkovisku

sťažovateľ môže ostať, ale sťažnosť na hliadku odmietol prijať. Preto chcel sťažovateľ odísť

na najbližší policajný útvar. Keď prechádzal okolo veliteľa hliadky zakopol o jeho nohu,

ktorú mu pravdepodobne podložil. Veliteľ hliadky skríkol, že čo ho kope, kopol ho do nohy

a snažil sa v útoku pokračovať. Kým sťažovateľ unikal do bezpečnej vzdialenosti dvaja

policajti veliteľovi hliadky zabránili pokračovať v útoku a nadriadený sťažovateľa upokojil,

že sa mu nič nestane. Policajti mu prikázali sadnúť si do policajného auta a po chvíli sa

dohodli, že veliteľ hliadky ho môže zaistiť. Sťažovateľ bol prevezený na policajný útvar,

uzamknutý v cele a nadránom bol predvedený pred vyšetrovateľa. Tam pod nátlakom

vypovedal v procesnom postavení svedka vo veci útoku na verejného činiteľa do

vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-844/1-OVK-B1-2010 o tom, ako mal policajta kopnúť do

nohy. Ráno, okolo 7.00 hod bol prepustený zo zaistenia a bolo mu vydané rozhodnutie

o zaistení podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b) zák. 171/1993, proti ktorému sa na mieste

odvolal. Po prepustení podal na inšpekcii MV SR trestné oznámenie na postup policajtov.

Z listu Vyššej vojenskej prokuratúry v T. zn. Vn 224/10-17 zo dňa 18.11.2010... sa

sťažovateľ dozvedel, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ B. uznesením ČVS: ORP-

-2010 zo dňa 30.7.2010 zastavil trestné stíhanie vedené pre trestný čin útok

na verejného činiteľa podľa s poukazom na . Dňa

6.12.2010 sťažovateľ požiadal vyšetrovateľa o doručenie tohto uznesenia... Listom zo dňa

8.12.2010 vyšetrovateľ sťažovateľovi nevyhovel... Proti tomu podal sťažovateľ dňa

15.12.2010 sťažnosť na Okresnú prokuratúru B... Tá nereagovala, tak sťažovateľ podal dňa

16.3.2011 sťažnosť na Krajskú prokuratúru v B... Vo vyrozumení zn. -3 zo dňa

18.3.2011 Krajská prokuratúra v B. vyjadrila svoj názor... V doplnení sťažnosti zo dňa

30.3.2011 sťažovateľ poukázal na príčinu neoznámenia uznesenia... Listom zn: 1 KPt

252/11-6 zo dňa 31.3.2011 Krajská prokuratúra v B. sťažovateľa informovala, že doplnenie

sťažnosti odstúpila na vybavenie Okresnej prokuratúre B... Dňa 5.4.2011 sťažovateľ opäť

doplnil sťažnosť, v ktorej popísal nátlak počas výsluchu (dôkaz č. 8). Toto Krajská

prokuratúra v B. odstúpila nadriadenému vyšetrovateľa a sťažovateľa o tom informovala

listom -9... Listom zn: -15 zo dňa 6.4.2011 Okresná prokuratúra B.

informovala sťažovateľa, že v konaní ČVS: ORP-844/1-OVK-B1-2010 sa nerozhodovalo

o jeho právach a povinnostiach, preto sa ho uznesenie nedotýka a preto mu nemusí byť

oznámené... S týmto vybavením Krajská prokuratúra v B. vyjadrila súhlas listom zn: 1 KPt

252/11-12 zo dňa 19.4.2011... Proti tomu sťažovateľ podal sťažnosť dňa 21.4.2011... Listom

zn: -19 zo dňa 5.5.2011 Krajská prokuratúra v B. opäť potvrdila, že

neoznámenie uznesenia je v súlade so zákonom... Dňa 31.5.2011 sťažovateľ požiadal

Generálnu prokuratúru o preskúmanie postupu Krajskej prokuratúry... Tento podnet bol

vybavený listom IV/1 GPt 294/11-9 zo dňa 12.7.2011, ktorým generálny prokurátor

konštatuje, že postup orgánov činných v trestnom konaní bol správny a zákonný

a sťažovateľ nemá nárok na doručenie uznesenia... Listom Krajského riaditeľstva PZ v B.

zn: KRP-K-Sť-172/2011 zo dňa 21.7.2011 bol sťažovateľ informovaný, že nátlak pri

výpovedi sa nepreukázal... Sťažovateľ ešte v žiadosti zo dňa 28.7.2011 upozornil Generálnu

prokuratúru SR na to, že postup v rozpore s ustanoveniami § 196 ods. 2 a § 128 ods. 1

nebol preskúmaný... Táto žiadosť bola odložená a sťažovateľ bol o tom

informovaný dňa 16.8.2011 listom Generálnej prokuratúry SR zn: IV/I GPt 294/10-13 zo

dňa 3.8.2011...

Podľa prokurátor alebo policajt môže vypočuť

osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť

k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Vypočúvaná osoba má právo na

právnu pomoc advokáta. Sťažovateľ nebol vypočutý podľa tohto ustanovenia. Bol

predvedený a vypočutý ako svedok. Podľa ustanovenia

svedok, ktorý bol riadne predvolaný a bez dostatočného ospravedlnenia sa k úkonu

neustanoví, môže byť predvedený. Sťažovateľ nebol riadne predvolaný. Podľa ustanovenia

§ 179 ods. 1 uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka. Uznesenie ČVS:

ORP-844/1-OVK-B1-2010 sťažovateľovi nebolo oznámené. Aj keď podľa názoru

vyšetrovateľa je závažnosť konania nepatrná, z uznesenia vyplýva, že sa skutok stal, teda, že

sťažovateľ kopol policajta v úmysle pôsobiť na výkon jeho právomoci. To je v rozpore so

skutočnosťou. Napriek tomu, že sa nejedná o trestný čin, ani o priestupok, dobré meno a

povesť sťažovateľa je tým poškodená. Uznesenie môže byť kedykoľvek použité, ako dôkaz

o agresívnom a primitívnom správaní sťažovateľa a bráni vyšetreniu skutku policajta,

ktorým zinscenoval útok na verejného činiteľa. Z uvedené dôsledky potvrdzujú, že

predmetné uznesenie sa sťažovateľa priamo dotýka a to sú aj dôvody, pre ktoré sťažovateľ

žiada zadosťučinenie v peniazoch. Dôvodom je aj bezmocnosť voči krivým obvineniam,

zastrašovaniu, svojvoľnému postupu vyšetrovateľa a následnému ignorovaniu námietok

zo strany prokuratúry, ktorá znamená pre sťažovateľa stratu dôvery k orgánom činným

v trestnom konaní. upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní

a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo

potrestaní ( ). Postup vyšetrovateľa nebol v súlade s Trestným

poriadkom. Sťažovateľovi bolo odňaté právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, účinne sa

obhajovať a podať opravný prostriedok. Podľa § 3 ods. 2 zák. 153/2001 prokuratúra je

v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na zistenie

a odstránenie porušenia zákonnosti. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. 153/2001 pôsobnosť

prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom

konaní. Podľa SR je na čele prokuratúry generálny prokurátor. Prokuratúra

napriek podnetom sťažovateľa neodstránila porušenia zákonnosti.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Konaním na Okresnom riaditeľstve PZ B. zn: ČVS: ORP-844/1-OVK-B1-2010 bolo

porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky.

Konaním na Okresnom riaditeľstve PZ B. zn: ČVS: ORP-844/1-OVK-B1-2010 bolo

porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky.

Konaním na Okresnom riaditeľstve PZ B. zn: ČVS: ORP-844/1-OVK-B1-2010 bolo

porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 10 000.-Eur...“

Vzhľadom na to, že sťažnosť nespĺňala všetky náležitosti, podľa ustanovení § 20

a o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), najmä s podaním návrhu sťažovateľ

nepredložil splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom, ústavný

súd ho výzvou z 12. septembra 2011 vyzval na odstránenie nedostatkov podania. Sťažovateľ

27. septembra 2011 sťažnosť doplnil tak, že doručil splnomocnenie pre advokáta JUDr. J.

V., ktorého poveril svojím zastupovaním v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažnosť v žiadnom smere nedoplnil.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia sťažnosť

sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk

uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia je ústavný súd viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Zo sťažnostného návrhu sťažnosti (petitu) vyplýva, že sťažovateľ v okolnostiach

danej veci namietal výlučne postup okresného riaditeľstva PZ. Nenamietal však postup

prokuratúry, neoznačil ju za účastníka konania napriek tomu, že vo veci kontinuálne konala

a jej postup po vyčerpaní účinných právnych prostriedkov na ochranu označených

základných práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, by bol ústavným súdom

preskúmateľný.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že orgánom štátu, ktorý má

zabezpečiť ochranu sťažovateľom označeného práva v rámci prípravného konania postupom

či už vyšetrovateľa, alebo policajného orgánu, je prokurátor. Ustanovenie § 174 ods. 2

výslovne ustanovuje oprávnenia prokurátora v danom štádiu trestného

konania. Ústavný súd konštatuje, že na zjednanie nápravy pri porušení označených

základných práv postupom okresného riaditeľstva PZ bol príslušný okresný prokurátor

(v prípade jeho nečinnosti nadriadený prokurátor prípadne až generálny prokurátor

Slovenskej republiky), ktorého však sťažovateľ neoznačil za účastníka konania, a preto

pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej neprípustnosť.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2012