Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 11/2012
PDF · 130.26 KB
No categories available
II. ÚS 11/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. Ch., S., vo veci návrhu na preskúmanie uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 409/2011-7 z 21. septembra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Ch. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra
2011 doručená sťažnosť M. Ch., S., vo veci návrhu na preskúmanie uznesenia ústavného
súdu č. k. II. ÚS 409/2011-7 z 21. septembra 2011.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza: „V zmysle textu Vášho uznesenia
sp. zn. II. US 409/2011-7 zo dňa 21. septembra 2011 vo veci mojej sťažnosti na porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených pod
sp. zn. 3 S 219/99, sp. zn. 5 Sd 166/03, sp. zn. 4 Sd 37/08 a sp. zn. Sd 167/08 o tom, že
sťažnosť odmietate ako oneskorene podanú podávam tento mimoriadny opravný prostriedok
a to z dôvodu, že som žiadnu lehotu nezmeškala a konala som vždy bezodkladne. Trvám
na tom, aby ste sťažnosť prijali a rozhodli o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia. V predmetnej veci som sa totiž obrátila už 3. augusta 2010 (teda od 22. júla
2010 do 3. augusta 2010 uplynulo 12 kalendárnych dní) na Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o čom prikladám písomný dôkaz zo dňa 3. februára 2011
(prosím, spočítajte si lehotu konania tejto inštitúcie). S vybavením veci podľa tohto listu
som nesúhlasila a opakovane som sa domáhala náhrady škody listom zo dňa 7. júla 2011.
Odpoveď MS SR prikladám a bezodkladne som postupovala podľa textu tohto listu. Z týchto
2 listov MS SR jednoznačne vyplýva, že jej vybaveniu nevenovali dostatočnú odbornú
pozornosť a moje dotknuté právo posúdili nedostatočne. Ministerstvo spravodlivostí SR
v tejto veci nekonalo vecne a právne správne. Nebol dôvod, aby sa vopred zbavovali
právnej zodpovednosti za vec s poukázaním na poučenie o tom, že má na vybavenie veci
lehotu 6 mesiacov.
Dovoľujem si požiadať Vás, aby ste v tejto právnej veci konali neodkladne vzhľadom
jednak na skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutí najmä Najvyššieho súdu SR, keď
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zrušil a vrátil vec na nové konanie pre vecné
a právne pochybenia v jeho rozhodnutiach, a jednak mám 84 rokov, veľmi podlomené
zdravie preto, že za svoju statočnú a nespočetnekrát oceňovanú prácu boli nezaslúžené
problémy v tejto právnej veci. Naviac v tomto roku som prekonala vážne onkologické
ochorenie a operáciu brušnej dutiny spôsobené práve vnútorným psychickým stavom môjho
organizmu. Vec môjho dôchodku ma stále trápi a prenasleduje. Mám však jasnú myseľ a nie
som žiadny psychiatrický a choromyseľný pacient.
Nenúťme ma prosím k tomu, aby som aj ja využívala iné ako zákonné prostriedky
na riadne a včasné riešenie.“
II.
1. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. V súlade s čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa
čl. 127 ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich
členov.
4. Podľa § 24 ods. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh nie je
prípustný, ak
a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené,
b) ústavný súd v tej istej veci koná,
c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.
5. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
1. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je jej nesúhlas s rozhodnutím ústavného súdu
č. k. II. ÚS 409/2011-7 z 21. septembra 2011 o jej sťažnosti z 12. augusta 2011.
Sťažovateľka sa domáha preskúmania uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 409/2011-7
z 21. septembra 2011, proti ktorému podáva „mimoriadny opravný prostriedok“.
2. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zo svojej predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti zistil, že uznesením č. k. II. ÚS 409/2011-7 z 21. septembra 2011
ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľky z 12. augusta 2011, ktorou namietala
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených
pod sp. zn. 3 S 219/99, sp. zn. 5 Sd 166/03, sp. zn. 4 Sd 37/08 a sp. zn. 5 Sd 167/08 tak, že
sťažnosť sťažovateľky odmietol ako oneskorene podanú.
3. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že rozhodnutia ústavného súdu,
ktoré sú účastníkmi konania namietané ako protiústavné alebo odporujúce medzinárodným
dohovorom, ktorými je Slovenská republika viazaná, nemožno preskúmať v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy. O ochranu základných práv a slobôd sa v takomto prípade
možno uchádzať iba podľa medzinárodných dohovorov o ľudských právach a základných
slobodách pred orgánmi vytvorenými na ochranu práv priznaných medzinárodnými
dohovormi (mutatis mutandis III. ÚS 320/05).
4. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky
z 31. októbra 2011 smeruje proti rozhodnutiu ústavného súdu (č. k. II. ÚS 409/2011-7
z 21. septembra 2011), proti ktorému nie je v zmysle čl. 133 ústavy a § 24 písm. c) zákona
o ústavnom súde sťažnosť prípustná.
5. Z uvedeného dôvodu ústavný súd návrh sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde už pri predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2012