Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 28/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť H. H., K., a I. H., K., zastúpených advokátkou

JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 29. novembra 2011 a takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca

2011 doručená sťažnosť H. H. a I. H. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 29. novembra 2010 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol podľa § 12 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku z dôvodu vhodnosti o prikázaní veci Krajského súdu v Košiciach (ďalej

aj „krajský súd“) vedenej pod sp. zn. Krajskému súdu v Žiline.

3. Ústavný súd hneď v úvode dáva do pozornosti potrebu odlíšiť konanie vo veci

samej, t. j. zvýšenia výživného, vedené pred Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. (bod 4) a konanie vedené pred Krajským súdom

v Košiciach pod sp. zn. , ktoré sa týka rozhodovania o námietkach

zaujatosti sudcov.

4. Sťažovateľky v sťažnosti uviedli, že návrhom podaným okresnému súdu sa

domáhajú zvýšenia výživného. Konanie je vedené pod sp. zn. .

V priebehu konania otec detí (ďalej len „odporca“) vzniesol námietku zaujatosti

zákonnej sudkyne, ako aj všetkých sudcov okresných súdov v obvode krajského súdu

a sudcov samotného krajského súdu. Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že matka detí

(ďalej len „matka“) pôsobí ako sudkyňa na Okresnom súde Košice I a predtým pracovala

dlhé roky ako prokurátorka na Okresnej prokuratúre v Košiciach. V priebehu konania

o námietke zaujatosti odporca oznámil, že žiada v zmysle § 12 ods. 1 a 2 Občianskeho

súdneho poriadku o prikázanie veci inému súdu, a najvyšší súd rozhodol napadnutým

uznesením.

Podľa názoru sťažovateliek napadnutým uznesením boli porušené uvedené základné

a iné práva z dôvodu, že „(…) nerešpektuje podstatu a zmysel vhodnej delegácie,

je nedostatočne odôvodnené a celkom arbitrárne. Výsledkom tohto nezákonného

a neústavného uznesenia je zásah do práva na zákonného sudcu.

Vzhľadom k tomu, že delegácia veci inému, než zákonnému súdu a teda aj sudcovi je

zásadným, závažným a výnimočným zásahom do práva účastníka na zákonného sudcu, malo

by byť takéto rozhodnutie odôvodnené veľmi precízne a dôsledne. Výnimočnosť tohto

zásahu musí z odôvodnenia nevyhnutne vyplývať.

Z celkom povrchného odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu nie je vôbec možné

zistiť, prečo tento dospel (po preštudovaní námietky zaujatosti a vyjadrení sudcov krajského

súdu) k záveru, že v danom prípade nie je potrebné vec posudzovať v intenciách § 14 - 16

a rozhodovať o zaujatosti, resp. nezaujatosti sudcov krajského súdu. Javí sa, že

najvyšší súd tak konal preto, lebo námietka zaujatosti bola odporcom podaná celkom

zrejme po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie ( ), a teda krajský súd

nemal vec ani len prekladať na rozhodnutie najvyššiemu súdu ( ). (…)

Dôvody uvedené odporcom tak v jeho podaní z 25. 5. 2010, ako aj v podaní

z 19. 11. 2010 je jednoznačne možné označiť ako dôvody smerujúce proti nezaujatosti

sudcov jednotlivých súdov, a to aj napriek tomu, že podaním z 19. 11. 2010 navrhol okrem

vylúčenia sudcov pre ich zaujatosť aj delegáciu veci z dôvodu vhodnosti.

Najvyšší súd mal teda konať a rozhodovať o tom, o čom mohol a čo mu bolo aj

predložené (súd nižšieho stupňa mu nepredložil na rozhodnutie problém nedostatku

vhodnosti), to znamená o námietke zaujatosti sudcov krajského súdu a v prípade ich

vylúčenia o prikázaní veci podľa inému krajskému súdu (ktorý by potom

riešil námietku zaujatosti sudcov okresného súdu).

Dôvody napadnutého uznesenia v nijakom prípade nie je možné zaradiť medzi

kritériá odôvodňujúce vhodnú delegáciu, keďže nesmerujú ani k rýchlosti ani

k hospodárnosti konania. Dôvody, ktoré viedli najvyšší súd k odňatiu veci krajskému súdu

a jej prikázaniu Krajskému súdu v Žiline sú podľa napadnutého uznesenia dva, a to

1) predmet sporu (povaha veci) a 2) všeobecne verejne známe postavenie účastníkov. Tieto

dva dôvody najvyšší súd nijak bližšie nerozoberá.

Účastníčkami konania v postavení navrhovateliek sú sťažovateľky. Sťažovateľka 1)

má 19 rokov a sťažovateľka 2) má 17 rokov. Obe sú študentky. Ani jedna nie je osobou

s všeobecne verejne známym postavením. Navyše, ak je niekto osobou s všeobecne verejne

známym postavením, je jeho postavenie rovnako (teda všeobecne) známe v Košiciach,

Bratislave aj v Žiline.

Predmetom sporu je zvýšenie výživného, pričom sťažovateľky a ich matka žijú v K.

Životné náklady súvisiace s ubytovaním, stravou, školou, mimoškolskými aktivitami vedia

najlepšie posúdiť súdy v K., ktoré poznajú ceny v tomto regióne.

Vzhľadom k charakteru delegácie veci ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a

rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom vopred stanovených pravidiel

vecnej a miestnej príslušnosti, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

V neposlednom rade nadriadený súd berie v úvahu aj prípadné dôsledky navrhovanej

vhodnej delegácie a jej dopad na ďalších účastníkov konania.

Napriek vyššie uvedenému nebola sťažovateľkám zo strany najvyššieho súdu daná

akákoľvek možnosť vyjadriť sa k odporcom navrhovanej vhodnej delegácii a k jej dopadu

na nich.

Skutočnosť, že uznesenie najvyššieho súdu bolo navyše prijaté aj v zrejmom rozpore

s právom sťažovateliek na rovnosť v súdnom konaní v zmysle (lebo na

konaní predchádzajúcom rozhodnutiu nemali zodpovedajúcu účasť), jeho ústavnú

neakceptovateľnosť tiež dokresľuje. (…)

Z obsahu základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie

nepochybne vyplýva aj požiadavka na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a ich dôsledkov.

Sťažovateľky však ani z výroku a ani z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu nevedia

identifikovať, na aké konanie s akým predmetom bola vec prikázaná práve Krajskému súdu

v Žiline. Tomuto súdu totiž bola prikázaná vec krajského súdu vedená pod sp. zn.

(vec okresného súdu vedená pod sp. zn. ). Krajský súd v Žiline

však nie je vecne príslušný ani na prípadné konanie o vylúčení sudcov krajského súdu

(to prislúcha najvyššiemu súdu podľa ) a už vôbec nie je príslušný

na konanie o zvýšenie výživného (to prislúcha okresnému súdu podľa ). (...)“.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich

sťažnosti na ďalšie konanie, nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateliek podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1

(...) a podľa Dohovoru(...) uznesením Najvyššieho súdu(...) sp. zn.

zo dňa 29. 11. 2010 boli porušené.

Uznesenie Najvyššieho súdu(...) sp. zn. zo dňa 29. 11. 2010 sa zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Najvyšší súd(...) je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateliek k rukám

ich právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

6. V ďalšom priebehu konania, v štádiu predbežného prerokovania sťažnosti pred jej

prijatím, ústavný súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 30. novembra 2011 bolo rozhodnuté, že sudkyňa okresného súdu JUDr. D. D. nie je

vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej pred okresným súdom pod sp. zn.

27 .

7. Ústavnému súdu bolo 12. marca 2012 doručené podanie sťažovateliek z 12. marca

2012, ktorým vzali ústavnú sťažnosť späť a žiadali konanie vo veci zastaviť.

8. Podľa ustanovenia

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť,

ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie

nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu

alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo

slobody sťažovateľa.

9. Ústavný súd zistil, že nie sú dané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

nepripustenie späťvzatia sťažnosti, preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2012