Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 27/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci

namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1

a 2 a a 3 a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-37 z 25. októbra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra

2011 doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2,

, a 2 a čl. l42 ods. 1 a 3 (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -37 z 25. októbra 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na krajskom súde domáhal, aby súd

podľa uložil označeným odporcom zákaz

pokračovať v porušovaní jeho práva byť volený v tajných voľbách do samosprávy

odsúdených podľa o výkone trestu odňatia slobody a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s vyhláškou

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vydáva

Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd tento návrh sťažovateľa zamietol ako

nedôvodný. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že rozhodnutie napadnutého súdu je nezákonné,

pretože «Námietku porušenia základného práva na rovnosť účastníka v zmysle čl. 47 ods. 3

, základného práva na prerokovanie veci verejne v prítomnosti sťažovateľa a môcť sa

vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom v zmysle , namietam z dôvodu

neprípustného procesného postupu porušovateľa, ktorý v príkrom rozpore s ust. § 250v

ods. 8 v spojení s v spojení s posledná veta

neodoslal (žalobcovi) navrhovateľovi, resp. sťažovateľovi na vyjadrenie v rámci (aspoň)

formálnej kontradiktórnosti konania; v spojení s , posledná veta

a porušovateľ hrubo odignoroval všetky procesné poučenia;

v spojení s a nasl. nevykonal absolutne žiadné relevantné objektívne

dokazovanie a nezisťoval reálny skutkový stav, iba vágne a formálne si porušovateľ

„osvojil“ fiktívne tvrdenia odporcov; v spojení s porušovateľ sa neobťažoval ani

len verejne lege artis vyhlásiť svoj rozsudkom, čím zjavne neústavným postupom porušil

všetky v petite namietané základné práva a články v neprospech sťažovateľa.

Okrem toho namietam zmätočnosť odôvodnenia a nepresvedčivosť odôvodnenia

v tom zmysle, že porušovateľ nedostatočne zdôvodnil procesnú (ne)prípustnosť žaloby,

nedostatočne sa vysporiadal z dôvodmi žaloby, pričom zjavne nerešpektoval princíp

subsidiarity. Zmätočnosť vidím v tom, že porušovateľ na jeden strane argumentuje tým, že

neboli splnené zákonné podmienky podľa , keďže voľby boli realizované

a ukončené v roku 2010 (porušovateľ asi naráža na objektívnu procesnú lehotu v zmysle

veta druha in fine ), no na druhej strane vec meritórne prejednal

a konštatuje, že nebol preukázany nezákonný zásah. Navyše porušovateľ nemal žiadnými

dôkazmi preukázané kedy došlo k uskutočneniu volieb, teda nebolo reálne možné skúmať

procesné podmienky, najmä objektívnu lehotu prípustnosti žaloby, čiže právne názory

porušovateľa sú abstraktné, hypotetické v extrémnom rozpore s realitou a neúplne zisteným

skutkovým stavom.

Absolútne vôbec nemožno súhlasiť s tvrdením porušovateľa, že protiústavnosť volieb

v zmysle § 86 ods. 2 zák. č. 475/05 Z. z. realizované v roku 2010 v rozpore s čl. 30 ods. 1 až

4 , teda na rok 2011, neznamená nezákonný, resp. protiústavný zásah do pasivného

a aktivného volebného práva odsúdeného, ktorý netrvá lebo opak je faktom a protiústavnosť

tajných volieb bola pretrvávajúcim zásahom až do ďalších volieb, ak dáke vôbec boli.

Mám zato, že napadnutý procesný postup a rozsudok porušovateľa sú protiústavnymi

zásahmi spočívajúcimi v závažných procesných a vecne nesprávnych vadách v rozpore

s relevantnými ustanoveniami a či dohovoru, ako aj v rozpore s relevantnou

dotknutou stabilizovanou judikatúrou Ústavného súdu SR či ESĽP, a tým arbitrárne

(svojvoľné) a neospravedlniteľné, preto navrhujem ústavnému súdu, po prijatí

a meritórnom prieskume, tejto sťažnosti v celom rozsahu, inak sčasti, vyhovieť v súlade

s navrhnutím petitom.».

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, by ústavný súd vydal tento nález:

„1. Podľa prvej vety Ústavný súd vyslovuje, že Krajský súd

Trenčín právoplatným protiústavným rozsudkom č. k. -37 zo dňa 25.10.2011

a protiústavným postupom v konaní č. porušil, tak samostatne ako aj

v organickom spojení, základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, inú právnu ochranu

a spravodlivý proces podľa č. 46 ods. 1, 2 a Dohovoru, základné právo

na rovnosť účastníka konania podľa , základné právo na verejné

prerokovanie svojej veci v prítomnosti sťažovateľa a môcť sa vyjadriť ku všetkým

vykonaným dôkazom podľa v spojení s a 3 ,

základné právo nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa ,

v spojení s porušením princípu ústavnosti, zákonnosti a spravodlivosti podľa čl. 1 ods. 1

a .

2. Podľa prvej a tretej vety , Ústavný súd právoplatný rozsudok

Krajského súdu Trenčín č. -37 zo dňa 25.10.2011 v celom rozsahu zrušuje

a vec vracia späť na ďalší proces, súčasne prikazuje obnoviť stav pred porušením

namietaných vyššie označených základných práv.

3. Podľa sa sťažovateľovi priznáva primerané finančné

zadosťučinenie ako nemajetková a morálna ujma vo výške 1000,- Eur, ktoré je povinný

vyplatiť Krajský súd Trenčín do 15 dní od právoplatnosti (doručenia) tohto nálezu k rukám

sťažovateľa.

4. Krajský súd Trenčín sa zaväzuje k náhrade trov konania lege artis.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ sa domáhal vyslovenia protiústavnosti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 25. októbra 2011 z dôvodov porušenia ním označených článkov

a dohovoru.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní

tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory

všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha právo interpretácie a aplikácie

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo

možné uvažovať len v prípade, ak by sa ten natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

Z rozsudku krajského súdu vyplýva:

« o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje spôsob výkonu trestu odňatia

slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad

výkonom trestu.

Podľa § 86 ods. 1 citovaného zákona o výkone trestu samospráva odsúdených vedie

odsúdených k samostatnému riešeniu problémov, ktoré súvisia so spôsobom ich života

v ústave a so zaraďovaním do práce. Samospráva odsúdených napomáha pri dodržiavaní

ústavného poriadku, organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-osvetovej činnosti, riešení

otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a podieľa sa tiež na

príprave odsúdených na život po výkone trestu.

V ustanovení vyhl. č. v znení neskorších predpisov, ktorou sa

vykonáva zákon o výkone trestu, je upravená činnosť člena samosprávy odsúdených na

úseku zamestnávania a výkonu prác, ďalej na úseku kultúrno-osvetovej činnosti

a vzdelávania a na úseku disciplíny.

Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že členovia samosprávy odsúdených

v jednotlivých ÚVTOS sú volení odsúdenými, ktorí v príslušnom ústave vykonávajú trest

odňatia slobody a za člena tejto samosprávy môže byť zvolený len ten odsúdený, ktorý

v príslušnom ústave trest odňatia slobody vykonáva. Len taký člen samosprávy odsúdených

môže aktívne vykonávať činnosť na úseku zamestnávania a výkonu prác, na úseku kultúrno-

osvetovej činnosti a vzdelávania a na úseku disciplíny. Názor navrhovateľa, že na účel

volieb do samosprávy odsúdených nie je rozhodujúca skutočnosť, v ktorom ústave skutočne

vykonáva trest odňatia slobody, je v rozpore so zákonom.

Samosprávu odsúdených si volia odsúdení spravidla na obdobie jedného roka

v tajných voľbách (§ 86 ods. 2, veta druhá, zákona o výkone trestu).

Z vyjadrení odporcov 1/ až 3/ vyplýva, že v roku 2010 boli do samospráv volení

členovia na obdobie jedného roka. Doplňujúce voľby sa uskutočnili v prípade, ak člen

samosprávy bol premiestnený do iného ústavu, resp. z dôvodu konca trestu alebo

podmienečného prepustenia.

Navrhovateľ namietal ústavnosť volieb do samosprávy odsúdených, ktoré sa

uskutočnili v ÚVTOS v D. a v ÚVTOS H. v roku 2010. Z uvedeného dôvodu nie je splnená

ani zákonná podmienka, aby išlo o taký zásah, ktorý trvá, resp. jeho dôsledky trvajú, alebo

hrozí jeho opakovanie ( ), keďže ide o voľby realizované a ukončené už

v roku 2010.

V danej veci neboli splnené zákonné podmienky na konanie podľa

z dôvodu, že v roku 2010 nebol preukázaný nezákonný zásah orgánom verejnej správy do

práva navrhovateľa voliť v tajných voľbách a byť volený do samosprávy odsúdených

u odporcov 1/ a 2/. Z uvedeného dôvodu nebol dôvodný návrh navrhovateľa na právnu

ochranu podľa , pretože nebolo zistené porušenie

jeho práva mať za rovnakých podmienok prístup k voleným funkciám podľa čl. 30 ods. 4

.»

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd dostatočným a presvedčivým spôsobom

vysvetľuje dôvody svojho rozhodnutia a aj to, prečo nepovažuje návrh sťažovateľa za

opodstatnený. Za tohto stavu nemožno považovať tento rozsudok za arbitrárny a za zjavne

neodôvodnený, niet preto príčiny na to, aby ústavný súd do týchto záverov zasiahol.

Skutočnosť, že posúdenie veci sťažovateľa krajským súdom nekorešponduje s jeho

názorom, sama osebe porušenie označených práv nezakladá. Vo veci sťažovateľa treba

poukázať aj na to, že krajský súd postupoval procesne podľa osobitného režimu

uvedeného v piatej hlave, ktorý je „lex speciális“ vo vzťahu

k ostatným všeobecným ustanoveniam uvedeného zákona, ktorý v plnom rozsahu aj

dodržal. Preto tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd neposudzoval vec podľa všeobecnej

časti tohto zákona, nie je dôvodné.

Ústavný súd rozhodol podľa tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2012