Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)II. ÚS 27/2012
PDF · 166.03 KB
No categories available
II. ÚS 27/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci
namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1
a 2 a čl. 142 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
13 S 48/2011-37 z 25. októbra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra
2011 doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2,
čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. l42 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský
súd“) č. k. 13 S 48/2011-37 z 25. októbra 2011.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom na krajskom súde domáhal, aby súd
podľa § 250v ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku uložil označeným odporcom zákaz
pokračovať v porušovaní jeho práva byť volený v tajných voľbách do samosprávy
odsúdených podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva
Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd tento návrh sťažovateľa zamietol ako
nedôvodný. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že rozhodnutie napadnutého súdu je nezákonné,
pretože «Námietku porušenia základného práva na rovnosť účastníka v zmysle čl. 47 ods. 3
ústavy, základného práva na prerokovanie veci verejne v prítomnosti sťažovateľa a môcť sa
vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, namietam z dôvodu
neprípustného procesného postupu porušovateľa, ktorý v príkrom rozpore s ust. § 250v
ods. 8 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 114 ods. 2 posledná veta OSP
neodoslal (žalobcovi) navrhovateľovi, resp. sťažovateľovi na vyjadrenie v rámci (aspoň)
formálnej kontradiktórnosti konania; v spojení s § 5 ods. 1 OSP, § 30 ods. 1 posledná veta
OSP a § 120 ods. 4 OSP porušovateľ hrubo odignoroval všetky procesné poučenia;
v spojení s § 120 ods. 1 a nasl. OSP nevykonal absolutne žiadné relevantné objektívne
dokazovanie a nezisťoval reálny skutkový stav, iba vágne a formálne si porušovateľ
„osvojil“ fiktívne tvrdenia odporcov; v spojení s § 156 OSP porušovateľ sa neobťažoval ani
len verejne lege artis vyhlásiť svoj rozsudkom, čím zjavne neústavným postupom porušil
všetky v petite namietané základné práva a články ústavy v neprospech sťažovateľa.
Okrem toho namietam zmätočnosť odôvodnenia a nepresvedčivosť odôvodnenia
v tom zmysle, že porušovateľ nedostatočne zdôvodnil procesnú (ne)prípustnosť žaloby,
nedostatočne sa vysporiadal z dôvodmi žaloby, pričom zjavne nerešpektoval princíp
subsidiarity. Zmätočnosť vidím v tom, že porušovateľ na jeden strane argumentuje tým, že
neboli splnené zákonné podmienky podľa § 250v OSP, keďže voľby boli realizované
a ukončené v roku 2010 (porušovateľ asi naráža na objektívnu procesnú lehotu v zmysle
§ 250v ods. 3 veta druha in fine OSP), no na druhej strane vec meritórne prejednal
a konštatuje, že nebol preukázany nezákonný zásah. Navyše porušovateľ nemal žiadnými
dôkazmi preukázané kedy došlo k uskutočneniu volieb, teda nebolo reálne možné skúmať
procesné podmienky, najmä objektívnu lehotu prípustnosti žaloby, čiže právne názory
porušovateľa sú abstraktné, hypotetické v extrémnom rozpore s realitou a neúplne zisteným
skutkovým stavom.
Absolútne vôbec nemožno súhlasiť s tvrdením porušovateľa, že protiústavnosť volieb
v zmysle § 86 ods. 2 zák. č. 475/05 Z. z. realizované v roku 2010 v rozpore s čl. 30 ods. 1 až
4 ústavy, teda na rok 2011, neznamená nezákonný, resp. protiústavný zásah do pasivného
a aktivného volebného práva odsúdeného, ktorý netrvá lebo opak je faktom a protiústavnosť
tajných volieb bola pretrvávajúcim zásahom až do ďalších volieb, ak dáke vôbec boli.
Mám zato, že napadnutý procesný postup a rozsudok porušovateľa sú protiústavnymi
zásahmi spočívajúcimi v závažných procesných a vecne nesprávnych vadách v rozpore
s relevantnými ustanoveniami OSP a ústavy či dohovoru, ako aj v rozpore s relevantnou
dotknutou stabilizovanou judikatúrou Ústavného súdu SR či ESĽP, a tým arbitrárne
(svojvoľné) a neospravedlniteľné, preto navrhujem ústavnému súdu, po prijatí
a meritórnom prieskume, tejto sťažnosti v celom rozsahu, inak sčasti, vyhovieť v súlade
s navrhnutím petitom.».
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, by ústavný súd vydal tento nález:
„1. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety Ústavy Ústavný súd vyslovuje, že Krajský súd
Trenčín právoplatným protiústavným rozsudkom č. k. 13 S 48/2011-37 zo dňa 25.10.2011
a protiústavným postupom v konaní č. 13 S 48/2011 porušil, tak samostatne ako aj
v organickom spojení, základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, inú právnu ochranu
a spravodlivý proces podľa č. 46 ods. 1, 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, základné právo
na rovnosť účastníka konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy, základné právo na verejné
prerokovanie svojej veci v prítomnosti sťažovateľa a môcť sa vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy v spojení s čl. 142 ods. 1 a 3 Ústavy,
základné právo nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy,
v spojení s porušením princípu ústavnosti, zákonnosti a spravodlivosti podľa čl. 1 ods. 1
2. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a tretej vety Ústavy, Ústavný súd právoplatný rozsudok
Krajského súdu Trenčín č. 13 S 48/2011-37 zo dňa 25.10.2011 v celom rozsahu zrušuje
a vec vracia späť na ďalší proces, súčasne prikazuje obnoviť stav pred porušením
namietaných vyššie označených základných práv.
3. Podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy sa sťažovateľovi priznáva primerané finančné
zadosťučinenie ako nemajetková a morálna ujma vo výške 1000,- Eur, ktoré je povinný
vyplatiť Krajský súd Trenčín do 15 dní od právoplatnosti (doručenia) tohto nálezu k rukám
sťažovateľa.
4. Krajský súd Trenčín sa zaväzuje k náhrade trov konania lege artis.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ sa domáhal vyslovenia protiústavnosti rozsudku krajského súdu sp. zn.
13 S 48/2011 z 25. októbra 2011 z dôvodov porušenia ním označených článkov ústavy
a dohovoru.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou všeobecných súdov, ale
podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní
tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory
všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je
zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha právo interpretácie a aplikácie
zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže
stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa
všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.
O arbitrárnosti pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo
možné uvažovať len v prípade, ak by sa ten natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 5/02,
Z rozsudku krajského súdu vyplýva:
«Zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje spôsob výkonu trestu odňatia
slobody (ďalej len „výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad
výkonom trestu.
Podľa § 86 ods. 1 citovaného zákona o výkone trestu samospráva odsúdených vedie
odsúdených k samostatnému riešeniu problémov, ktoré súvisia so spôsobom ich života
v ústave a so zaraďovaním do práce. Samospráva odsúdených napomáha pri dodržiavaní
ústavného poriadku, organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-osvetovej činnosti, riešení
otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a podieľa sa tiež na
príprave odsúdených na život po výkone trestu.
V ustanovení § 94 vyhl. č. 368/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa
vykonáva zákon o výkone trestu, je upravená činnosť člena samosprávy odsúdených na
úseku zamestnávania a výkonu prác, ďalej na úseku kultúrno-osvetovej činnosti
a vzdelávania a na úseku disciplíny.
Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že členovia samosprávy odsúdených
v jednotlivých ÚVTOS sú volení odsúdenými, ktorí v príslušnom ústave vykonávajú trest
odňatia slobody a za člena tejto samosprávy môže byť zvolený len ten odsúdený, ktorý
v príslušnom ústave trest odňatia slobody vykonáva. Len taký člen samosprávy odsúdených
môže aktívne vykonávať činnosť na úseku zamestnávania a výkonu prác, na úseku kultúrno-
osvetovej činnosti a vzdelávania a na úseku disciplíny. Názor navrhovateľa, že na účel
volieb do samosprávy odsúdených nie je rozhodujúca skutočnosť, v ktorom ústave skutočne
vykonáva trest odňatia slobody, je v rozpore so zákonom.
Samosprávu odsúdených si volia odsúdení spravidla na obdobie jedného roka
v tajných voľbách (§ 86 ods. 2, veta druhá, zákona o výkone trestu).
Z vyjadrení odporcov 1/ až 3/ vyplýva, že v roku 2010 boli do samospráv volení
členovia na obdobie jedného roka. Doplňujúce voľby sa uskutočnili v prípade, ak člen
samosprávy bol premiestnený do iného ústavu, resp. z dôvodu konca trestu alebo
podmienečného prepustenia.
Navrhovateľ namietal ústavnosť volieb do samosprávy odsúdených, ktoré sa
uskutočnili v ÚVTOS v D. a v ÚVTOS H. v roku 2010. Z uvedeného dôvodu nie je splnená
ani zákonná podmienka, aby išlo o taký zásah, ktorý trvá, resp. jeho dôsledky trvajú, alebo
hrozí jeho opakovanie (§ 250v ods. 1 O.s.p.), keďže ide o voľby realizované a ukončené už
v roku 2010.
V danej veci neboli splnené zákonné podmienky na konanie podľa § 250v O.s.p.
z dôvodu, že v roku 2010 nebol preukázaný nezákonný zásah orgánom verejnej správy do
práva navrhovateľa voliť v tajných voľbách a byť volený do samosprávy odsúdených
u odporcov 1/ a 2/. Z uvedeného dôvodu nebol dôvodný návrh navrhovateľa na právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože nebolo zistené porušenie
jeho práva mať za rovnakých podmienok prístup k voleným funkciám podľa čl. 30 ods. 4
Podľa názoru ústavného súdu krajský súd dostatočným a presvedčivým spôsobom
vysvetľuje dôvody svojho rozhodnutia a aj to, prečo nepovažuje návrh sťažovateľa za
opodstatnený. Za tohto stavu nemožno považovať tento rozsudok za arbitrárny a za zjavne
neodôvodnený, niet preto príčiny na to, aby ústavný súd do týchto záverov zasiahol.
Skutočnosť, že posúdenie veci sťažovateľa krajským súdom nekorešponduje s jeho
názorom, sama osebe porušenie označených práv nezakladá. Vo veci sťažovateľa treba
poukázať aj na to, že krajský súd postupoval procesne podľa osobitného režimu
Občianskeho súdneho poriadku uvedeného v piatej hlave, ktorý je „lex speciális“ vo vzťahu
k ostatným všeobecným ustanoveniam uvedeného zákona, ktorý v plnom rozsahu aj
dodržal. Preto tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd neposudzoval vec podľa všeobecnej
časti tohto zákona, nie je dôvodné.
Ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2012