Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 48/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. O., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. októbra

2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. I. O. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára

2012 doručená sťažnosť JUDr. I. O. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

jeho práv uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 28. októbra 2011 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej prílohy vyplynulo, že sťažovateľ sa v konaní vedenom

Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. domáhal

proti Slovenskej republike ‒Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky zaplatenia

sumy 1 820,35 € z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý v spore o neplatnosť skončenia

pracovného pomeru a o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorého

bol sťažovateľ ako žalobca účastníkom, v odvolacom konaní zmenil rozsudok Okresného

súdu Bratislava II sp. zn. z 12. septembra 2001 tak, že žalobu sťažovateľa

zamietol. Okresný súd rozsudkom č. k. -122 z 19. októbra 2010 žalobu

sťažovateľa zamietol. Krajský súd na základe sťažovateľom podaného odvolania rozsudkom

sp. zn. z 29. marca 2011 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdil. Proti označenému rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie,

v ktorom namietal dovolací dôvod podľa ,

pričom navrhol rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť

a žalobe vyhovieť. Najvyšší súd o dovolaní sťažovateľa rozhodol sťažnosťou namietaným

uznesením, ktorým dovolanie sťažovateľa ako procesne neprípustné odmietol.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol:

«Okresný súd Bratislava 2 rozsudkom z 12.9.2001 sp. zn.10 C 171/1994 por.č. 170

zistil, že pracovný pomer sťažovateľa v skúšobnej dobe ukončil zamestnávateľ protiprávne.

Tým bol daný základ k uplatneniu náhrady škody zo strany sťažovateľa voči

zamestnávateľovi. Odvolací súd zamietol žalobu, s „odôvodnením“ že v pracovnom práve

platí obsah pracovnej zmluvy a keďže túto podpísal zamestnanec, už nemôže neskoršie

namietať jej neplatnosť. Z tohoto tzv. „odôvodnenia“ by vyplývalo, že neplatí dátum

skutočného vzniku / prevzatím a zároveň podpísaním pracovnej zmluvy/ pracovného pomeru

a možno fikciou dospieť k záveru, že protiprávne antidatovanie je prípustné. Odvolací súd

týmto pripustil ako zákonné aj prípadné antidatovanie zmluvy, čím stanovil nový „zákon“

ešte pridajúc, že v pracovnom práve vraj neplatia obecné ustanovenia občianskeho

zákonníka. Najvyšší súd názor odvolacieho súdu odmietol tým, že v konaniach, sp.zn.

a zrušil rozsudky odvolacieho súdu v tomto smere.

Z nepochopiteľných dôvodov Najvyšší súd nakoniec zamietol dovolanie sťažovateľa, pričom

hrubým spôsobom porušil zákon v tomto smere, lebo v súlade s odvolacím konaním vôbec

nevenoval pozornosť skutočnosti, že zodpovední pracovníci zamestnávateľ svojimi

výpoveďami sa zjavne dopustili trestného činu krivej výpovede a v tomto mali civilné súdy

vyčkať výsledok trestného konania a túto vec v žiadnom prípade nemôže rozhodnúť civilný

súd ale výlučne iba trestný súd.

Týmito hrubými porušeniami zákonných predpisov bola sťažovateľovi spôsobená aj

finančná škoda.

V spore o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdov, ako

obvykle súdy bagatelizovali celú vec a vôbec vylúčili možnosť sa dožadovať náhrady škody

týmto postupom.»

Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd zrušil namietané uznesenie najvyššieho

súdu a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie. Zároveň uviedol, že „súčasne poverujem

advokátku JUDr. Z. M... zastupovaním v tejto veci a vypracovaním sťažnosti s potrebnými

náležitosťami“.

Pretože prílohou sťažnosti nebolo splnomocnenie pre označenú advokátku, teda

sťažnosť nespĺňala náležitosti podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), výzvou zo 7. februára 2012 ústavný súd vyzval sťažovateľa na predloženie

splnomocnenia na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom v lehote 15 dní

od doručenia tejto výzvy a zároveň ho upozornil, že ak nepredloží splnomocnenie

v uvedenej lehote, ústavný súd môže jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnuť

podľa .

Sťažovateľ výzvu ústavného súdu prevzal 13. februára 2012, na túto však nereagoval

a v ustanovenej lehote splnomocnenie pre advokátku na jeho zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom nepredložil.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ aj napriek upozorneniu ústavného súdu, že

v prípade nepredloženia splnomocnenia môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, toto

splnomocnenie v lehote stanovenej ústavným súdom nepredložil.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Ústavný súd opierajúc sa o svoju konštantnú judikatúru (podobne ,

a ) konštatuje, že ustanovenie

neumožňuje upustiť v konaní pred ústavným súdom od splnenia procesnej podmienky

povinného právneho zastúpenia advokátom, a to ani v prípadoch, ak sťažovateľ má

právnické vzdelanie.

Je potrebné uviesť, že sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňala ani

ďalšie náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

ustanovené v a . Obsah odôvodnenia sťažnosti, tak

ako je citovaný v časti I tohto uznesenia, je nezrozumiteľný a zmätočný, pretože námietky

v ňom uvedené sa netýkajú priamo namietaného uznesenia, ale vecne smerujú proti postupu

a rozhodnutiam súdov konajúcich v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,

ktorého bol sťažovateľ účastníkom. Podstatným nedostatkom náležitostí sťažnosti je aj to,

že sťažovateľ v sťažnosti neoznačil žiadne konkrétne základné právo, ktorého porušenie

svojou sťažnosťou namieta.

Vzhľadom na to, že ústavný súd upozornil sťažovateľa, že v prípade nepredloženia

splnomocnenia môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, a tiež vzhľadom na to, že sťažovateľ

v lehote stanovenej ústavným súdom a ani do dňa jej predbežného prerokovania

splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

nepredložil, pričom sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňala náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 a § 50

, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2012