Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 52/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. O., B., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., vo veci

namietaného porušenia a a 2 , ako aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Krajského súdu v Košiciach č. k. -112 z 30. septembra 2011a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. O. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2012 osobne do podateľne doručená sťažnosť Ľ. O., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia a a 2 (ďalej

len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -88 zo 14. marca 2011 boli odmietnuté námietky sťažovateľa

proti zmenkovému platobnému rozkazu okresného súdu č. k. -58

z 18. novembra 2010. Uznesením krajského súdu č. k. -112 z 30. septembra

2011 bolo uznesenie okresného súdu o odmietnutí námietok sťažovateľa potvrdené.

Rozhodovaniu o námietkach predchádzali takéto skutočnosti.

Sťažovateľovi bolo doručené uznesenie okresného súdu č. k. -21,

ktorým sa rozhodlo o vydaní predbežného opatrenia. Z výroku predbežného opatrenia

vyplývalo, že je vydané do rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom

pod sp. zn. . Z uvedeného dôvodu požiadal sťažovateľ o možnosť nahliadnuť

do spisu okresného súdu sp. zn. . Nahliadnutím do tohto spisu 17. februára

2011 zistil, že okresný súd vydal 18. novembra 2010 zmenkový platobný rozkaz

č. k. -58, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť 31. decembra 2010.

Zmenkový platobný rozkaz bol odoslaný z pošty z K. 1. decembra 2010 a doručený mal byť

do obce B., kde má sťažovateľ trvalý pobyt, a to zrejme 2. decembra 2010, pretože v tento

deň mu podľa doručenky mala byť zásielka doručovaná prvýkrát, potom 3. decembra 2010

druhýkrát a toho istého dňa mala byť aj uložená na pošte s tým, že 22. decembra 2010 mala

byť odoslaná naspäť odosielateľovi. Zásielka však nebola sťažovateľovi adresovaná

prioritne, ale ako to vyplýva z obálky, len doporučene. Takáto pošta však nie je doručovaná

na druhý deň. Navyše, v poštovej schránke sťažovateľ nenašiel dva lístky pošty, t. j. modrý

lístok (výzvu) a žltý lístok (oznámenie). Okrem toho sa sťažovateľ v týchto dňoch ani

nenachádzal v mieste trvalého bydliska, a preto nebolo ani možné na doručovanie v tomto

prípade aplikovať fikciu doručenia. Sťažovateľ zo súdneho spisu získal kópiu zmenkového

platobného rozkazu a v lehote troch dní od oboznámenia sa s ním podal proti nemu

námietky.

Okresný súd a krajský súd posúdili námietky sťažovateľa ako oneskorene podané.

Podľa presvedčenia sťažovateľa však nemohlo dôjsť k náhradnému doručeniu zmenkového

platobného rozkazu, pretože doručovanie neprebehlo spôsobom, ktorý by umožňoval

náhradné doručenie, a okrem toho sťažovateľ sa v čase doručovania nezdržiaval v mieste

svojho trvalého bydliska. Sťažovateľ okrem iných dôkazov navrhol vypočuť poštovú

doručovateľku, ako aj T. M., ktorého písomné vyhlásenie predložil. Poštová doručovateľka

mala dosvedčiť bežnú prax, podľa ktorej v obci B. sa výzva o opätovnom doručení

(tzv. modrý lístok) do poštových schránok nevhadzuje. Ďalší navrhnutý svedok mal

potvrdiť, že sa sťažovateľ v mieste doručovania v čase doručovania nezdržiaval. Takéto

dokazovanie nebolo vykonané a všeobecné súdy ani neuviedli, prečo nepovažovali

za potrebné svedkov vypočuť.

Keďže sťažovateľ nemá iný prostriedok ochrany svojich práv, žiada, aby ústavný súd

vydal nález, ktorým by vyslovil porušenie označených článkov a dohovoru v konaní

vedenom krajským súdom pod sp. zn. s tým, aby bolo uznesenie

z 30. septembra 2011 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Napokon sa domáha aj

náhrady trov právneho zastúpenia advokátom.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu

č. k. -112 z 30. septembra 2011 dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Hoci sťažovateľ v podanej sťažnosti tvrdí, že nemal k dispozícii iný prostriedok

ochrany označených práv, ako podanie sťažnosti ústavnému súdu (čím zdôvodňuje

existenciu právomoci ústavného súdu v tejto veci), v skutočnosti podal proti uzneseniu

krajského súdu dovolanie. V tejto súvislosti treba uviesť, že námietky uplatnené

sťažovateľom v konaní vedenom ústavným súdom vlastne znamenajú, že podľa jeho názoru

postupom okresného súdu a krajského súdu mu bola ako účastníkovi konania odňatá

možnosť konať pred súdom, keďže všeobecné súdy protiprávne odmietli meritórne skúmať

jeho námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Sťažovateľ teda tvrdí skutočnosti,

ktoré možno podradiť pod ustanovenie ,

podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa

účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu právomoc poskytnúť

ochranu označeným právam sťažovateľa má Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci

dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2012