Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 52/2012
PDF · 102.29 KB
No categories available
II. ÚS 52/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. O., B., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K., K., vo veci
namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením
Krajského súdu v Košiciach č. k. 3 CoZm 8/2011-112 z 30. septembra 2011a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ľ. O. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára
2012 osobne do podateľne doručená sťažnosť Ľ. O., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“) pod sp. zn. 3 CoZm 8/2011.
Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný
súd“) č. k. 32 Zm 16/2010-88 zo 14. marca 2011 boli odmietnuté námietky sťažovateľa
proti zmenkovému platobnému rozkazu okresného súdu č. k. 32 Zm 16/2010-58
z 18. novembra 2010. Uznesením krajského súdu č. k. 3 CoZm 8/2011-112 z 30. septembra
2011 bolo uznesenie okresného súdu o odmietnutí námietok sťažovateľa potvrdené.
Rozhodovaniu o námietkach predchádzali takéto skutočnosti.
Sťažovateľovi bolo doručené uznesenie okresného súdu č. k. 30 Cb 178/2010-21,
ktorým sa rozhodlo o vydaní predbežného opatrenia. Z výroku predbežného opatrenia
vyplývalo, že je vydané do rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom
pod sp. zn. 32 Zm 16/2010. Z uvedeného dôvodu požiadal sťažovateľ o možnosť nahliadnuť
do spisu okresného súdu sp. zn. 32 Zm 16/2010. Nahliadnutím do tohto spisu 17. februára
2011 zistil, že okresný súd vydal 18. novembra 2010 zmenkový platobný rozkaz
č. k. 32 Zm 16/2010-58, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť 31. decembra 2010.
Zmenkový platobný rozkaz bol odoslaný z pošty z K. 1. decembra 2010 a doručený mal byť
do obce B., kde má sťažovateľ trvalý pobyt, a to zrejme 2. decembra 2010, pretože v tento
deň mu podľa doručenky mala byť zásielka doručovaná prvýkrát, potom 3. decembra 2010
druhýkrát a toho istého dňa mala byť aj uložená na pošte s tým, že 22. decembra 2010 mala
byť odoslaná naspäť odosielateľovi. Zásielka však nebola sťažovateľovi adresovaná
prioritne, ale ako to vyplýva z obálky, len doporučene. Takáto pošta však nie je doručovaná
na druhý deň. Navyše, v poštovej schránke sťažovateľ nenašiel dva lístky pošty, t. j. modrý
lístok (výzvu) a žltý lístok (oznámenie). Okrem toho sa sťažovateľ v týchto dňoch ani
nenachádzal v mieste trvalého bydliska, a preto nebolo ani možné na doručovanie v tomto
prípade aplikovať fikciu doručenia. Sťažovateľ zo súdneho spisu získal kópiu zmenkového
platobného rozkazu a v lehote troch dní od oboznámenia sa s ním podal proti nemu
námietky.
Okresný súd a krajský súd posúdili námietky sťažovateľa ako oneskorene podané.
Podľa presvedčenia sťažovateľa však nemohlo dôjsť k náhradnému doručeniu zmenkového
platobného rozkazu, pretože doručovanie neprebehlo spôsobom, ktorý by umožňoval
náhradné doručenie, a okrem toho sťažovateľ sa v čase doručovania nezdržiaval v mieste
svojho trvalého bydliska. Sťažovateľ okrem iných dôkazov navrhol vypočuť poštovú
doručovateľku, ako aj T. M., ktorého písomné vyhlásenie predložil. Poštová doručovateľka
mala dosvedčiť bežnú prax, podľa ktorej v obci B. sa výzva o opätovnom doručení
(tzv. modrý lístok) do poštových schránok nevhadzuje. Ďalší navrhnutý svedok mal
potvrdiť, že sa sťažovateľ v mieste doručovania v čase doručovania nezdržiaval. Takéto
dokazovanie nebolo vykonané a všeobecné súdy ani neuviedli, prečo nepovažovali
za potrebné svedkov vypočuť.
Keďže sťažovateľ nemá iný prostriedok ochrany svojich práv, žiada, aby ústavný súd
vydal nález, ktorým by vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní
vedenom krajským súdom pod sp. zn. 3 CoZm 8/2011 s tým, aby bolo uznesenie
z 30. septembra 2011 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Napokon sa domáha aj
náhrady trov právneho zastúpenia advokátom.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu
č. k. 3 CoZm 8/2011-112 z 30. septembra 2011 dovolanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Hoci sťažovateľ v podanej sťažnosti tvrdí, že nemal k dispozícii iný prostriedok
ochrany označených práv, ako podanie sťažnosti ústavnému súdu (čím zdôvodňuje
existenciu právomoci ústavného súdu v tejto veci), v skutočnosti podal proti uzneseniu
krajského súdu dovolanie. V tejto súvislosti treba uviesť, že námietky uplatnené
sťažovateľom v konaní vedenom ústavným súdom vlastne znamenajú, že podľa jeho názoru
postupom okresného súdu a krajského súdu mu bola ako účastníkovi konania odňatá
možnosť konať pred súdom, keďže všeobecné súdy protiprávne odmietli meritórne skúmať
jeho námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Sťažovateľ teda tvrdí skutočnosti,
ktoré možno podradiť pod ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa
účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu právomoc poskytnúť
ochranu označeným právam sťažovateľa má Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci
dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. marca 2012