Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 151/2012
PDF · 109.5 KB
No categories available
IV. ÚS 151/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť M. A., N. Z., ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaniach vedených pod
sp. zn. 14 C 27/2000 a sp. zn. 9 C 80/2008, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave
v bližšie neoznačenom konaní, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. A. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2011
doručená sťažnosť M. A. (ďalej len „sťažovateľ“), z obsahu ktorej možno vyvodiť, že ňou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 14 C 27/2000
a sp. zn. 9 C 80/2008, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v bližšie neoznačenom konaní.
Sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení nespĺňala náležitosti predpísané najmä
v § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd preto v prípise
z 3. februára 2012 poučil sťažovateľa, aké náležitosti musí sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1
ústavy obsahovať, a vyzval ho, aby svoju sťažnosť v určenej lehote doplnil o chýbajúce
náležitosti. Ústavný súd zároveň poučil sťažovateľa, že ak na výzvu v určenej lehote
nezareaguje, resp. sťažnosť požadovaným spôsobom nedoplní, môže byť jeho sťažnosť
odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu reagoval podaním zo 7. marca 2012, ktoré
označil ako „Doplnenie návrhu“, v ktorom však svoju sťažnosť požadovaným spôsobom
(napriek poučeniu ústavného súdu) nedoplnil.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosť ani po jej doplnení
podaním zo 7. marca 2012 neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom
súde, keďže sťažovateľ v nej najmä
a) neoznačil, ktoré základné práva alebo slobody mali byť porušené namietaným
postupom okresného súdu, ako aj krajského súdu,
b) bližšie neoznačil konanie krajského súdu, v ktorom mali byť jeho postupom
porušené základné práva alebo slobody,
c) nepredložil ústavnému súdu splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní
pred ústavným súdom a ani žiadosť o ustanovenie advokáta na účely jeho zastupovania
v konaní pred ústavným súdom.
Sťažovateľ v súvislosti s nepredložením splnomocnenia pre advokáta na svoje
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom vo svojom podaní zo 7. marca 2012 okrem
iného uviedol, že v konaní pred ústavným súdom „... sa obhajuje osobne, pretože ani
Ústava Slovenskej republiky, a ani Dohovor o ochrane Ľudských práv & Základných slobôd
neukladá povinnosť žiadnemu občanovi Slovenskej republiky zvoliť si advokáta, a dokonca
za to tvrdo platiť! Ak hierarchicky nižší, a právnou silou slabší zákon kogentne ustanovuje
neprávnicky vzdelaným občanom Slovenskej republiky povinnosť mať pred Dovolacím
súdom ako aj pred Ústavným súdom SR právneho zástupcu, a čo viac, predkladať povinne
aj plnomocenstvo pre právneho zástupcu(!) už pri podávaní sťažností na Ústavný súd
Slovenskej republiky, tak ide o arogantnú a cyniskú diskrimináciu i šikanovanie
neprávnicky vzdelaných občanov Slovenskej republiky prostredníctvom antiústavných
niekoľkých právnych noriem, devastujúcich i degradujúcich Právny poriadok Slovenskej
republiky“.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že
sťažnosť ani po predchádzajúcej výzve ústavného súdu neobsahuje všetky náležitosti
predpísané zákonom o ústavnom súde napriek tomu, že sťažovateľa v nej poučil, aké
náležitosti má obsahovať, a zároveň ho upozornil, že ak v určenej lehote sťažnosť
požadovaným spôsobom nedoplní, môže byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Ústavný súd preto
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. marca 2012