Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 74/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť L. T., B., zastúpenej advokátskou kanceláriou R., s. r. o.,

vo veci namietaného porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným

súdom Bratislava IV pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. T. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2012

doručená sťažnosť L. T., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

(ďalej len „“) a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom

Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 12. marca 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že v súdnom spore vedenom okresným súdom pod sp. zn.

žalobcom M. V. (ďalej len „žalobca“) proti žalovanej 1) L. S. a sťažovateľke

ako žalovanej 2) o neplatnosť právnych úkonov uznesením č. k. -145

z 25. augusta 2011 bolo nariadené znalecké dokazovanie a za znalkyňu bola ustanovená

MUDr. G. H. (ďalej len „znalkyňa“). Jej úlohou bolo vypracovať znalecký posudok,

predmetom ktorého bolo preskúmanie duševného stavu žalobcu. Sťažovateľka podala proti

osobe znalkyne námietky, v ktorých poukázala najmä na to, že znalkyňa podala už predtým

znalecký posudok, ktorého predmetom bolo skúmanie zdravotného stavu žalobcu v rámci

iného konania (o pozbavenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony). Táto skutočnosť

vyvolala u sťažovateľky dôvodné pochybnosti o nezaujatosti znalkyne pre jej pomer k veci.

Uznesením okresného súdu č. k. -158 z 24. januára 2012 bolo

rozhodnuté, že znalkyňa nie je vylúčená z konania vo veci. Uznesenie bolo sťažovateľke

doručené 31. januára 2012. Podľa názoru okresného súdu vypracovanie znaleckého posudku

v inom konaní nepreukazuje, že znalec má záujem ovplyvniť výsledok konania,

a nepreukazuje ani vzťah k účastníkom konania. Podľa názoru sťažovateľky argumentácia

okresného súdu je neakceptovateľná a navyše aj nepreskúmateľná a arbitrárna.

Nevyhnutnosť potreby ustanovenia rozdielnych znalcov pri vypracovávaní znaleckých

posudkov vyplýva aj z ustanovenia , ktoré treba

per analogiam aplikovať aj na vzniknutú situáciu.

Sťažovateľka ďalej považuje za významné, že v dôsledku novely Občianskeho

súdneho poriadku od 1. januára 2012 už nie je možné proti rozhodnutiu prvostupňového

súdu o námietkach proti osobe znalca podať odvolanie. Preto je rozhodnutie okresného súdu

konečné. V tejto súvislosti je tiež podstatné, že sťažovateľka doručila námietky proti osobe

znalkyne okresnému súdu ešte v septembri 2011, teda viac ako tri mesiace pred účinnosťou

novely. Pritom aj v tomto prípade treba primerane použiť ustanovenie § 16 ods. 1

o povinnosti predložiť podanú námietku zaujatosti

príslušnému orgánu v lehote 15 dní od jej podania, pričom príslušný orgán má o nej

rozhodnúť do 10 dní od jej predloženia. V prípade sťažovateľky nebolo potrebné podanú

námietku zaujatosti v zmysle uvedeného predkladať nadriadenému súdu, keďže o nej

rozhoduje samosudca, teda sám prvostupňový súd. To znamená, že okresný súd mal

o námietke zaujatosti znalkyne rozhodnúť do 10 dní od jej podania, čo však neurobil. Tieto

skutočnosti vzbudzujú u sťažovateľky podozrenie o možnom zámere okresného súdu

nerozhodnúť o námietke proti osobe znalkyne pred účinnosťou novely, a zmariť jej tak

možnosť domáhať sa nápravy prostredníctvom odvolania. I túto okolnosť považuje

sťažovateľka za neprípustný zásah do jej práva na spravodlivé súdne konanie.

Sťažovateľka sa nestotožňuje s prípadnou argumentáciou, podľa ktorej namietané

skutočnosti bude môcť uplatniť v prípadnom odvolacom konaní. Jej stanovisko sa opiera

o potrebu rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie z 24. januára 2012 zrušené a vec vrátená na ďalšie

konanie. Domáha sa aj náhrady trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 323,50 €.

Z uznesenia okresného súdu č. k. -157 z 24. januára 2012 vyplýva, že

ním znalkyňa nebola vylúčená z konania vo veci. Podľa názoru okresného súdu

vypracovanie znaleckého posudku v inom konaní nepreukazuje, že znalec má záujem

ovplyvniť výsledok konania vo veci, a taktiež to nepreukazuje vzťah k účastníkom konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ústavný súd poukazuje predovšetkým na osobitosť skutkového stavu v danej veci,

ktorá súvisí s novelizáciou ustanovenia § 202 ods. 3 písm. k) Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého s účinnosťou od 1. januára 2012 odvolanie nie je prípustné proti

uzneseniu, ktorým sa rozhoduje podľa § 17 (podľa tohto ustanovenia sa rozhoduje

o vylúčení zapisovateľa, pracovníka súdu, znalca, tlmočníka a notára z úkonov súdneho

komisára).

Treba dať za pravdu sťažovateľke, že pokiaľ by bol okresný súd o zaujatosti

znalkyne rozhodol v lehote 10 dní v zmysle ,

nepochybne by sťažovateľka mala možnosť podať proti uzneseniu okresného súdu

odvolanie. Keďže okresný súd rozhodol až 24. januára 2012, poučil sťažovateľku v súlade

s novelizovaným znením v tom

zmysle, že odvolanie proti uzneseniu nie je prípustné.

Podľa ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že

odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka vzhľadom na ňou uvádzané závažné

argumenty má možnosť do 30. apríla 2012 (v trojmesačnej lehote) podať proti uzneseniu

okresného súdu odvolanie. Následne (pre prípad, že by i odvolací súd bol tej mienky, že

odvolanie proti uzneseniu okresného súdu nie je prípustné), prichádza do úvahy ešte

podanie dovolania, ktorého prípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237 písm. f)

.

K dosiaľ uvedenému treba ešte dodať, že nezákonný postup okresného súdu, ktorý

o námietke zaujatosti znalkyne rozhodol dávno po uplynutí zákonnej lehoty [už v čase, keď

bolo účinné novelizované znenie

vylučujúce podanie odvolania], by nemal byť vykladaný na ťarchu sťažovateľky spôsobom

znamenajúcim zásah do jej základného práva na súdnu ochranu, resp. do jej práva

na spravodlivé súdne konanie.

Právomoc ústavného súdu rozhodnúť o namietanom porušení práv nie je daná ani

z iného pohľadu. Vyplýva to zo skutočnosti, že sťažovateľka (v prípade, ak závery

znaleckého posudku budú v jej neprospech) bude sa môcť domáhať ochrany označených

práv v ďalšom konaní pred všeobecnými súdmi. Jednak bude mať možnosť požadovať

kontrolné znalecké dokazovanie, ale okrem toho bude môcť znova v odvolacom konaní

namietať podanie posudku zaujatou znalkyňou. Z opačného pohľadu platí, že pokiaľ

znalecký posudok bude v prospech sťažovateľky, námietka zaujatosti znalkyne stratí

význam.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2012