Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 74/2012
PDF · 109.53 KB
No categories available
II. ÚS 74/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť L. T., B., zastúpenej advokátskou kanceláriou R., s. r. o.,
vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným
súdom Bratislava IV pod sp. zn. 25 C 417/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. T. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2012
doručená sťažnosť L. T., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom
Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 25 C 417/2009.
Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 12. marca 2012.
Zo sťažnosti vyplýva, že v súdnom spore vedenom okresným súdom pod sp. zn.
25 C 417/2009 žalobcom M. V. (ďalej len „žalobca“) proti žalovanej 1) L. S. a sťažovateľke
ako žalovanej 2) o neplatnosť právnych úkonov uznesením č. k. 25 C 417/2009-145
z 25. augusta 2011 bolo nariadené znalecké dokazovanie a za znalkyňu bola ustanovená
MUDr. G. H. (ďalej len „znalkyňa“). Jej úlohou bolo vypracovať znalecký posudok,
predmetom ktorého bolo preskúmanie duševného stavu žalobcu. Sťažovateľka podala proti
osobe znalkyne námietky, v ktorých poukázala najmä na to, že znalkyňa podala už predtým
znalecký posudok, ktorého predmetom bolo skúmanie zdravotného stavu žalobcu v rámci
iného konania (o pozbavenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony). Táto skutočnosť
vyvolala u sťažovateľky dôvodné pochybnosti o nezaujatosti znalkyne pre jej pomer k veci.
Uznesením okresného súdu č. k. 25 C 417/2009-158 z 24. januára 2012 bolo
rozhodnuté, že znalkyňa nie je vylúčená z konania vo veci. Uznesenie bolo sťažovateľke
doručené 31. januára 2012. Podľa názoru okresného súdu vypracovanie znaleckého posudku
v inom konaní nepreukazuje, že znalec má záujem ovplyvniť výsledok konania,
a nepreukazuje ani vzťah k účastníkom konania. Podľa názoru sťažovateľky argumentácia
okresného súdu je neakceptovateľná a navyše aj nepreskúmateľná a arbitrárna.
Nevyhnutnosť potreby ustanovenia rozdielnych znalcov pri vypracovávaní znaleckých
posudkov vyplýva aj z ustanovenia § 127 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré treba
per analogiam aplikovať aj na vzniknutú situáciu.
Sťažovateľka ďalej považuje za významné, že v dôsledku novely Občianskeho
súdneho poriadku od 1. januára 2012 už nie je možné proti rozhodnutiu prvostupňového
súdu o námietkach proti osobe znalca podať odvolanie. Preto je rozhodnutie okresného súdu
konečné. V tejto súvislosti je tiež podstatné, že sťažovateľka doručila námietky proti osobe
znalkyne okresnému súdu ešte v septembri 2011, teda viac ako tri mesiace pred účinnosťou
novely. Pritom aj v tomto prípade treba primerane použiť ustanovenie § 16 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti predložiť podanú námietku zaujatosti
príslušnému orgánu v lehote 15 dní od jej podania, pričom príslušný orgán má o nej
rozhodnúť do 10 dní od jej predloženia. V prípade sťažovateľky nebolo potrebné podanú
námietku zaujatosti v zmysle uvedeného predkladať nadriadenému súdu, keďže o nej
rozhoduje samosudca, teda sám prvostupňový súd. To znamená, že okresný súd mal
o námietke zaujatosti znalkyne rozhodnúť do 10 dní od jej podania, čo však neurobil. Tieto
skutočnosti vzbudzujú u sťažovateľky podozrenie o možnom zámere okresného súdu
nerozhodnúť o námietke proti osobe znalkyne pred účinnosťou novely, a zmariť jej tak
možnosť domáhať sa nápravy prostredníctvom odvolania. I túto okolnosť považuje
sťažovateľka za neprípustný zásah do jej práva na spravodlivé súdne konanie.
Sťažovateľka sa nestotožňuje s prípadnou argumentáciou, podľa ktorej namietané
skutočnosti bude môcť uplatniť v prípadnom odvolacom konaní. Jej stanovisko sa opiera
o potrebu rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania.
Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
25 C 417/2009 s tým, aby bolo uznesenie z 24. januára 2012 zrušené a vec vrátená na ďalšie
konanie. Domáha sa aj náhrady trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 323,50 €.
Z uznesenia okresného súdu č. k. 25 C 417/2009-157 z 24. januára 2012 vyplýva, že
ním znalkyňa nebola vylúčená z konania vo veci. Podľa názoru okresného súdu
vypracovanie znaleckého posudku v inom konaní nepreukazuje, že znalec má záujem
ovplyvniť výsledok konania vo veci, a taktiež to nepreukazuje vzťah k účastníkom konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Ústavný súd poukazuje predovšetkým na osobitosť skutkového stavu v danej veci,
ktorá súvisí s novelizáciou ustanovenia § 202 ods. 3 písm. k) Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého s účinnosťou od 1. januára 2012 odvolanie nie je prípustné proti
uzneseniu, ktorým sa rozhoduje podľa § 17 (podľa tohto ustanovenia sa rozhoduje
o vylúčení zapisovateľa, pracovníka súdu, znalca, tlmočníka a notára z úkonov súdneho
komisára).
Treba dať za pravdu sťažovateľke, že pokiaľ by bol okresný súd o zaujatosti
znalkyne rozhodol v lehote 10 dní v zmysle § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
nepochybne by sťažovateľka mala možnosť podať proti uzneseniu okresného súdu
odvolanie. Keďže okresný súd rozhodol až 24. januára 2012, poučil sťažovateľku v súlade
s novelizovaným znením § 202 ods. 3 písm. k) Občianskeho súdneho poriadku v tom
zmysle, že odvolanie proti uzneseniu nie je prípustné.
Podľa § 204 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že
odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka vzhľadom na ňou uvádzané závažné
argumenty má možnosť do 30. apríla 2012 (v trojmesačnej lehote) podať proti uzneseniu
okresného súdu odvolanie. Následne (pre prípad, že by i odvolací súd bol tej mienky, že
odvolanie proti uzneseniu okresného súdu nie je prípustné), prichádza do úvahy ešte
podanie dovolania, ktorého prípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237 písm. f)
K dosiaľ uvedenému treba ešte dodať, že nezákonný postup okresného súdu, ktorý
o námietke zaujatosti znalkyne rozhodol dávno po uplynutí zákonnej lehoty [už v čase, keď
bolo účinné novelizované znenie § 202 ods. 3 písm. k) Občianskeho súdneho poriadku
vylučujúce podanie odvolania], by nemal byť vykladaný na ťarchu sťažovateľky spôsobom
znamenajúcim zásah do jej základného práva na súdnu ochranu, resp. do jej práva
na spravodlivé súdne konanie.
Právomoc ústavného súdu rozhodnúť o namietanom porušení práv nie je daná ani
z iného pohľadu. Vyplýva to zo skutočnosti, že sťažovateľka (v prípade, ak závery
znaleckého posudku budú v jej neprospech) bude sa môcť domáhať ochrany označených
práv v ďalšom konaní pred všeobecnými súdmi. Jednak bude mať možnosť požadovať
kontrolné znalecké dokazovanie, ale okrem toho bude môcť znova v odvolacom konaní
namietať podanie posudku zaujatou znalkyňou. Z opačného pohľadu platí, že pokiaľ
znalecký posudok bude v prospech sťažovateľky, námietka zaujatosti znalkyne stratí
význam.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2012