Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 87/2012
PDF · 124.83 KB
No categories available
II. ÚS 87/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. B. F., B.,
vedené pod sp. zn. Rvp 2547/2012 a sp. zn. Rvp 2548/2012 vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn. 15 Er 390/2010
z 30. januára 2012 a sp. zn. 15 Er 1233/2010 z 30. januára 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 2547/2012 a sp. zn. Rvp 2548/2012
s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 2547/2012.
2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. marca
2012 doručené sťažnosti JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vedené pod sp. zn.
Rvp 2547/2012 a sp. zn. Rvp 2548/2012, ktorými namietal porušenie základných práv
podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom
a uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 Er 390/2010
z 30. januára 2012 a sp. zn. 15 Er 1233/2010 z 30. januára 2012 vydanými vyšším súdnym
úradníkom okresného súdu.
2. Sťažovateľ uviedol, že od 6. júna 2007 začal vykonávať exekučnú činnosť ako
exekútor podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to aj pre
obchodnú spoločnosť P., s. r. o., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný
súd napadnutými uzneseniami rozhodol o vylúčení sťažovateľa ako súdneho exekútora
z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o.,
čím zasiahol do ním označených základných práv. Sťažovateľ ústavnému súdu zároveň
navrhol, aby sťažnostiam vyhovel a nálezom vyslovil porušenie ním označených práv podľa
ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu postupom okresného súdu v označených
konaniach a jeho napadnutými rozhodnutiami, napadnuté uznesenia okresného súdu zrušil,
veci vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.
3. V súlade s poučením v napadnutých uzneseniach o možnosti podať opravný
prostriedok sťažovateľ podal proti nim odvolania, o ktorých v čase predbežného
prerokovania sťažností nebolo podľa zistenia ústavného súdu rozhodnuté.
II.
4. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného
poriadku.
5. Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú
tých istých účastníkov.
6. V danom prípade sa sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 2547/2012
a sp. zn. Rvp 2548/2012 týkajú tých istých účastníkov konania (sťažovateľ a okresný súd),
pričom navyše sú takmer identické z hľadiska právnej argumentácie použitej v nich
sťažovateľom, ako aj z hľadiska právneho problému, ku ktorému bude potrebné zo strany
ústavného súdu prijať meritórny záver.
7. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol o spojení sťažností na spoločné
konanie podľa § 112 ods. 1 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku
tohto uznesenia).
III.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Predmetom sťažností je namietané porušenie čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 12
ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu postupom
a rozhodnutiami okresného súdu, ktorými okresný súd zamietol návrh oprávnenej na zmenu
súdneho exekútora z dôvodu zaujatosti navrhovaného súdneho exekútora voči oprávnenej,
čo je okolnosť vylučujúca sťažovateľa z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1
Exekučného poriadku.
11. Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podaných sťažností
konať a rozhodnúť.
12. Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc
ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne,
teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
13. Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote
oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,
proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
13. S poukazom na to ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal v systéme
všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu svojich práv,
ktoré mali byť napadnutými uzneseniami okresného súdu a postupom predchádzajúcim ich
vydaniu podľa jeho názoru porušené, pričom tento opravný prostriedok v danej veci
v zákonnej lehote využil. Oprávnenie sudcu v odvolacom konaní rozhodnúť o namietanom
postupe a napadnutých uzneseniach okresného súdu vylučuje v tejto veci právomoc
ústavného súdu, ktorý by ju mohol uplatniť iba vtedy, ak by už sťažovateľ nemal inú
ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.
14. Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťami sťažovateľa pred rozhodnutím
sudcu o podaných odvolaniach, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania
všeobecných súdov. V prípade, že by ústavný súd čakal na rozhodnutie o odvolaniach
sťažovateľa proti napadnutým uzneseniam, mohlo by to viesť jednak k predĺženiu konania
a navádzalo by to potenciálnych sťažovateľov k obdobnému postupu, aký zvolil
v okolnostiach daného prípadu sťažovateľ, t. j. k paralelnému podávaniu sťažností
ústavnému súdu zároveň s podaním riadneho opravného prostriedku, čo vzhľadom
na čl. 142 ods. 2 poslednú vetu ústavy a s ním súvisiacu konštantnú judikatúru ústavného
súdu, ako aj vzhľadom na dikciu § 374 ods. 4 OSP nie je opodstatnené.
15. K uvedenému je potrebné dodať, že v prípade rozhodovania o vylúčení súdneho
exekútora z exekúcie ide o rozhodnutie, proti ktorému by odvolanie nebolo prípustné, ak by
ho vydal sudca, t. j. v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 OSP dochádza bez potreby
akéhokoľvek rozhodnutia k zrušeniu rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. Z tohto
pohľadu by bolo možné sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti pre
napadnutie zrušeného (právne neexistujúceho) rozhodnutia.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2012