Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 163/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D. a. s., O., Č., zastúpenej Advokátskou

kanceláriou JUDr. R. B., s. r. o., B., ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 30. septembra 2011,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti D. a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára

2012 doručená sťažnosť spoločnosti D. a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala

porušenie základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 30. septembra 2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 1. júna 2011.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 5. novembra 2010

na okresnom súde návrh na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku krajského súdu

č. k. -326 z 29. januára 2008 v spojení s rozsudkom okresného súdu

č. k. -543 z 21. mája 2007.

Okresný súd rozhodnutím z 28. júna 2011 zamietol návrh sťažovateľky na obnovu

konania a na jej odvolanie krajský súd rozhodnutím z 30. septembra 2011 toto rozhodnutie

potvrdil.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní pred krajským súdom videla najmä v tom, že

všeobecné súdy neúplne zistili skutkový stav veci, pretože nevykonali navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nerešpektovali § 118 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), vydali arbitrárne a nepreskúmateľné rozhodnutia

a nesprávne právne posúdili prípustnosť obnovy konania.

4. Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil:

„- uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. septembra 2011, sp. zn.: 3CoZm

25/2011-219 boli porušené základné ústavné práva sťažovateľa na:

spravodlivé súdne konanie a na súdnu a inú právnu ochranu, vyplývajúce z čl. 46 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a

- zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. septembra 2011, sp. zn.: 3CoZm

25/2011-219 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie;

- priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.“

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

7. Sťažovateľka uviedla, že k porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd nezistil dostatočne

skutkový stav a nevykonal dôkazy nevyhnutné na dostatočné posúdenie predmetnej právnej

veci a že súdy napriek jej opakovaným návrhom odmietli vypočuť navrhnutých svedkov

JUDr. K. L. a R. Z.

8. Posúdením dôvodnosti ústavnej sťažnosti smerujúcej proti rozhodnutiu o obnove

konania, nie je vecná správnosť žalobného návrhu na obnovu konania napadnutého

rozhodnutia, ale len otázka, či tu boli relevantné dôvody na povolenie obnovy konania, resp.

či všeobecné súdy ústavne konformným spôsobom odôvodnili, prečo sťažovateľkou

predostreté (nové) skutočnosti takými neboli. V konaní o obnove konania súd totiž

nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, ale posudzuje otázku, či

nové skutočnosti či dôkazy skôr nepoznané v spojení s dôkazmi už vykonanými môžu

odôvodniť iné – pre sťažovateľku priaznivejšie – rozhodnutie, než ktoré bolo vydané skôr.

9. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie krajského súdu neporušilo

právo na spravodlivý proces, keď krajský súd dospel k záveru, že navrhované dôkazy nie sú

takými prostriedkami, ktoré by spochybňovali skutkové závery urobené všeobecnými súdmi

v pôvodnom konaní; ústavný súd preto považuje námietku sťažovateľky na arbitrárnosť

a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu len za účelovú.

10. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím

vlastným.

11. Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci krajského súdu je opodstatnená

len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.

Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú

„pánmi zákonov“, napadnutý právny názor krajského súdu by mohol nahradiť iba v prípade,

ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, a teda ústavne nekonformný.

12. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.

13. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajským súdom takéto

nedostatky nevykazuje, preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

14. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkom konania. Rovnako Európsky

súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať

dôvody, na ktorých sa zakladajú (napr. García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999).

Tieto požiadavky uznesenie krajského súdu spĺňa.

15. Vychádzajúc z týchto dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že všeobecné súdy

tým, že nepovolili sťažovateľke obnovu konania, neporušili jej právo na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti preto ústavný súd túto

sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012