Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 94/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. N., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia

základného práva na osobnú slobodu podľa a 5

a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. z 13. februára 2012

a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 24. februára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. N. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2012

doručená sťažnosť V. N., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na osobnú slobodu podľa a 5

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Michalovce (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 13. februára 2012 a Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 24. februára 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bola okresným súdom zamietnutá žiadosť

o prepustenie z väzby a nebola prijatá ponuka záruky za jeho ďalšie správanie. Sťažnosť

proti tomuto rozhodnutiu krajský súd zamietol ako neopodstatnenú. Podľa sťažovateľa boli

porušené ním označené základné práva z toho dôvodu, že obidva súdy boli proti nemu

zaujaté pri rozhodovaní a rozhodovali účelovo v záujme porušiť jeho základné práva

a slobody. Bola porušená predovšetkým zásada verejnosti súdneho konania a primeranosť

doby prípravy na pojednávanie, čo sa týkalo aj jeho advokáta, sudca okresného súdu dvakrát

stiahol jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Má pochybnosti o objektivite konania

na okresnom súde, pretože jeho komplic pri páchaní trestnej činnosti pozná sudcov tohto

súdu, čo je v jeho neprospech. Rozhodnutia obidvoch súdov neobsahujú konkrétne dôvody,

pre ktoré nebolo vyhovené jeho žiadosti, a len všeobecne hovoria o dôvodoch rozhodnutí,

preto sú len povrchné. Pritom predložil súdom potrebné argumenty, pre ktoré nemá byť

vo väzbe, na čo však súdy dostatočne neprihliadli. Žiadal preto, aby ústavný súd vo veci

vydal tento nález:

„I. Okresný súd Michalovce vo veci sp. zn. zo dňa 13.2.2012 a Krajský

súd Košice sp. zn. zo dňa 24.2.2012 porušili základné právo podľa Čl. 17

ods. 1, 2 a 5 a podľa Čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj ďalšie porušenia vyššie spomínané.

II. Prikazuje Krajskému súdu Košice, aby vo veci konal a V. N. prepustil z väzby na

slobodu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozhodnutiu vedenému

okresným súdom pod sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd rozhodujú všeobecné súdy. V danom prípade

proti uzneseniu okresného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok,

a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa podľa

mal krajský súd v opravnom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu. K tomu treba dodať, že sťažovateľ riadny opravný prostriedok využil.

Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozhodnutiu

krajského súdu sp. zn. z 24. februára 2012.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva:

„Obžalovaný V. N. je vo väzbe od 24.3.2011 na podklade uznesenia sudcu pre

prípravné konanie zo dňa 26.3.2011 sp.zn. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1

písm. a/, c/ Súd svoje rozhodnutie o väzbe obvineného oprel predovšetkým o fakt, že

obvinenému hrozí vysoký trest, čo odôvodňuje konkrétnu obavu z možného skrývania sa,

resp. úteku mimo územia Slovenskej republiky, pričom žalovaného skutku sa obvinený mal

dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, čo

zakladá obavu z pokračovania v trestnej činnosti.

Po preskúmaní veci je potrebné uviesť, že obžalovaný V. N. je stíhaný pre obzvlášť

závažný zločin, pre ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody (§ 186 ods. 1,2 písm. b/

Tr.zák.) v sadzbe od 10 do 15 rokov a že táto samotná skutočnosť zakladá dôvod väzby

podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.

Uvedený dôvod väzby je založený aj v tomto štádiu trestného stíhania len na zistení,

že obžalovaný je stíhaný pre trestný čin, na ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody

s dolnou hranicou 8 rokov (vysoký trest) a podozrenie zo spáchania trestného činu

(obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák., s

poukazom na § 138 písm. a/, f/ Tr.zák.), je dôvodné.

Krajský súd v danom štádiu trestného konania nezistil u obžalovaného V. N. také

pomery alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali prepustenie obžalovaného z väzby

na slobodu napriek tomu, že sa proti nemu vedie trestné stíhanie pre trestný čin s dolnou

hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov.

Okolnosťami prípadu sú také okolnosti, ktoré spoluurčujú stupeň spoločenskej

nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a tento výrazne zmierňujú, čo v posudzovanom

prípade zistené nebolo.

Pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho

osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia so spáchaním trestného činu a existujú

v čase rozhodnutia súdu.

Rovnako neboli zistené také okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného a jeho

osobných a rodinných pomerov, ktoré by odôvodňovali v tomto štádiu trestného konania

jeho prepustenie na slobodu.

Ohľadom ponúknutých záruk ako náhrady väzby (písomný sľub obžalovaného,

záruka dôveryhodných osôb, dohľad mediačného a probačného úradníka) krajský súd

považuje za potrebné uviesť, že s prihliadnutím na povahu prejednávaného trestného činu

v danom štádiu trestného konania nie sú vytvorené podmienky pre kladné rozhodnutie

o ponúknutých zárukách.

V súvislosti s námietkami obžalovaného uvádzanými v písomných dôvodoch sťažnosti

v tom smere, že okresný súd nepredvolal na svoje pojednávanie osoby, ktoré predkladali

záruky na nahradenie väzby, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že k oboznámeniu sa

takýchto osôb v zmysle sa pristúpi vtedy, ak je reálny predpoklad

prijatia záruky príslušným orgánom.

Uvedené skutočnosti opodstatňujú záver o obave z konania obžalovaného spôsobom

predpokladaným v , aj v tomto štádiu trestného konania.“

Ústavný súd poukazuje na to, že nie je tzv. „skutkovým súdom“, teda súdom, ktorý

by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ak by malo ísť o dokazovanie,

ktoré by malo nahradiť dokazovanie nevykonané všeobecnými súdmi.

Vo väzobných veciach platí, že skúmanie primeranosti určenej lehoty väzby prináleží

predovšetkým všeobecným súdom. Na ten účel im patrí skúmať všetky okolnosti spôsobilé

potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho

so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody

a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe. Predovšetkým na základe dôvodov uvedených

v týchto rozhodnutiach ústavný súd zisťuje, či boli alebo neboli porušené označené články

a dohovoru (mutatis mutandis Toth c. Rakúsko z 12. decembra 1991).

Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí dostatočne a ústavne konformne vysporiadal

s dôvodmi sťažnosti sťažovateľa, a preto jeho rozhodnutie nie je arbitrárne ani zjavne

neopodstatnené. Odpovedal na všetky námietky sťažovateľa a posúdil ich podľa práva.

Za týchto okolností ústavný súd v tejto časti odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú

a ako celok rozhodol o sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2012