Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 56/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. apríla 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka

predbežne prerokoval sťažnosť M. I., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod

sp. zn. (predtým sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým sp.

zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. M. I. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý zaplatiť jej do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšku sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta

2011 doručená sťažnosť M. I. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým sp. zn. ).

2. Sťažovateľka uviedla, že je účastníčkou konania o určenie vlastníckeho práva

pôvodne vedeného na okresnom súde pod sp. zn. (teraz pod sp. zn.

), ktoré stále nie je právoplatne ukončené a preto navrhla, aby ústavný súd

po prerokovaní jej sťažnosti rozhodol nálezom tak, že jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie

veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvej vete dohovoru bolo postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým sp. zn. )

porušené, prikáže okresnému súdu v označenej veci konať bez zbytočných prieťahov

a prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €, ako aj náhradu trov konania.

3. Na základe výzvy ústavného súdu predsedníčka okresného súdu uviedla, že

zdĺhavý postup súdu ovplyvnili časté zmeny návrhu na začatie konania v jeho predmete

i okruhu účastníkov konania, nečinnosť navrhovateľa, veľký počet odporcov (vyše 50 osôb)

a s tým spojené problémy pri doručovaní súdnych zásielok a aj časté zmeny v osobe

konajúceho sudcu. Predsedníčka okresného súdu zároveň upustila od ústneho pojednávania;

rovnako sa vyjadrila aj sťažovateľka, preto ústavný súd vo veci nenariadil ústne

pojednávanie [

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

4. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru.

Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

7. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

8. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v občianskom právnom konaní a porušenia

základného práva podľa (aj práva podľa dohovoru) ústavný

súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihladnutím najmä na skutkovú

a právnu zložitosť veci (a), správanie sťažovateľky (b) a postup okresného súdu (c).

a) Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

konania je rozhodovanie o určení vlastníctva k nehnuteľnosti.

Po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej

agendy všeobecného súdnictva. Zložitou sa môže javiť iba z dôvodu viacerých účastníkov

konania a z toho vyplývajúcej komplikovanejšej situácie pri odstraňovaní nedostatkov

žaloby, zmeny okruhu účastníkov v dôsledku úmrtí v kontexte s doručovaním písomností,

ako aj vykonávania dokazovania výsluchmi účastníkov a svedkov. K faktickej zložitosti

prispieva aj podávanie protinávrhov a „dodatkov k nim“ odporcami (medzi ktorých patrí aj

sťažovateľka) a ich dispozícia s nimi (vzájomný návrh podali a vzali späť a následne znova

podali).

b) Pri hodnotení preskúmavanej veci podľa ďalšieho kritéria, teda správania

sťažovateľky, ústavný súd zo sťažnosti a spisu zistil, že na celkovej dĺžke konania sa

sťažovateľka nepodieľala.

c) Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a zistil, že celé namietané konanie je poznačené neefektívnym postupom okresného súdu.

Okrem neefektívneho postupu sa v priebehu konania vyskytli aj obdobia dlhšej nečinnosti

okresného súdu (od 26. septembra 1998 do 2. augusta 2001 – 34 mesiacov, od 13. februára

2002 do 23. februára 2004 – 23 mesiacov, od 23. februára 2004 do 7. januára 2005 – 10

mesiacov, od 7. novembra 2005 do 23. januára 2007 – 13 mesiacov), spolu 6 rokov

a 8 mesiacov. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože

počas viac ako 6 rokov okresný súd nevykonával vo veci žiadne úkony. Navyše, okresný

súd ani v ostatných obdobiach nevykonával vo veci vždy úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádzala.

Ústavný súd zo spisu zistil, že tie procesné úkony, ktoré okresný súd vykonal, sú poznačené

neefektívnosťou, konajúci súd napríklad mnohokrát bezvýsledne vyzýval žalobcu

na predloženie listinných dôkazov bez toho, aby použil aj poriadkové opatrenie voči

žalobcovi. Okresný súd tým nevytváral podmienky na odstránenie právnej neistoty

sťažovateľky. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo

k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale

v dôsledku postupu okresného súdu.

9. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru.

10. Podľa ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Aj keď k porušeniu označených práv došlo nečinnosťou okresného súdu; ústavný súd

však nevyhovel tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala, aby prikázal okresnému

súdu konať bez zbytočných prieťahov, pretože mu to už prikázal v konaní vedenom pod

sp. zn. .

11. Sťažovateľka žiadala aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 15 000 € s odôvodnením, že doterajšia „doba 20 rokov je neprimerane dlhá a ničím

neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná“.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že primerané finančné

zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

12. Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, keď priznáva spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne

sa pritom riadi úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen

deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za dôvodné priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom na bezdôvodnú nečinnosť

okresného súdu považuje za primerané priznať v sume 2 000 €; vo zvyšku sťažnosti

nevyhovel jednak pre nedostatok dôvodov, pre ktoré by práve suma 15 000 € mala splniť

kompenzačný účinok, a jednak už pre judikovanie primeraného zadosťučinenia vo veci

iných sťažovateľov v tej istej veci (), ktorí tvoria nerozlučné účastenstvo

na žalovanej strane ( ), takže aj výška celkového finančného zadosťučinenia

musí tomuto spoločenstvu zodpovedať.

13. Ústavný súd nepriznal sťažovateľke náhradu trov konania, pretože ich

do rozhodovania o sťažnosti nevyčíslila ( v spojení s

ods. 2 ); trovy právneho zastúpenia si preto sťažovateľka nahradí zo svojho (

).

14. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012