Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 184/2012
PDF · 123.02 KB
No categories available
III. ÚS 184/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. R., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3 To 8/2011 zo 17. januára 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. R. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. marca 2012
doručené elektronické podanie advokáta JUDr. J. F., podpísané zaručeným elektronickým
podpisom ako právneho zástupcu J. R. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorá v návrhu namieta
porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 8/2011 zo 17. januára
2012.
Sťažovateľka uvádza, že porušenia označených základných práv sa mal dopustiť
krajský súd vydaním uznesenia sp. zn. 1 T 155/08 zo 17. januára 2012 (pravdepodobne ide
o uznesenie vydané pod sp. zn. 3 To 8/2011, nie pod sp. zn. 1 T 155/08, pozn.), ktorým
zamietol jej odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 1 T 155/08 zo 17. januára 2012 (sťažovateľka zrejme uviedla nesprávny deň
vydania rozsudku, pozn.). V sťažnosti vyjadruje nesúhlas s okolnosťami, za ktorých bolo
konanie na prvom stupni aj na odvolacom súde vedené, ako aj s nevykonaním
navrhovaných dôkazov, ktoré mohli mať podstatný vplyv na posúdenie viny a trestu,
a pritom by neboli „v rozpore so zásadou hospodárnosti... Zmena posúdenia viny čo i len v
jednom z bodov obžaloby by mala značný vplyv na posúdenie trestu v druhom bode
obžaloby. Mám na mysli uplatnenie zostrovacej (asperačnej) zásady uplatňovanej v zmysle
§ 41 ods. 2 Tr. zák.“.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje vydať takéto rozhodnutie:
„Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 To 8/2011 zo dňa 17. 01. 2012
sa zrušuje pre porušenie práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 a pre porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných
práv a slobôd a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v prvom rade pripomína, že uplatnenie právomocí ústavného súdu je
viazané na splnenie viacerých formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti.
Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa
musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd po preskúmaní elektronického podania sťažovateľky doručeného
19. marca 2012 zistil, že podanie síce je podpísané zaručeným elektronickým podpisom
v sťažnosti označeným advokátom, avšak k podaniu nebolo priložené splnomocnenie
sťažovateľky na podanie tejto sťažnosti. Keďže v podaní označená sťažovateľka
nepodpísala sťažnosť vlastnou rukou a nie je ani preukázané udelenie splnomocnenia
advokátovi, ktorý v jej mene mal sťažnosť podať, možno podľa názoru ústavného súdu
pochybovať, či označená sťažovateľka chcela predmetnú sťažnosť ústavnému súdu
skutočne podať.
K sťažnosti taktiež nebola pripojená kópia právoplatného uznesenia krajského súdu
sp. zn. 3 To 8/2011 zo 17. januára 2012, vydaním ktorého malo dôjsť k porušeniu
sťažovateľkou označených práv. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na rozporné
označenie sťažovateľkou napadnutého uznesenia krajského súdu, keď v texte sťažnosti
najskôr nesprávne uvádza spisovú značku rozhodnutia prvostupňového súdu (1 T 155/08),
avšak na inom mieste už uvádza značku prideľovanú pre veci prejednávané krajskými
súdmi ako súdmi odvolacími (3 To 8/2011). Rovnako rozporné je aj označenie všeobecného
súdu, ktorý mal sťažovateľkine práva porušiť, keď síce z petitu sťažnosti vyplýva, že
porušenia označených práv sa mal dopustiť krajský súd, avšak na iných dvoch miestach
v texte sťažnosť označuje sťažovateľka za porušovateľa svojich práv Krajský súd
v Košiciach.
Ústavný súd konštatuje, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí
v doručenom elektronickom podaní nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na
taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04,
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,
ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva
všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Ústavný súd preto aj so zreteľom na to, že elektronické podanie podpísané
zaručeným elektronickým podpisom bolo podané kvalifikovaným advokátom, nevyzýval
právneho zástupcu na doplnenie doručeného podania a opísané nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí považoval za dostatočný dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd bližšie
nezaoberal argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k porušeniu ňou označených práv.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. mája 2012