Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 263/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. M., I., zastúpeného advokátkou JUDr. M. T., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn.

2 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. M. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2012

doručená sťažnosť Mgr. M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ „bol v procesnom postavení obžalovaného

účastníkom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Levice pod č. k.:

4307010090...

Súdne konanie proti obžalovanému na Okresnom súde Levice bolo začaté na základe

obžaloby vydanej Okresnou prokuratúrou Levice dňa 26. 01. 2007 (tj. pred vyše 5 rokmi)

pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa číslo

v znení zákona číslo

Dňa 6. 02. 2007 Okresný súd Levice vydal v predmetnej záležitosti trestný rozkaz,

ktorým obžalovaného odsúdil podľa s prihliadnutím

na č. na trest odňatia slobody v trvaní

18 (osemnásť) mesiacov. Podľa písmeno a),

č. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil

na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Voči uvedenému trestnému rozkazu podal obžalovaný dňa 1. 3. 2007 odpor

v zákonnej 8 dňovej lehote od doručenia trestného rozkazu. Hlavné pojednávanie bolo

vytýčené na mnoho termínov, často som prišiel zbytočne, keďže svedkovia si často

nepreberali zásielky a súd mi to vopred neoznámil, takže som z I. chodil do L. zbytočne, čo

bolo spájané s nemalými nákladmi na cestovné. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný hneď

na začiatku vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu,

nevinný.

Posledné hlavné pojednávanie pôvodne odročené na 07. 01. 2011 sa uskutočnilo

až dňa 09. 09. 2011. Na uvedenom hlavnom pojednávaní Okresný súd Levice uznal

obžalovaného vinným rozsudkom č. k.: -4307010090 z trestného činu

nedovoleného ozbrojovania podľa číslo

v znení zákona číslo

Voči rozsudku vydanému dňa 9. 9. 2011, č. k.: -4307010090 sa

obžalovaný odvolal v odvolaní vydanom dňa 23. 9. 2011. Krajský súd v Nitre odvolaniu

obžalovaného vyhovel a dňa 22. 2. 2012 napadnutý rozsudok Okresného súdu Levice zrušil

a vo veci rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil.“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje na to, že „od vznesenia obvinenia pre vyššie

uvedený trestný čin vydaného dňa 05. 01. 2005 Okresnou prokuratúrou Levice do vydania

zrušujúceho uznesenia odvolacím Krajským súdom v Nitre žil obžalovaný viac ako 7 rokov v

neustálej právnej neistote. Samotným prerokovaním veci na súde totižto nedochádza k jej

odstráneniu. K stavu právnej istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu. Právna neistota vyvolávala v obžalovanom pocity krivdy,

úzkosti, nespravodlivosti a znemožňovala mu viesť dôstojný život.

Sťažovateľ rozumie, že až do vydania právoplatného odsudzujúceho rozsudku platí

prezumpcia neviny, považuje však za dôležité uviesť, že ide o právnický termín a jej

ponímanie bolo v laickej verejnosti rôzne. Podaná obžaloba a už skôr vznesené obvinenie

negatívnym spôsobom zmenili pohľad spoločnosti na sťažovateľa, spôsobili stratu

spoločenskej prestíže, čo mu výrazným spôsobom skomplikovalo pracovný a aj osobný život.

Podaná obžaloba spôsobila sťažovateľovi vážne problémy aj v manželstve, čo

vyústilo do jeho rozvratu a neskôr aj rozvodu a s tým spojenej úpravy práv a povinností

sťažovateľovi k maloletému synovi M. M. Rozpadnutie manželstva a najmä podstatné

obmedzenie styku so synom (v porovnaní s predchádzajúcim obdobím) zanechalo

v sťažovateľovi hlbokú citovú ujmu, ktorá pretrváva dodnes.

Obžaloba so sebou priniesla aj sťažené možnosti uplatniť sa na trhu práce,

následkom čoho sa sťažovateľ dostal aj do vážnych finančných ťažkostí. Vzniknutú ťažkú

finančnú situáciu sťažovateľa navyše komplikovali aj predvolávania na súdne konania

v predmetnej trestnej veci, ktoré si vyžadovali taktiež nemalé finančné prostriedky, keďže

pojednávanie prebiehalo cca 150 km od miesta jeho bydliska.“.

Vzhľadom na to, že od podania obžaloby Okresnou prokuratúrou Levice do vydania

rozsudku v predmetnej veci uplynulo 4 a pol roka, sťažovateľ je toho názoru, že postupom

okresného súdu „došlo k porušeniu práva obžalovaného stanovené v

Slovenskej republiky, ďalej k porušeniu a .

Súd Okresného súdu Levice v predmetnej záležitosti konal v rozpore so základnou

povinnosťou zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni

stav právnej neistoty. Už z nedôsledného postupu orgánov činných v trestnom konaní bolo

od počiatku zrejmé, že nevykonali základné dôkazy (odňatie odtlačkov prstov a pod.) tak,

aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie. Práve chybou orgánov polície v počiatočných štádiách

procesných úkonov neboli zabezpečené dôkazy, ktoré mohli jednoznačne potvrdiť alebo

vyvrátiť zavinenie obžalovaného. Tieto skutočnosti boli a museli byť súdu zrejmé už

na začiatku rozhodovania, napriek tomu však konanie prebiehalo zdĺhavo, svedecké

výpovede boli dopĺňané s odstupom niekoľkých rokov, boli rozporné a pod., avšak súd

napriek zjavným rozporom a nedostatkom pri výkone práce polície vyhodnotil jednotlivé

dôkazy v neprospech obžalovaného.“.

V nadväznosti na uvedené podľa sťažovateľa „činnosťou Okresného súdu Levice

v uvedenej trestnej veci bolo porušené aj právo obžalovaného na spravodlivé a verejné

prejednanie veci v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom

v súlade s ustanovením čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že

okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa

a právo podľa dohovoru, aby mu priznal finančné

zadosťučinenie v sume 300 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní a v nadväznosti na to namietajúcej porušenie základného práva podľa

ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby

ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už o sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

ods. si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 9. septembra 2011 uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania trestného činu

nedovoleného ozbrojovania podľa a bol mu uložený trest

odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona podmienečne odložený. Podľa mu bola určená

skúšobná doba v trvaní 24 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 22. februára

2012 odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a sťažovateľa podľa § 322

ods. 3 oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal

skutok, pre ktorý bol sťažovateľ stíhaný.

Sťažnosť sťažovateľa podľa bola ústavnému súdu doručená

17. apríla 2012. V oboch prípadoch teda konajúce všeobecné súdy rozhodli v trestnej veci

sťažovateľa ešte pred doručením sťažnosti ústavnému súdu, resp. ešte pred jej podaním

na poštovú prepravu. Okresný súd preto už nemohol v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne

spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľom v sťažnosti

označené práva.

Možnosť domáhať sa ochrany v sťažnosti označených práv podaním sťažnosti

ústavnému súdu vo vzťahu k rozhodovaciemu procesu okresného súdu bola pre sťažovateľa

časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho trestnej veci prvostupňové

konanie.

Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. apríla 2012, t. j. v čase, keď okresný súd už

v trestnej veci sťažovateľa nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu v sťažnosti

označených práv jeho postupom nemohlo dochádzať a neprichádzalo už taktiež do úvahy

naplnenie základného účelu označených práv (t. j. odstránenie stavu právnej neistoty),

ústavný súd sťažnosť v súlade s odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2012