Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/105/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: MT-PROSPERITY CONSULTING s.r.o., Kalinovská 12, 040 22 Košice, IČO: 45 519 676, zast. JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, konateľkou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 222,89 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 222,89 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 8.6.2016 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie v prevyšujúcej časti z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca ESO Autoservis Košice s.r.o. sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 222,89 eur s prísl. z titulu nevyplatenia poistného plnenia.

2. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 8012753890 predstavuje sumu 1 198,91 eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 976,02 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 222,89 eur.

3. Táto neuznaná suma vo výške 222,89 eur bola vlastníkom motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA: Z.: K. XXXDA, ktorým je poškodená K. C., postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 31.5.2016.

4. Okresný súd Košice I rozhodol dňa 9.8.2016 platobným rozkazom sp.zn. -21, v ktorom žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi ESO Autoservis Košice s.r.o. sumu 222,89 eur s prísl., alebo aby v tej istej lehote podal odpor, ktorý sa musí vecne odôvodniť.

5. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

6. V odpore uviedol, že pri prvom úkone, ktorý mu prislúcha vznáša námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I. Žalobca pri určení miestnej príslušnosti poukázal na ustanovenie písmeno c) , pričom ako organizačnú zložku žalovaného, ktorého sa spor týka označil Regionálne centrum likvidácie poistných udalostí Košice Hlavná 62, Košice. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.5.2016, ktorým žalovaný likvidoval poistnú udalosť v sume 976,02 eur vyplýva, že tento dokument je podpísaný za žalovaného J.. V. C., vedúcim regionálneho centra likvidácie škôd-Košice, avšak uvedená listina bola vyhotovená dňa 24.5.2016 v Bratislave, čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava I.

7. K vecným dôvodom uplatnenia nároku žalobcom žalovaný uviedol, že zotrváva na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy uvedenej v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 24.5.2016.

8. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál. Zrážka z požadovaného plnenia bola vykonaná z dôvodu navýšenia počtu hodín prác a navýšenia lakovacieho materiálu.

9. Žalovaný predložil kalkuláciu opravy dotknutého motorového vozidla, z ktorého vyplýva suma poistného plnenia vo výške 976,02 eur, ktorá bola riadne uhradená.

10. Žalovaný namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 31.5.2016 a to tak z dôvodu jej neurčitosti, ako aj z dôvodu neexistencie časti pohľadávky, ktorá mala byť postupovaná z K. C. na žalobcu.

11. Argumentácia žalobcu týkajúca sa obvyklej ceny za normohodinu v porovnaní s ostatnými servismi je v tomto prípade bez právneho významu. Taktiež argumentácia Oznámením komisie je bez právneho významu z dôvodu, že predmetné oznámenie rieši stratu záruky (garancií) v dôsledku využívania služieb neautorizovaného servisu.

12. Uplatňovanie príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania, paušálnej náhrady nákladov, v zmysle príslušných ustanovení je zjavne nesprávne, keďže žalobca odvodzuje svoje postavenie od fyzickej osoby K. C.. Vzťah medzi K.N. C. a žalovaným nemohol mať ani vzhľadom na dané subjekty , ani vzhľadom na právny titul obchodnoprávny charakter.

13. Po prejednaní veci a po vykonaní potrebného dokazovania navrhol žalovaný, aby súd žalobu zamietol.

14. Uznesením sp.zn. -101 Okresný súd Košice I dňa 30.5.2019 nevyhovel návrhu, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu ESO Autoservis Košice s.r.o., 044 19 Ruskov 473, IČO: 44 003 587, vstúpil ten, na koho boli prevedené práva t.j. Bell4you s. r. o., Karpatské námestie 10, Bratislava 831 06, IČO: 47 599 464.

15. Uznesením sp.zn. -118 Okresný súd Košice I dňa 30.9.2019 rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu ESO Autoservis Košice s.r.o., 044 19 Ruskov 473, IČO: 44 003 587; a to so spoločnosťou MT - PROSPERITY CONSULTING s.r.o., Kalinovská 12, Košice 040 22, IČO: 45 519 676.

16. Za konania po vydaní platobného rozkazu, pred pojednávaním vzal žalobca späť žalobu sčasti a trval na podanej žalobe čo do nároku na zaplatenie sumy 222,89 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 8.6.2016 až do zaplatenia a konanie v prevyšujúcej časti navrhol zastaviť.

17. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

18. Dňa 9.4.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA OCTAVIA: Z.: K. XXXDA, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej: K. C., S. XXX, XXX XX S. (ďalej aj len ako „poškodená“).

19. Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.

20. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č.8012753890.

21. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA: Z.: K. XXXDA, v dôsledku poistnej udalosti č.8012753890, si poškodená dala svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise ESO Autoservis Košice s.r.o., Ruskov 473, 044 19 Ruskov, IČO: 44 003 587 zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: 21291/V.

22. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1 198,91 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20160080.

23. Poškodenej bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 24.5.2016 žalovaným oznámené, že dňa 23.5.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8012753890 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia.

24. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodenej z poistnej udalosti č. 8012753890 predstavuje sumu 1 198,91 eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 976,02 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 222,89 eur.

25. Táto neuznaná suma vo výške 222,89 eur bola vlastníkom motorového vozidla ŠKODA OCTAVIA: Z.: K. XXXDA, ktorým je poškodená, postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.5.2016.

26. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Zrážka navýšený počet hodín prác, navýšený lakovací materiál.“

27. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (ust. ).

28. Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

29. Podľa ust. , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

30. Podľa ust. , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

31. Podľa ust. , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

32. Podľa ust. , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

33. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi) a je povinný tento nárok preukázať).

34. V súvislosti s námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I je potrebné poukázať na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. -56 zo dňa 22.6.2018, ktorý rozhodol, že miestne príslušným súdom na rozhodnutie a prejednanie veci je Okresný súd Košice I.

35. Kalkulačný program, resp. kalkulácia žalovaného, nie je objektívnym nástrojom pre výpočet výšky opravy, likvidátor má možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môže vkladať a vybrať rôzne parametre (napr. výška normohodiny, výška lakovacej konštanty, najlacnejšie (originálne) náhradné diely, ktoré sú ponúkané od rôznych predajcov náhradných dielov v rámci SR, napr. jeden diel od predajcu z Prešova druhý od predajcu zo Žiliny, ďalší od dodávateľa v Námestove, a to v jednej kalkulácií). Kalkulácia má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia. Napr. časové normy na servisné úkony sú síce výrobcom odporúčané, ale nie sú záväzné či dané zákonom. Kalkuláciou žalovaného je určená potenciálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nie je schopný premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy vozidla.

36. Taktiež je bezpredmetné za akú cenu má náhradné diely žalovaný. Servis vystupuje ako podnikateľský subjekt a ceny, za ktoré nadobudne náhradné diely, sa nemusia stotožňovať s cenou uvedenou na faktúre. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku (čo je aj v súlade s právom slobodne podnikať) a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov nájdených poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej skutočnej škode poškodeného.

37. Žalovaný krátil nárok na nárok na náhradu škody z nasledovného dôvodu: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Zrážka - navýšený počet hodín prác, navýšený lakovací materiál.“

38. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť svojho krátenia. Naopak žalobca dôvodnosť doplatenia nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla z faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla preukázal. Žalobca predložil žalovanému faktúru za opravu motorového vozidla a ten mu tento preukázaný nárok odmietol plniť bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Žalovaný nepreukázal, že ním priznaná cena za 1 NH je primeraná v regióne ani nepredložil žiadne cenníky. Žalobca naproti tomu predložil cenníky, z ktorých vyplýva, že cena účtovaná žalobcom za normohodinu prác je vzhľadom na obvyklé ceny v regióne pri obdobných typoch motorových vozidiel primeraná. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých neuhradil žalobcovi nárok na náhradu škody v plnom rozsahu, čoho následkom má byť neúspech v spore.

39. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení zo dňa 05.12.2019 uvádza: „Faktúra z a opravu nie je relevantným dokladom preukazujúcim výšku škody, keďže škodou sú len účelne vynaložené prostriedky v dôsledku škodovej udalosti. Dôkazné bremeno na preukázanie výšky škody je na žalobcovi....Žalobca nepredložil ani len doklad o úhrade žalovanej sumy,...“

40. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová resp. poistná udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla.

41. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou.

42. Vo vzťahu k žalobcom predloženej kalkulácie je potrebné poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, zo dňa 21.11.2019, sp. zn. : „

43. K samotnej kalkulácii poistného plnenia (AUDATEX), predloženej žalovaným v konaní pred okresným súdom (č.l. 76 spisu) je potrebné v zhode so súdom prvej inštancie uviesť, že program AUDATEX môže paušálne (odhadom podľa nastavenia systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka, čo vyplýva aj zo znenia čl. IX ods. 2 písm. a) Zmluvných dojednaní: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom.“ Kalkuláciou žalovaného je určená potencionálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla.“

44. Žalovaný následne poukazuje na ním predložený dôkaz, a to zápis z obhliadky poškodeného motorového vozidla, ktorý však nie je možné považovať za objektívny dôkaz nakoľko v danom prípade sa jedná o pracovný materiál a nie záväzný výstupný dokument likvidátora. Avšak vo vzťahu k obsahu predmetného zápisu je potrebné uviesť, že skutočnosti v ňom obsiahnuté mali byť uvedené už v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 24.05.2016.

45. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje krátenú časť poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený z poistenia vinníkov škodových udalostí.

46. Ku škode na motorovom vozidle poškodeného (a k majetkovému úbytku na jeho strane) došlo už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou vozidla a následným predložením faktúry za vykonanú opravu vozidla.

47. Faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Vzhľadom k uvedenému je preto irelevantné či poškodený uhradil žalobcovi (servisu vykonávajúcemu opravu) faktúru za opravu vozidla. Poškodený (ako veriteľ) má pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému (ako dlžníkovi) a túto vo výške predloženej faktúry servisu postúpil na žalobcu (tretiu osobu).

48. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu.

49. Už samotnou škodovou udalosťou dochádza ku vzniku škody a k majetkovému úbytku na strane poškodeného, a to bez ohľadu na to, či si poškodený dá alebo nedá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť.

50. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na poistné plnenie. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na poistné plnenie, ktoré si uplatnil poškodený, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle Poistnej zmluvy.

51. V zmysle . „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“

52. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, J.. V.. W., P. V.. Š. na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“

53. „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“

54. Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich

preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia.

55. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodení preukážu poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu.

56. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení .

57. Existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi poškodeným a žalovaným v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie nesporná. V nadväznosti na uvedené je teda nesporný aj následný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom (postupníkom), na ktorého riadne a v súlade so zákonom prešli práva poškodeného (postupcu) ako veriteľa v záväzkovo-právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvného poistenia, voči žalovanému ako dlžníkovi, resp. povinnému z tohto právneho vzťahu.

58. Poškodený je oprávnený svoj priamy zákonný nárok, ktorý má voči žalovanému, aj postúpiť, tak ako to bolo v predmetnom prípade, kedy poškodený postúpil svoj priamy zákonný nárok voči žalovanému na žalobcu a žalobca bol následne oprávnený žiadať tento postúpený nárok od žalovaného a preto mu patrí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.

59. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie či judikatúry, ako aj doteraz prezentovaného, postupovaná pohľadávka poškodeného voči žalovanému existovala a postúpením pohľadávky na žalobcu bola založená jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore voči žalovanému.

60. Ustanovenie umožňuje veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka inému / okrem pohľadávok, ktorých postúpenie vylučuje zákon /. O formálnych náležitostiach písomných právnych úkonov platí ust. a nasl. . Písomný právny úkon je platný ak je podpísaný konajúcou osobou. Nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy /ktorá je pri zmluve o postúpení pohľadávky vyžadovaná/ má za následok jej absolútnu neplatnosť.

61. Písomný právny úkon je platný /t.j. spĺňa požiadavku písomností/ ak je podpísaný konajúcou osobou. Z uvedeného je zrejmé, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti, ktorá spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny a z podpisu konajúcej osoby, ktorým podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle. Pokiaľ ide o podpis právnickej osoby táto vyjadruje svoju vôľu prostredníctvom štatutárnych orgánov.

62. V Zmluve o postúpení pohľadávky je zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené čo je ich predmetom, kto je v danom prípade dlžníkom, veriteľom a právny titul vzniku postupovanej pohľadávky

- nárok na poistné plnenie, ktoré sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V Zmluve o postúpení pohľadávky je jasne vyjadrené akú výšku pohľadávky má postupca voči dlžníkovi - KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, je jednoznačne vyjadrené, že táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti.

63. V Zmluve je jednoznačne uvedené, že predmetom postúpenia je pohľadávka dlžníka voči veriteľovi, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou podľa faktúry servisu a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Pokiaľ žalovaný namieta, že v Zmluve nie je konkrétny prejav vôle poškodeného k tomuto je potrebné uviesť, že daná argumentácia je irelevantná a nemá vplyv na platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Poškodený bol uzrozumený s obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky, svoju

vôľu previesť v Zmluve bližšie špecifikovanú pohľadávku na žalobcu vyjadril podpisom Zmluvy, dané je navyše vyjadrené aj znením čl. III. odsek 3, cit.: „Táto Zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, bez právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.“

64. V Zmluve je jasne uvedené, že pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť faktúry za opravu vozidla v dôsledku poistnej udalosti, pričom je uvedené aj číslo faktúry, a tak neexistujú pochybnosti o akú pohľadávku a z akého právneho titulu ide. Zároveň je potrebné uviesť, že výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody, nákladov nevyhnutných na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Vzhľadom k uvedenému predmet Zmluvy je jasne a určito špecifikovaný a preto neobstojí argumentácia žalovaného o rozporuplnosti, nejasnosti predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky.

65. V zmysle : „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

66. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré má povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť.

67. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva.

68. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný.

69. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku.

70. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.

71. Predložená Zmluva o postúpení pohľadávky je platná a účinná, pričom riadne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.

72. Keďže Zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná.

73. Z kalkulácie nákladov na opravu vyplýva, že žalovaný rozlišuje medzi zmluvnými a nezmluvnými autoservismi, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v zmluvnom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie a to konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich.

74. Žalovaný len poukazuje na rozdielnosť servisov čo sa týka kategorizácie na autorizované a neautorizované, ale neprihliada už na samotnú kvalitu a vybavenie servisu ako také, či používané materiály, pričom práve tieto skutočnosti by mali byť rozhodujúce. Aj „neautorizovaný“ servis má predsa náklady na strojovú techniku, materiál, náklady na zamestnancov či režijné náklady. Žalobca, ako servis vykonávajúci opravu predmetných poškodených vozidiel riadne disponuje oprávnením na vykonávanie opráv ako aj príslušnou technológiou a odbornosťou. A taktiež aj v „neautorizovaných“ servisoch je nevyhnutné zaškoľovať zamestnancov, aby si servis udržal svoj odborný status a zabezpečil kvalitu opravy poškodených motorových vozidiel.

75. Nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného. Takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu.

76. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok.

77. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

78. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predložené faktúry, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.

79. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že poistený si splnil všetky povinnosti ustanovené mu zákonom resp. poistnými podmienkami, preto krátenie poistného plnenia z dôvodu, ktoré uviedol žalovaný nemá oporu v zákone resp. v poistných podmienkach.

80. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie ak nastane náhodná udalosť v Zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

81. Pri rozhodovaní vo veci súd musí nielen rešpektovať právo, ale výklad práva musí smerovať k spravodlivému dôsledku.

82. Súd nenariadil znalecké dokazovanie v súvislosti s podpisom W. K., pokiaľ ide o Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.7.2019 lebo svedok W. K. jasne, zrozumiteľne a nepochybne potvrdil, že predmetná Zmluva obsahuje jeho podpis ako postupcu.

83. Znalecké dokazovanie nebolo nariadené aj vzhľadom na celkové vykonanie dôkazov a výšku žalovanej sumy. V danom prípade náklady na znalecké dokazovanie môžu byť aj vyššie ako samotná žalovaná suma.

84. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný je v omeškaní s platbou poistného plnenia a sadzba úrokov z omeškania nie je dohodnutá.

85. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

86. Súd pri posudzovaní príslušenstva - úrokov z omeškania vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca mal možnosť v zmysle platného požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného plnenia.

87. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 222,89 eur žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v , neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal.

88. V danom prípade súd priznal úroky z omeškania v súlade s ust. .

89. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobca vzal späť žalobu v časti príslušenstva.

90. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 222,89 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 8.6.2016 až do zaplatenia.

91. Konanie v prevyšujúcej časti bolo zastavené podľa ust. , pretože žalobca vzal za konania späť žalobu a to sčasti a konanie v tejto časti navrhol zastaviť.

92. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

93. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (ust. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ust. ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ).