Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 163/2012
PDF · 128.04 KB
No categories available
II. ÚS 163/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R. s. r. o., zastúpenej advokátkou
JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2
a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Daňového úradu K.
č. 9818301/1/393659/2012 zo 7. marca 2012 a č. 9818301/1/393681/2012 zo 7. marca 2012
a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti R. s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája
2012 doručená sťažnosť spoločnosti R. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Daňového úradu K. (ďalej len
„daňový úrad“ alebo „správca dane“) č. 9818301/1/393659/2012 zo 7. marca 2012
a č. 9818301/1/393681/2012 zo 7. marca 2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že daňový úrad napadnutými
rozhodnutiami nevyhovel žiadosti sťažovateľky ako daňového subjektu o odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiam daňového úradu
(č. 738/230/19756/11/PekZ z 5. augusta 2011 a č. 738/230/20995/11/Ric z 19. augusta
2011) z dôvodu, že nebola dodržaná tridsaťdňová lehota ustanovená zákonom na podanie
žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, v zákonom ustanovenej tridsaťdňovej lehote nebol
urobený zmeškaný úkon a nebola preukázaná existencia dôležitých dôvodov na predĺženie
tejto lehoty.
3. Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že „podáva túto sťažnosť pre porušenie
základných práv a slobôd už v tomto štádiu najmä z dôvodu, že v zmysle súčasnej právnej
úpravy a existujúcej judikatúry súdov neexistuje v kontexte ust. § 248 zákona č. 99/1963 Zb.
a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR jednoznačný záver o tom, či rozhodnutie o odpustení zmeškanej
lehoty podľa § 13b zákona č. 511/1992 Zb. je preskúmateľné všeobecnými súdmi v rámci
inštitútu žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov podľa
§ 247 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb., čo by v prípade, ak by konanie o žalobe o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty (ktorú sťažovateľ podal súčasne
s touto sťažnosťou na Krajský súd v Košiciach) bolo všeobecným súdom v zmysle § 250d
ods. 3 zastavené z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom, za súčasného nepodania sťažnosti pre porušenie
základných práv a slobôd v zmysle čl. 127 Ústavy SR malo za následok zmeškanie lehoty
na podanie sťažnosti určenej v § 53 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. a sťažovateľ by tým
prišiel o akúkoľvek možnosť domáhať sa preskúmania a nápravy nezákonného postupu
a rozhodovania daňového úradu ako porušovateľa jeho základného práva a slobody.
Súčasné podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia všeobecným súdom
v správnom súdnictve a sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd preto považuje
sťažovateľ za jediný možný postup v rámci ktorého bude vylúčená možnosť, že jeho právam
nebude poskytnutá náležitá ochrana.“.
4. Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby sťažnosť prijal na ďalšie konanie
a nálezom rozhodol o porušení označených práv podľa ústavy a dohovoru napadnutými
rozhodnutiami daňového úradu, napadnuté rozhodnutia zrušil, veci vrátil na ďalšie konanie
a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutiami daňového úradu, ktorými nevyhovel žiadostiam
sťažovateľky o odpustenie zmeškanej lehoty.
7. Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti
konať a rozhodnúť.
8. Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc
ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne,
teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
9. Podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnom
súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP) a tiež... konajú o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (§ 250v OSP).
10. Sťažovateľka sama vo svojej sťažnosti uviedla, že v predmetnej veci si je
vedomá, že tieto rozhodnutia sú preskúmateľné všeobecným súdom, ale sťažnosť
ústavnému súdu podala aj z toho dôvodu, aby nedošlo k zmeškaniu lehoty na jej podanie,
ak všeobecný súd rozhodne, že tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné všeobecným súdom.
11. S poukazom na to ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mala v systéme
všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu svojich práv,
ktoré mali byť napadnutými rozhodnutiami daňového úradu porušené, pričom tento účinný
opravný prostriedok v danej veci v zákonnej lehote využila. Oprávnenie všeobecných súdov
v správnom súdnictve rozhodnúť o napadnutých rozhodnutiach daňového úradu vylučuje
v tejto veci právomoc ústavného súdu, ktorý by ju mohol uplatniť iba vtedy, ak by už
sťažovateľka nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2012