Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 268/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. G.,

T., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 5

Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 22. marca 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla 2012

doručená sťažnosť M. Š., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. G., T., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5

(ďalej len „“), ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 22. marca 2012

(ďalej len „uznesenie z 22. marca 2012“). Sťažovateľ v sťažnosti uvádza zrejme omylom

zjavne nesprávny dátum vydania uznesenia najvyššieho súdu, a to „2. marca 2012“.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením Špecializovaného trestného súdu

Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný trestný súd“), sp. zn.

89/2011 z 18. novembra 2011 (ďalej len „uznesenie z 18. novembra 2011“) bol vzatý

do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení .

Sťažnosť proti uzneseniu z 18. novembra 2011 bola uznesením najvyššieho súdu

z 30. novembra 2011 zamietnutá.

Špecializovaný trestný súd následne uznesením sp. zn. 89/2011 z 5. marca 2012

(ďalej len „uznesenie z 5. marca 2012“) zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby.

Najvyšší súd uznesením z 22. marca 2012 sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu z 5. marca

2012 zamietol.

Z odôvodnenia uznesenia špecializovaného trestného súdu z 18. novembra 2011,

s ktorým sa stotožnil vo vzťahu k dôvodom kolúznej väzby aj najvyšší súd v uznesení

z 30. novembra 2011, vyplýva, že tieto dôvody vo vzťahu k sťažovateľovi ako obvinenému

boli odvodené z výpovede svedkyne Z. S. (ďalej len „svedkyňa“) a spočívajú v opise

konkrétnych udalostí nátlaku na jej osobu, avšak o aké udalosti ide, obhajoba z tohto

uznesenia nezistila.

Aj z obsahu uznesenia špecializovaného trestného súdu z 5. marca 2012 a následného

uznesenia najvyššieho súdu z 22. marca 2012 vyplýva, že dôvody kolúznej väzby

sťažovateľa sa naďalej opierajú o výpoveď svedkyne. Sťažovateľ ani jeho právny zástupca

nemali možnosť nazrieť do výpovede tejto svedkyne ani v konaní pred sudcom pre

prípravné konanie, ktorý neakceptoval žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa o nazretie do

spisu a naopak, žiadosti prokurátora vyhovel bez akéhokoľvek vysvetlenia, čo je v rozpore

so zásadou kontradiktórnosti a rovnosti zbraní.

Sťažovateľ tak v predmetnom konaní nemohol predložiť v plnom rozsahu svoje

argumenty v záujme ochrany vlastných práv a nemal možnosť oboznámiť sa so všetkými

skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci.

Uvedeným postupom najvyššieho súdu došlo v predmetnom konaní k porušeniu

sťažovateľových základných práv podľa a (napr.

rozhodnutia ústavného súdu , , rozhodnutie Ústavného súdu

Českej republiky a iné).

Špecializovaný trestný súd v odôvodnení uznesenia z 5. marca 2012 na jednej strane

tvrdí, že podstatnú časť výpovede svedkyne v odôvodnení uznesenia o vzatí do väzby už

v rozhodnutí uviedol, avšak na druhej strane odmietol obhajobe jej právo do tejto výpovede

nazrieť. Podľa sťažovateľa z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu z 22. marca 2012

vyplýva, že „je to len a len výpoveď svedkyne Z. S., z ktorej sa vyvodzuje dôvodnosť jeho

väzby, čo podčiarkuje aj záver súdu, že po vypočutí tejto svedkyne (čo sa v súčasnosti už

stalo), nebude už daný dôvod kolúznej väzby“. Ani z uznesenia najvyššieho súdu z 22.

marca 2012 sťažovateľ nevie zistiť konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvody jeho

kolúznej väzby.

Sťažovateľ ďalej poukázal na čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 dohovoru, v súvislosti s ktorými

je možnosť odopretia nazretia do spisu obvinenému vo väzbe výrazne obmedzená. V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je obvinenému

potrebné poskytnúť určité základné procesné záruky zabezpečujúce mu možnosť predložiť

argumenty proti ponechaniu vo väzbe, kedy musí byť zabezpečená rovnosť zbraní

a kontradiktórne konanie, a preto obvinený a jeho obhajca musia mať vždy možnosť

nahliadnuť do spisu, aby mohol vyvracať argumentáciu prokurátora pre trvanie väzby

(rozsudky ESĽP vo veci Lietzow v. Nemecko, Garcia Alva v. Nemecko, Schöps

v. Nemecko).

Podľa uvedených rozhodnutí rovnosť zbraní nie je zabezpečená, pokiaľ obvinenému

alebo obhajcovi je odopretý prístup k tým častiam vyšetrovacieho spisu, ktoré sú podstatné

na to, aby bolo možné účinne napádať zákonnosť väzby obvineného. Z práva obvineného na

„fair proces“ v právnom štáte vyplýva právo obvineného, aby jeho obhajca mohol nazrieť

do spisu, a to v tých častiach, ktoré sú pre rozhodovanie o väzbe podstatné, inak je porušený

čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Sťažovateľovi bolo a je v predmetnom konaní odpierané právo nazrieť do spisu,

ktoré mu odoprieť nemožno (napr. aj rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky

).

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,

v ktorom vysloví, že jeho základné práva podľa a 5 , ako aj právo podľa

čl. 5 ods. 4 dohovoru boli uznesením najvyššieho súdu z 22. marca 2012 porušené, zruší

uvedené uznesenie, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu

trov konania.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa a 5

a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru uznesením najvyššieho súdu z 22. marca 2012.

K porušeniu uvedených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že najvyšší súd v uznesení

z 22. marca 2012 odôvodnenie kolúznej väzby nezaložil na konkrétnych okolnostiach, ale

iba na výpovedi svedkyne, s ktorou sa nemal možnosť v rámci konania oboznámiť,

čo spôsobilo, že v konaní pred súdom nemohol predložiť svoju argumentáciu v plnom

rozsahu, resp. oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie

o trvaní väzby.

V rámci odôvodnenia uznesenia z 22. marca 2012 najvyšší súd poukázal

na skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o trvaní väzby sťažovateľa. Z odôvodnenia

uznesenia je zrejmé, že skúmal naplnenie ako materiálnych, tak aj formálnych podmienok

väzby. V rámci poukazu na splnenie formálnych podmienok väzby v ňom špecifikoval, že

proti sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu

z trestnej činnosti sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného

zákona podľa , ods. 4 písm. a) a

s poukazom na a v bodoch 1 až 7 a aj

za zločin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,

úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, ods. 3, ods. 5, ods. 6 a ods. 7

s poukazom na a

v bodoch 1 až 7, ako aj za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm.

a) a c) a ods. 4 písm. c) s poukazom na ,

a v bodoch 9 a 10.

V rámci odôvodnenia najvyšší súd špecifikoval predchádzajúce rozhodnutia o väzbe

sťažovateľa a taktiež poukázal (aj keď v súvislosti so špecifikáciou dôvodov väzby

spoluobvineného sťažovateľa) na ich odôvodnenie, keď uviedol: „Aj keď súdu vyplýva

z ustanovenia povinnosť pri rozhodovaní o žiadosti obvineného

o prepustenie z väzby skúmať, či dôvody väzby trvajú alebo či sa zmenili, ale už keď raz sa

s dôvodmi, pre ktoré sú dané dôvody väzby vysporiadali v odôvodnení svojich rozhodnutí,

a keď nebudú produkované iné dôkazy a dôvody na ich zmenu, nie je potrebné opätovne sa

v odôvodnení rozhodnutí vysporiadať s tými skutočnosťami, s ktorými sa už v odôvodnení

svojich rozhodnutí vysporiadali.“

Z uvedeného vyplýva, že najvyšší súd svoje závery týkajúce sa odôvodnenosti

ďalšieho trvania väzby sťažovateľa podporil aj odkazom na predchádzajúce rozhodnutia

o jeho väzbe (uznesenie špeciálneho trestného súdu z 18. novembra 2011 a 5. marca 2012

uznesenie najvyššieho súdu z 30. novembra 2011).

Ústavný súd preto preskúmal aj uznesenie špecializovaného trestného súdu

z 5. marca 2012 v rozsahu, v ktorom naň odkazuje najvyšší súd v uznesení z 22. marca 2012

a zistil, že špecializovaný trestný súd v ňom vo vzťahu k naplneniu podmienok väzby

sťažovateľa okrem iného uviedol:

„V čase od predchádzajúceho rozhodovania o väzbe obvinených (sudcom pre

prípravné konanie dňa 18. novembra 2011 pod sp. zn. 89/2011 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2011 pod sp. zn. ) boli priebežne

zadovážené ďalšie dôkazy, najmä boli vykonané výsluchy viacerých svedkov. Konanie teda

prebieha plynulo, bez prieťahov. Ani obsah výpovedí svedkov, ako sú zadokumentované

najmä vo zväzku III. vyšetrovacieho spisu (výpovede svedkov...) nič nezmenil na pôvodných

záveroch o dôvodnosti trestného stíhania obvinených M. A. a M. Š., ani na dôvodoch väzby

u týchto obvinených tak, ako boli zistené a konštatované sudcom pre prípravné konanie v

uznesení o vzatí menovaných obvinených do väzby...

Obvinený (M. A., pozn.) neuviedol okrem popierania trestnej činnosti, čo je plné

právo obvineného, ani v žiadosti, ani pred sudcom pre prípravné konanie, ani na inom

mieste, zatiaľ žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali ním tvrdenú nevinu.

Rovnako je to aj v prípade obvineného M. Š. Od okamihu ich vzatia do väzby neboli

predložené sudcovi pre prípravné konanie prostredníctvom vyšetrovacieho spisu, ale ani

obhajcami obvinených pred či počas výsluchu na súde, žiadne konkrétne dôkazy spôsobilé

spochybniť doterajšie závery o dôvodnosti trestného stíhania proti obom menovaným

obvineným. Výsluchy, v tomto odôvodnení vyššie menovaných svedkov, najmä pracovníkov

bánk potvrdzujú, že došlo k zakladaniu pochybných účtov takým spôsobom, ako je to

konkrétne uvedené nielen v uznesení vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, ale

aj v odôvodnení tohto uznesenia. Na dôvodnosti trestného stíhania obvinených M. A. a M. Š.

sa teda od predchádzajúceho rozhodovania o väzby nič nezmenilo v ich prospech.

Čo sa týka skúmania dôvodnosti väzby oboch vyššie menovaných obvinených

na základe podaných žiadostí, ani v tomto smere sudca pre prípravné konanie nezistil

žiadne významné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé v tomto štádiu trestného stíhania

spochybniť dôvodnosť obáv vyjadrených v uznesení o vzatí obvinených do väzby ešte dňa

18. novembra 2011. Takou skutočnosťou nie je ani to, že jeden z obhajcov JUDr. R. B.,

pravdepodobne nebol vyrozumený o úkonoch trestného konania – o výsluchoch svedkov.

Takéto pochybenie sa dá odstrániť zopakovaním výsluchov, ale neprítomnosť jedného

z obhajcov neznamená zánik dôvodov väzby u obvinených a nevyhnutnosť prepustenia

obvinených z väzby na slobodu...

Doposiaľ zadovážené dôkazy, nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise pod sp. zn.

ČVS: PPZ-133/BOK-Z-2011 sú však takého charakteru, že v tomto štádiu trestného stíhania

je veľmi dobre podložený záver, že všetci obvinení sú dôvodne podozriví zo spáchania

trestnej činnosti tak, ako to je konkrétne uvedené v už spomenutom uznesení vyšetrovateľa

z 15. 11. 2011 o vznesení obvinenia vyššie menovaným obvineným, pričom konanie

obvinených vykazuje znaky konkrétnych trestných činov vymenovaných v predmetnom

uznesení vyšetrovateľa. Takýto záver sudcu pre prípravné konanie je konkrétne podložený

najmä obsahom výpovedí svedkov... Zvlášť výpovedi svedkyne Z. S. je taká podrobná,

pričom v zásade štrukturovane opisuje tak individuálne konanie jednotlivých obvinených,

ale zároveň tým podáva svedectvo aj o spôsobe fungovania zločineckej skupiny ako celku a

podiele každého z obvinených na fungovaní skupiny v súvislosti s vyšetrovanými bankovými

operáciami. Výpovede vyššie menovaných svedkov sú v súlade s obsahom doposiaľ

zadovážených listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú vo zväzku III (právna pomoc s USA a

doplnok k právnej pomoci z USA, zmluvy o účtoch a ďalšie)... (v ďalšom texte špeciálny

trestný súd popisuje skutočnosti zistené z výpovede svedkyne Z. S., pozn.).

Všetky vyššie uvedené skutočnosti majú priamy vzťah nielen k dôvodnosti trestného

stíhania proti vyššie menovaným obvineným, ale aj k dôvodom väzby obvinených podľa § 71

ods. 1 písm. b) , keďže opisujú konkrétne udalosti nátlaku na konkrétnu

osobu – svedkyňu Z. S. a opisujú aspoň v náznakoch ovplyvňovanie trestného stíhania vo

veci síce z minulosti, ale ktorá konkrétne súvisí s teraz vyšetrovanou trestnou vecou.

Nemožno prehliadnuť skutočnosť, že v minulosti bolo zastavené trestné stíhanie proti Ing.

M. S. práve za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, keď menovaný obvinený

neoznámil ani nenahlásil neobvyklú bankovú operáciu.

Na základe vyššie uvedených skutočností možno mať dôvodné obavy, že obvinení

v prípade ponechania na slobode vytvoria nátlak na už vypočutých svedkov alebo na osoby,

ktoré ešte len majú byť k veci vypočuté alebo môžu využiť svoje kontakty, či už v Č., na

polícii alebo inde na to, aby vytvorili nátlak atmosférou strachu za účelom ovplyvnenia

priebehu vyšetrovania v prospech obvinených. Aj napriek tomu, že spis obsahuje listinné

dôkazy a záznamy z kamier z prostredia Č., je v tomto počiatočnom štádiu vyšetrovania

stále podložená obava z toho, že osoby, ktoré v rozhodnom čase pracovali v Č., by mohli

byť ovplyvnené nielen obvineným Ing. M. S., ale aj inými obvinenými, či osobami stojacimi

za obvinenými, v prospech ktorých skupina mala páchať predmetnú trestnú činnosť. V

žiadnom prípade nemožno zľahčovať či prehliadať donucovacie metódy činnosti tejto

skupiny, ako o nich vypovedala svedkyňa Z. S. Z uvedených dôvodov sa sudca pre prípravné

konanie stotožnil s argumentáciou prokurátora ÚŠP v návrhu na vzatie obvinených do

väzby z dôvodov podľa .“

Vo vzťahu k naplneniu podmienok väzby sťažovateľa najvyšší súd v uznesení

z 22. marca 2012 uviedol:

„K sťažnosti obvineného M. Š. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za

potrebné uviesť, že aj v jeho prípade z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli

vyplýva, že je dôvodne podozrivý zo spáchania skutkov, ktoré sú uvedené v bodoch 1/-7/

uznesenia o vznesení obvinenia. V jeho prípade aj dôkazy, ktoré boli vykonané v r. 2012

posilňujú dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti.

Nemôže byť dôvodom prepustenia obvineného z väzby skutočnosť, že vyšetrovateľ

obvinenému neumožňoval nahliadnuť do spisu, aj keď na jednej strane je potrebné súhlasiť

s argumentáciou obhajcu, že je nelogické, keď sa výpoveď chránenej svedkyne cituje

v uznesení sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok. V tomto

prípade stačí odkaz na skutky uvedené v bodoch 8/-10/ uznesenia o vznesení obvinenia

z 15. novembra 2011, na ktorých sú založené dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b)

u obvineného a nie je dôvod na citovanie výpovede v uznesení súdu.

Postup vyšetrovateľa, ktorý odmietol obvinenému, obhajcovi nazrieť do spisu bol

preskúmaný nadriadeným prokurátorom. Dôvody odmietnutia nazrieť do spisu boli

obvinenému a obhajcovi doručené. Najvyšší súd nemôže v konaní o žiadosti o prepustenie

z väzby preskúmavať postup vyšetrovateľa, pokiaľ sa týka dôvodnosti odmietnutia nazretia

do spisu, ale na druhej strane konštatuje, že túto skutočnosť nič nemôže zmeniť

na dôvodnosti trestného stíhania a trvaní väzby u obvineného a nemôže byť dôvodom

na prepustenie obvineného z väzby.

Je potrebné súhlasiť aj s argumentáciou obhajcu, že vyšetrovanie je zdĺhavé, ale

podstatné sú úkony, ktoré boli vykonané po 15. novembri 2011 a po vzatí obvineného do

väzby. Argumentácia obvineného, že nie je dôvodne podozrivý zo spáchania skutkov pod

bodmi 8/-10/ je tiež správna. Ale na druhej strane je dôvodné podozrenie, že obvinený sa

výrazným spôsobom podieľal na páchaní trestných činov uvedených v bodoch 1/-7/

uznesenia o vznesení obvinenia a práve s chránenou svedkyňou. Preto je aj u neho daná

konkrétna obava, že v prípade prepustenia na slobodu hrozí, že by mal snahu ovplyvňovať

osoby, aby vypovedali v rozpore so skutočnosťami ako sa stali, maril by tak správne zistenia

skutkového stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ku kolúznej väzbe obvineného a námietke

zdĺhavého vyšetrovania vznesenej obv. Š., považuje za potrebné uviesť, že väzba je

zaisťovací procesný úkon a kolúzna väzba v porovnaní s ostatnými dôvodmi väzby v určitom

zmysle má dočasnú povahu. Tieto skutočnosti vyplývajú z ustanovenia ,

z ktorého vyplýva orgánom činným v trestnom konaní povinnosť vybavovať väzobné veci

prednostne a urýchlene. Keď orgány činné v trestnom konaní vypočujú chránenú svedkyňu

k všetkým okolnostiam prípadu tak, ako to uvádzajú v požiadavke, aby nebolo možné

obhajcovi a obžalovanému sa oboznámiť s výpoveďou chránenej svedkyne a nebude

preukázané iné a ďalšie ovplyvňovanie spoluobvinených a svedkov, nebude už daný dôvod

kolúznej väzby, najmä u osôb, ktoré nie sú dôvodne podozrivé zo spáchania obzvlášť

závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 4 Tr. zák.

Rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, sp. zn.

89/2011, z 5. marca 2012, ktorým boli zamietnuté žiadosti obvinených M. A. a M. Š. je

správne a v súlade so zákonom, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti

obvinených ako nedôvodné zamietol.“

Z uvedeného vyplýva, že najvyšší súd preskúmal nielen dôvodnosť ďalšieho trvania

väzby sťažovateľa, ale aj jeho námietku týkajúcu sa nedostatočného podopretia dôvodov

väzby poukázaním na konkrétne skutkové okolnosti, resp. ich podopretie iba výpoveďou

svedkyne, s ktorou sa sťažovateľ nemal možnosť oboznámiť. Najvyšší súd dal v podstate za

pravdu argumentácii sťažovateľa, podľa ktorej výpoveď chránenej svedkyne nemala byť

v uznesení špeciálneho trestného súdu z 5. marca 2012 v jeho odôvodnení citovaná, keďže

sa s ňou nemal možnosť oboznámiť. Na druhej strane zároveň v nasledujúcej vete

konštatuje, že v tomto prípade by v odôvodnení postačil odkaz na skutky uvedené v bodoch

8 až 10 uznesenia o vznesení obvinenia z 15. novembra 2011, na ktorých sú založené

dôvody väzby podľa sťažovateľa. Z uvedeného, ale

i z predchádzajúcich rozhodnutí o jeho väzbe vyplýva, že najvyšší súd za okolnosti

zakladajúce dôvod kolúznej väzby a reálnu hrozbu podstatného sťaženia alebo zmarenia

dosiahnutia účelu trestného konania považoval samotnú povahu a charakter rozsiahlej

trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná organizovane v skupine vzájomne previazanej,

dôsledne premyslenej a plánovite po dlhšiu dobu a mali z nej plynúť vysoké finančné zisky.

Nie je teda pravdou, že by najvyšší súd odôvodňoval kolúznu väzbu sťažovateľa iba na

základe skutočností zistených z utajenej výpovede svedkyne. Najvyšší súd v rámci

odôvodnenia uznesenia z 22. marca 2012 navyše odkazuje na dôkazy vykonané

po 15. novembri 2011, ktoré preukazujú existenciu dôvodného podozrenia, že sťažovateľ

spáchal skutky uvedené v uznesení o vznesení obvinenia.

S prihliadnutím na okolnosti tohto prípadu, predovšetkým na dĺžku trvania väzby

sťažovateľa možno podľa ústavného súdu závery najvyššieho súdu, v právomoci ktorého

bolo posúdenie skutkových a právnych otázok relevantných na rozhodnutie o žiadosti

sťažovateľa (vrátane posúdenia aktuálnosti záverov súdov uvedených v predchádzajúcich

rozhodnutiach v danom štádiu trestného konania), považovať za ústavnoprávne

akceptovateľnú alternatívu odôvodnenia.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2012