Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 272/2012
PDF · 145.99 KB
No categories available
I. ÚS 272/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť R. Č., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia
jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. a), čl. 5 ods. 4, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd upovedomením Okresného súdu Piešťany o
spôsobe vybavenia žiadosti sp. zn. Spr 193/12 zo 4. apríla 2012 a jemu predchádzajúcim
postupom a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. Č. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2012
doručená sťažnosť R. Č., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. a), čl.
5 ods. 4, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) upovedomením Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) o
spôsobe vybavenia žiadosti sp. zn. Spr 193/12 zo 4. apríla 2012 (ďalej len „upovedomenie
zo 4. apríla 2012“) a jemu predchádzajúcim postupom.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresnému súdu zaslal „žiadosť na začatie
konania o preskúmanie zákonnosti ďalšieho pozbavenia osobnej slobody na trest odňatia
slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia s poukazom na čl. 5 ods. 4
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“, na ktorú tento súd
odpovedal upovedomením zo 4. apríla 2012, ktoré mu bolo doručené 12. apríla 2012 a jeho
žiadosť v ňom bola okresným súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Uvedeným postupom
okresný súd podľa sťažovateľa porušil jeho základné právo na súdnu ochranu, právo
na prístup na súd, právo na prejednanie veci v kontradiktórnom konaní, ako aj právo
vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu.
Okresný súd sa v upovedomení zo 4. apríla 2012 nezaoberal argumentáciou
sťažovateľa uvedenou v podanej žiadosti, konštatoval v ňom, že túto žiadosť nie je možné
posúdiť ako návrh na začatie akéhokoľvek konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Podľa sťažovateľa okresný súd porušil jeho právo na slobodu a bezpečnosť podľa
čl. 5 ods. 4 dohovoru, ako aj čl. 17 dohovoru, t. j. zákaz zneužitia práva tým, že
v upovedomení zo 4. apríla 2012 dospel k záveru, podľa ktorého sa čl. 5 ods. 4 dohovoru
vzťahuje na prípady zatknutia alebo pozbavenia osobnej slobody v čase, keď ešte
o pozbavení jeho osobnej slobody nebolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím, ako
i k záveru, podľa ktorého s ohľadom na to, že v jeho prípade existuje právoplatný rozsudok,
ktorým bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu a bol mu uložený trest odňatia
slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia, okresný súd už nemá
právomoc, resp. okresnému súdu neprináleží právo posudzovať okolnosti jeho odsúdenia
ani právo rozhodovať o jeho podmienečnom prepustení.
K porušeniu sťažovateľových práv v danom prípade malo dôjsť aj v dôsledku toho,
že okresný súd v upovedomení zo 4. apríla 2012 neuviedol „poučenie o odvolaní resp.
o sťažnosti proti postupu OS v Piešťanoch ako proti odporcovi na vyšší stupeň súdu“, čím
porušil jeho právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.
Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,
v ktorom vysloví, že okresný súd upovedomením zo 4. apríla 2012 porušil jeho základné
práva podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 1
písm. a), čl. 5 ods. 4, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, zruší upovedomenie zo 4. apríla 2012
a vec vráti na ďalšie konanie, prikáže okresnému súdu obnoviť stav pred porušením jeho
práv, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 13 800 €, ako aj náhradu trov
konania.
V závere sťažnosti sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom z dôvodu svojich nepriaznivých majetkových a zárobkových
pomerov.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. a), čl. 5 ods. 4, čl. 6 ods. 1
a čl. 13 dohovoru v dôsledku tzv. iného zásahu upovedomením zo 4. apríla 2012, v ktorom
okresný súd aplikoval nesprávny výklad ustanovení ústavy a dohovoru, nepoučil ho
o opravnom prostriedku proti jeho upovedomeniu.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žiadosťou zo 4. marca 2012
adresovanou okresnému súdu domáhal preskúmania zákonnosti jeho ďalšieho pozbavenia
osobnej slobody. V žiadosti poukázal na to, že právoplatný rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 8 T 8/2005 z 13. júla 2007, ktorým mu bol uložený trest doživotia bez
možnosti podmienečného prepustenia, bol vydaný v nespravodlivom súdnom procese bez
presvedčivých dôkazov o jeho vine, ďalej taktiež vyjadril svoj nesúhlas so závermi
krajského súdu týkajúcimi sa hodnotenia možnej resocializácie jeho osoby, a v súvislosti
s týmto záverom poukázal na skutočnosť, že vďaka jeho pozitívnemu správaniu vo výkone
trestu bol niekoľkokrát disciplinárne odmenený a taktiež «19. júna 2008 komisiou
preradený do zmiernej diferenčnej podskupiny „D2“».
Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd odpovedal na žiadosť sťažovateľa
zo 4. marca 2012 upovedomením zo 4. apríla 2012, v ktorom uviedol:
„Vaše podanie nie je možné posúdiť ako žiadosť o začatie akéhokoľvek konania
v zmysle ustanovení Trestného poriadku a tiež nie je možné Vaše podanie v zmysle § 62
ods. 1 zákona č. 757/2004. Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov s poukazom na ustanovenia zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach
posúdiť ako sťažnosť, napriek tomu som v zmysle poverenia podľa § 39 ods. 1 druhá veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov vykonala prešetrenie Vašej žiadosti.
V odôvodnení Vašej žiadosti poukazujete na článok 5 ods. 4 Dohovoru o tom, že
každý kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na
konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody
a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné. Ďalej poukazujete na článok
11 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah
základných práv a slobôd.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. 7. 2007 spisová značka
8 T/8/2005 ste boli uznaný vinným zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1
a ods. 2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a odsúdený na trest odňatia slobody
na doživotie. Súčasne súd vyslovil, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody nie je prípustné.
Najvyšší súd SR ako odvolací, sa rozsudkom zo dňa 27. 2. 2008 sp. zn. 1To 24/2007
stotožnil s rozsudkom prvostupňového súdu vo výroku o vine a rozhodol o uloženom treste
odňatia slobody na doživotia, pričom tiež vyslovil, že podmienečné prepustenie z výkonu
trestu nie je prípustné, avšak podľa iného zákonného ustanovenia.
Je nesporné, že článok 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zo dňa 4. 11. 1950 zakotvuje právo každého, kto bol pozbavený slobody zatknutím
alebo iným spôsobom, podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
Ustanovenie tohto článku Dohovoru však rieši len situácie zatknutia alebo
pozbavenia slobody iným spôsobom, v čase keď o pozbavení osobnej slobody nebolo
rozhodnuté právoplatným rozsudkom súdu v konaní vo veci samej. Samotný Trestný
poriadok Slovenskej republiky má mnohé inštitúty, ktoré možno využiť na preskúmanie
rozhodnutí o zatknutí, resp. väzobnom stíhaní obvineného, ktoré má na mysli aj citované
ustanovenie Dohovoru. Tieto je však možné využiť len do právoplatného rozsudku súdu
o uložení trestu odňatia slobody.
V prípade, že boli ako obvinený právoplatným rozsudkom súdu uznaný vinným
z trestného činu, za čo Vám bol uložený trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti
podmienečného prepustenia, tunajšiemu súdu neprináleží posudzovať okolnosti Vášho
právoplatného odsúdenia ani rozhodovať o Vašom podmienečnom prepustení, nakoľko
vo Vašom prípade bolo právoplatne súdom rozhodnuté, že podmienečné prepustenie nie je
prípustné.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujem Vašu žiadosť za nedôvodnú.“
Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ bol účastníkom konania, v ktorom vykonával
svoje procesné povinnosti a využíval svoje procesné práva, ktoré mu priznáva platný právny
poriadok. Všeobecné súdy v jeho veci rozhodli konečným rozhodnutím – právoplatným
rozsudkom krajského súdu z 13. júla 2007 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu
z 27. februára 2008.
Upovedomením zo 4. apríla 2012 okresný súd reagoval na argumentáciu sťažovateľa
uvedenú v jeho žiadosti zo 4. marca 2012, ktorej cieľom bolo dosiahnuť prehodnotenie
právoplatného rozsudku krajského súdu z 13. júla 2007. Okresný súd upovedomením
zo 4. apríla 2012 nerozhodoval o sťažovateľových základných právach a slobodách, iba
s ohľadom na § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (keďže predmet sťažnosti sťažovateľa
nebolo možné zaradiť pod rozsah prieskumnej právomoci orgánu štátnej správy súdu) nad
rámec svojich povinností preskúmal jeho argumentáciu a odpovedal na ňu. S ohľadom
na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi upovedomením zo 4. apríla 2012 a jemu
predchádzajúcim postupom okresného súdu a namietaným porušením v sťažnosti
označených práv neexistuje žiadna príčinná súvislosť, a preto bolo sťažnosť sťažovateľa
potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.
Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného
zákona ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku sťažovateľa bolo ďalej
bezpredmetné rozhodovať o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. júna 2012