Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 282/2012
PDF · 155.16 KB
No categories available
I. ÚS 282/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., Š., zastúpenej advokátom JUDr. J. F.
G., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 242/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., Š., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2012
doručená sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 242/2005.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 21. novembra 2005 podala na okresnom súde
žalobu o právo nájmu areálu amfiteátra aj na ďalšie obdobie. V ďalšej časti sťažnosti
opísala úkony vo veci takto:
„29. 11. 2005 D. podáva návrh na nariadenie predbežného opatrenia...
14. 12. 2005 podáva odporca:
1) vyjadrenie k návrhu na vydanie PO (predbežné opatrenie, pozn.)
2/ vyjadrenie k žalobe o určenie práva nájmu
20. 12. 2005 Súd návrh na vydanie PO zamieta...
18. 1. 2006 D. podáva Odvolanie proti zamietnutiu návrhu na predbežné opatrenie
20. 1. 2006 D. podáva dodatok k Odvolaniu proti zamietnutiu návrhu na PO...
1. 3. 2006 Odporca zasiela súdu Vyjadrenie k odvolaniu...
10. 4. 2006 Výzva súdu na zaplatenie doplatku za Odvolanie...
11. 4. 2006 D. v kolkoch uhrádza doplatok za odvolanie...
28. 4. 2006 Krajský súd Bratislava potvrdzuje napadnuté uznesenie...
22. 6. 2007 D. zasiela OS BA I. ospravedlnenie neúčasti na vytýčené pojednávanie
na deň 25. 6. 2007 z dôvodu náhleho ochorenia zodpovednej konateľky, a žiadosť o určenie
ďalšieho termínu...
21.8.2007obdržal D. zo súdu upovedomenie o odročení pojednávania na deň 17. 9.
2007
13. 9. 2007 D. doručil súdu doplnenie podania - zmena petitu...
17. 9. 2007 Prvé pojednávanie vo veci...
21. 9. 2007 D. doručil súdu doplnenie jeho podania z 11. 9. /13. 9. 2007/
15. 10. 2007 druhé pojednávanie vo veci odročené na 19. 11. 2007...
21. 9. 2007 Súd doručil D. Uznesenie o pripustení zmeny petitu...
30. 10. 2007 Súd Uznesením rozhodol o pripustení zmeny petitu...
21. 11. 2007 Súd Uznesením rozhodol, že pripúšťa ďalšieho účastníka na strane
odporcu.
15. 11. 2007 1/ D. žiada o pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu 2/ D.
žiada odročenie pojednávania z 19.11.2007
23. 11. 2007 súd vytýčil pojednávanie na 14. 1. 2008...
11. 1. 2008 Splnomocnený advokát /za D./ žiada súd o odročenie pojednávania,
vytýčeného na 14. 1. 2008 pre krátkosť času na naštudovanie spisu...
27. 3. 2009 Súd vytýčil pojednávanie na 25. 5. 2009...
11. 5. 2009 Splnomocnený advokát /za D./ žiada ospravedlniť jeho neúčasť na
pojednávaní z dôvodov zaneprázdnenosti na T. a žiada vytýčiť nový termín...
19. 8. 2009 Splnomocnený advokát, /za D./ zasiela súdu vyjadrenie k vyjadreniu
odporcu 1 a odporcu 2...
16. 2. 2010 Súd v Uznesení, nepripustil návrh na zmenu petitu a návrh na
pripustenie... na strane odporcov
8. 3. 2010 D. podal odvolanie proti Uzneseniu OS zo dňa 16. 2. 2010
28. 2. 2011 KS Bratislava Uznesením rozhodol, že Uznesenie OS BA I. zo dňa 16. 2.
2010 potvrdzuje
20. 7. 2011 Súd vytýčil pojednávanie na 21. 10. 2011
20. 10. 2011 D. žiada o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov a preto
žiada odročenie vytýčeného pojednávania 28. 10. 2011
Súd svojim Uznesením žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu zamieta...
21. 11. 2011 D. podal odvolanie voči Uzneseniu OS BA I. zo dňa 28. 10. 2011...“
3. Sťažovateľka je toho právneho názoru, že okresný súd v konaní je nečinný
a porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1/ Základné právo obchodnej spoločnosti D., s. r. o., upravené v čl. 48, ods. 2
Ústavy SR v konaní vedenom pod spis. zn. 22 C 242/2005-74 na Okresnom súde... porušené
bolo.
2/ Okresnému súdu... prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn 22 C 242/2005-74,
aby konal bez zbytočných prieťahov
3/ D., s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.500.- Eur, ktoré je
Okresný súd... povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto náletu.
4/ Ústavný súd SR priznáva obchodnej spoločnosti D., s. r. o. úhradu trov konania
sumou 338,62 Eur vrátane DPH, ktoré je povinná kancelária Ústavného súdu SR zaplatiť
na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. F. G., advokáta... do 2 mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu...“
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
8. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej
veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd
poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom,
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho
prostriedku nápravy (bod 7), na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka v okolnostiach danej
veci právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
9. Sťažovateľka nepredložila ústavnému súdu dôkaz, že podala predsedovi okresného
súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že sťažovateľka sťažnosť na prieťahy
v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu skutočne nepodala.
10. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľka preukáže, že využila
označené právne prostriedky, ktoré mala podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že
túto podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
11. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní.“.
V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý
vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený
vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení
na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči
zodpovedným osobám dôsledky.“.
12. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
13. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného
aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
14. Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti ani u označeného porušovateľa uvedeného
základného práva (okresného súdu, pozn.) nezistil, že sťažovateľka podala predsedovi
okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, a ani z obsahu sťažnosti
nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľky z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2012