Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 295/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. M. Ž., B., Mgr. art. V. R., B., a MUDr. P. B., B.,

zastúpených advokátkou JUDr. A. K., B., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť RNDr. M. Ž., Mgr. art. V. R. a MUDr. P. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2012

doručená sťažnosť RNDr. M. Ž., B., Mgr. art. V. R., B., a MUDr. P. B., B. (ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. A. K., B., vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že predmetom konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. bol nárok žalobcu – spoločnosti S., spol. s r. o., na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť vynaloženými investíciami

do rekonštrukcie nehnuteľnosti. Sťažovatelia sa stali účastníkmi tohto konania ako žalovaní

v 6., 7. a 8. rade z titulu právneho nástupníctva po ich zomrelom právnom predchodcovi,

ktorý bol pôvodne žalovaným.

Okresný súd rozsudkom č. k. -733 z 13. mája 2010 (ďalej len „rozsudok

z 13. mája 2010“) vo veci prvýkrát rozhodol a okrem iného zamietol žalobu vo vzťahu

k sťažovateľom.

Krajský súd rozsudkom č. k. -806 z 25. januára 2011 (ďalej len

„rozsudok z 25. januára 2011“) zrušil rozsudok okresného súdu z 13. mája 2010 v časti jeho

zamietavého výroku a vec mu vrátil na ďalšie konanie (v ostatnej časti rozsudok okresného

súdu z 13. mája 2010 potvrdil).

Okresný súd spravujúc sa právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu

z 25. januára 2011 opätovne rozhodol a rozsudkom č. k. -920 z 13. októbra 2011

(ďalej len „rozsudok z 13. októbra 2011“) okrem iného uložil sťažovateľom povinnosť

zaplatiť žalobcovi ním uplatňované vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v pomernej

časti pripadajúcej na sťažovateľov podľa veľkosti ich zákonných dedičských podielov po

ich právnom predchodcovi, ktorý bol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej žalobca

investoval.

Krajský súd rozsudkom č. k. -1020 zo 16. apríla 2012 (ďalej len

„rozsudok zo 16. apríla 2012“) potvrdil rozsudok okresného súdu z 13. októbra 2011.

Podľa sťažovateľov došlo k porušeniu nimi označených práv tým, že okresný súd aj

krajský súd s nimi konal napriek tomu, že namietali nedostatok svojej pasívnej legitimácie

z dôvodu, že oni v dedičskom konaní nenadobudli podiel na nehnuteľnosti po ich právnom

predchodcovi – pôvodne žalovanom spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, do ktorej vynaložil

žalobca investície.

Sťažovatelia uviedli: „máme za to, že práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v konaní a na prerokovanie veci v primeranej lehote boli porušené,

keď Okresný súd v Martine ani Krajský súd v Žiline od podania žiadosti o vylúčenie

z konania z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie nerozhodli v primeranej lehote. Navyše

tvrdíme, že Okresný súd v Martine ako aj Krajský súd v Žiline porušili práva sťažovateľov

tým, že o ich procesnom postavení nerozhodli v súlade a ani v medziach zákona.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol takto:

„Právo sťažovateľov... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

a v primeranej lehote podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu v Martine

v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Žiline v konaní

porušené bolo.

Každému zo sťažovateľov sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10.000 € ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Martin do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Okresný súd Martin je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške

1.846,46 €... na účet právneho zástupcu sťažovateľa... do jedného mesiaca odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

a prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

V súlade s princípom subsidiarity právomoci ústavného súdu a v súlade s § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa

osobitných predpisov, pokiaľ sťažovateľ uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa v zmysle .

V konaní o sťažnosti vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru považuje ústavný

súd za účinný prostriedok nápravy namietaného protiprávneho stavu, ktorý má sťažovateľ

k dispozícii pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, sťažnosť proti porušovaniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podanú predsedovi súdu podľa § 62 ods. 1

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

Zo sťažnosti nevyplýva, že predsedovi okresného súdu, resp. predsedovi krajského

súdu sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľmi bola podaná.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia nevyužili

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu účinný právny prostriedok nápravy proti prieťahom

v konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky a nepreukázali ani to, že uvedenú

podmienku nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti.

Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti

pre neprípustnosť podľa .

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu 23. mája 2012 konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

bolo právoplatne skončené (rozsudkom okresného súdu z 13. mája 2010 v spojení

s rozsudkom krajského súdu z 25. januára 2011 v jeho potvrdzujúcej časti a rozsudkom

okresného súdu z 13. októbra 2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu

zo 16. apríla 2012), ako aj konanie vedené krajským súdom pod sp. zn.

(ktoré bolo odvolacím konaním proti prvému rozsudku okresného súdu z 13. mája 2010).

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už objektívne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Ústavný súd preto podľa sťažnosť sťažovateľov

v celom rozsahu odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľov

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012