Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 287/2012
PDF · 144.38 KB
No categories available
I. ÚS 287/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. H., B., právne zastúpeného advokátkou JUDr. A. Ch.,
B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky opatrením Krajskej prokuratúry
v Bratislave č. k. 1 KPt 125/12-7 z 23. marca 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája
2012 doručená sťažnosť Ing. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) opatrením Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len
„krajská prokuratúra“) č. k. 1 KPt 125/12-7 z 23. marca 2012 (ďalej len „napadnuté
opatrenie krajskej prokuratúry“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako poškodený podal orgánom
Policajného zboru Slovenskej republiky „... trestné oznámenie vo veci ublíženia na zdraví,
ktorého sa mala dopustiť osoba...“. Uznesením sp. zn. ČVS: ORP-2130/NMZ-B3-2011
z 22. júla 2011 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Po
vykonaní dokazovania a predovšetkým vzhľadom na závery znaleckého skúmania bola
predmetná trestná vec uznesením z 26. októbra 2011 postúpená na ďalšie prerokovanie ako
priestupok na odbor všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v B. Proti tomuto
rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor Okresnej prokuratúry
Bratislava III uznesením č. k. 1 Pv 460/11-6 z 23. novembra 2011 tak, že ju zamietol. Proti
tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal „Návrh poškodeného na zrušenie rozhodnutia
v prípravnom konaní“, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým opatrením krajskej
prokuratúry.
3. Sťažovateľ v podstatnom uvádza, že „Súčasťou obsahu základného práva na
súdnu ochranu je aj právo účastníka, aby dostal odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky. Krajská prokuratúra... vôbec nereagovala na podstatnú časť...
námietok... (i) že páchateľ skutku mal úmysel spôsobiť sťažovateľovi ťažkú ujmu na zdraví...
(ii) že páchateľ skutku sa vyjadril na adresu sťažovateľa že... radšej bude v base ale
sťažovateľ bude pod drnom (iii) že páchateľ sťažovateľa napadol už aj v minulosti
s roxorovou tyčou...“.
4. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ požiadal ústavný súd, aby takto
rozhodol:
„1. Základné právo Ing. J. H. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy... postupom Krajskej prokuratúry... v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 125/12-7
porušené bolo.
2. Krajskej prokuratúre sa vec vedená pod sp. zn. 1 KPt 125/12-7 vracia na ďalšia
konanie.
3. Ing. J. H. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 €...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy,
ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený
podľa osobitných predpisov.
9. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
10. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 citovaného
zákona ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený
v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa
rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť
s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
11. Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu
na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť
do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je
podľa zákona oprávnený. Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že
podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných
predpisov.
12. Ústavný súd uznáva opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za účinný
prostriedok ochrany základných práv vrátane takého práva, ktoré uplatnil sťažovateľ.
Sťažovateľ uviedol, že jeho podanie („Návrh poškodeného na zrušenie rozhodnutia
v prípravnom konaní“) bolo vybavené krajskou prokuratúrou. Proti jej opatreniu má
možnosť (postupom podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) obrátiť sa na generálneho
prokurátora Slovenskej republiky ako nadriadenú súčasť v systéme orgánov prokuratúry
Slovenskej republiky.
13. Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré
zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
14. Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, že
vynechanie tejto inštitúcie v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno
nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa
obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen zistiť
skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré
by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok sťažovateľom
požadovaného postupu orgánov činných v trestnom konaní.
15. Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že
sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.
III. ÚS 152/03). Keďže v danom prípade sťažovateľ uvedeným spôsobom nepostupoval,
ústavný súd dospel k záveru, že jeho sťažnosť nie je pre nevyčerpanie dostupných
a účinných právnych prostriedkov ochrany ním označených základných práv prípustná,
a preto ju podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako
neprípustnú.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať
opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať
sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je
viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2012