Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 171/2012
PDF · 165.49 KB
No categories available
II. ÚS 171/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosti obchodných spoločností J., s. r. o., S., T., s. r. o., S., a H., s.
r. o., L., zastúpených advokátkou JUDr. M. G., Advokátska kancelária, K., vo veci
namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Daňového úradu Košice
č. 9818301/1/410890/2012 z 8. marca 2012, č. 9818301/1/393865/2012 zo 7. marca 2012
a č. 9818301/1/410511/2012 z 8. marca 2012 a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu,
a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 4841/2012, sp. zn. Rvp 4854/2012
a sp. zn. Rvp 4865/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené
pod sp. zn. II. ÚS 171/2012 (Rvp 4841/2012).
2. Sťažnosti obchodných spoločností J. s. r. o., T., s. r. o., a H., s. r. o., o d m i e t a
pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2012
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti J., s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“),
pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 4841/2012, a 14. mája 2012 boli doručené sťažnosti
obchodných spoločností T., s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), a H., s. r. o., L.
(ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“; spolu ďalej aj „sťažovateľky“), pôvodne vedené
pod sp. zn. Rvp 4854/2012 a sp. zn. Rvp 4865/2012, vo veci namietaného porušenia čl. 12
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Daňového úradu Košice (ďalej len
„daňový úrad“) a jeho rozhodnutiami č. 9818301/1/410890/2012 z 8. marca 2012,
č. 9818301/1/393865/2012 zo 7. marca 2012 a č. 9818301/1/410511/2012 z 8. marca 2012.
Z obsahu sťažností a ich príloh vyplynulo, že napadnutým rozhodnutím
č. 9818301/1/410890/2012 z 8. marca 2012 daňový úrad nevyhovel žiadosti sťažovateľky
v 1. rade z 30. januára 2012 (doručenej mu 8. februára 2012) o odpustenie zmeškania lehoty
na podanie odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Kráľovský Chlmec
č. 738/230/19616/11/PekZ zo 4. augusta 2011, ktorým správca dane uložil sťažovateľke
v 1. rade ako daňovému subjektu pokutu v sume 1 659,69 €. Napadnutým rozhodnutím
č. 9818301/1/393865/2012 zo 7. marca 2012 daňový úrad nevyhovel žiadosti sťažovateľky
v 2. rade z 30. januára 2012 (doručenej mu 8. februára 2012) o odpustenie zmeškania
lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Kráľovský Chlmec
č. 738/230/19844/11/PekZ z 8. augusta 2011, ktorým správca dane uložil sťažovateľke
v 2. rade ako daňovému subjektu pokutu v sume 1 659,69 €. Napadnutým rozhodnutím
č. 9818301/1/410511/2012 z 8. marca 2012 daňový úrad nevyhovel ani žiadosti
sťažovateľky v 3. rade z 30. januára 2012 (doručenej mu 8. februára 2012) o odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Kráľovský
Chlmec č. 738/230/19617/11/PekZ zo 4. augusta 2011, ktorým správca dane uložil
sťažovateľke v 3. rade ako daňovému subjektu pokutu v sume 1 659,69 €. Daňový úrad
odôvodnil svoje rozhodnutia o nevyhovení žiadostiam sťažovateliek tým, že „žiadateľ
nedodržal tridsaťdňovú lehotu stanovenú zákonom na podanie žiadosti o odpustenie
zmeškanej lehoty, v zákonom určenej tridsaťdňovej lehote neurobil aj zmeškaný úkon
a nepredložil existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie tejto zmeškanej lehoty“.
Sťažovateľky považujú predmetné rozhodnutia daňového úradu, ako aj postup, ktorý
predchádzal ich vydaniu, za nezákonné.
V odôvodnení sťažností sťažovateľky bližšie uviedli:
„Sťažovateľ si je vedomý skutočnosti, že na odpustenie zmeškanej lehoty neexistuje
právny nárok a daňový úrad je oprávnený žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty
nevyhovieť, avšak vzniknutá situácia, t. j. že pri úplne totožnom skutkovom a právnom stave
žiadosti jedného subjektu (spoločnosti P., s. r. o., pozn.) vyhovené bolo a druhému subjektu
vyhovené nebolo, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia, nedáva sťažovateľovi žiadnu možnosť
oboznámiť sa so všetkými dôvodmi, pre ktoré jeho návrhu vyhovené nebolo a má
za následok aj nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
Správny orgán je v zmysle platného právneho poriadku pri vydávaní rozhodnutia
oprávnený uplatňovať správnu úvahu, ktorá však neznamená ľubovôľu pri jeho
rozhodovaní. Správna úvaha musí vždy vychádzať zo skutkového a právneho stavu
konkrétnej veci, pričom sa pri jej uplatňovaní musia bezpodmienečne dodržiavať práva
daňového subjektu. Vylúčeniu svojvôle pri rozhodovaní správneho orgánu v tomto prípade
napomáha aj odôvodnenie rozhodnutia, ktoré dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako
daňové orgány v ich veci vyložili a aplikovali príslušné procesné predpisy a akými úvahami
sa spravovali pri svojom rozhodovaní o veci samej.
Napokon, postup, pri ktorom vtedajší daňový úrad Trebišov žiadosti jedného
daňového subjektu bez ďalšieho vyhovie a iný daňový úrad totožnej žiadosti iného
daňového subjektu založenej na úplne rovnakom skutkovom a právnom základe nevyhovie,
a to bez náležitého odôvodnenia, predstavuje nepochybne aj porušenie princípu právnej
istoty a vystavuje sťažovateľa svojvôli daňového úradu. ...
Sťažovateľ má teda za to, že v uvedenom prípade dovoľovali právne predpisy,
základné zásady daňového konania a základné princípy právneho štátu daňovému úradu
postupovať len tým spôsobom, že žiadosti sťažovateľa o odpustenie zmeškanej lehoty
vyhovie rovnako ako tomu bolo v prípade daňového subjektu P. s.r.o. u daňového úradu
Trebišov, alebo tejto žiadosti nevyhovie, avšak takéto rozhodnutie náležite odôvodní... Tým,
že tak daňový úrad neučinil, preukázateľne sa dopustil porušenia práva sťažovateľa na inú
právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 12 ods. 1 Ústavy SR.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že
napadnutými rozhodnutiami daňového úradu došlo k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj
ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby
napadnuté rozhodnutia daňového úradu zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie a aby
sťažovateľkám priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume po 5 000 € a náhradu trov
právneho zastúpenia.
Sťažovateľky zároveň uviedli, že súčasne so sťažnosťou podali Krajskému súdu
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
daňového úradu z dôvodu, že vzhľadom na súčasnú právnu úpravu a judikatúru súdov
neexistuje jednoznačný záver o tom, či napadnuté rozhodnutia daňového úradu (správneho
orgánu) sú preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.
II.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú
tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 4841/2012, sp. zn. Rvp 4854/2012 a sp. zn. Rvp 4865/2012 a z neho
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť, ako aj na totožnosť správneho orgánu (daňového
úradu), proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované
právne normy o spojení týchto sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode
1 výroku tohto uznesenia.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže
konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými
sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti
domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu
na konanie o nich.
Zo samotných sťažností vyplýva, že sťažovateľky súbežne so sťažnosťou podali
krajskému súdu žalobu o preskúmanie zákonností napadnutých rozhodnutí daňového úradu
(správneho orgánu) podľa § 247 a nasl. OSP, o ktorých v čase predbežného prerokovania
sťažností ústavným súdom nebolo krajským súdom meritórne rozhodnuté.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu právomoc
poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateliek má krajský súd v rámci správneho
súdnictva. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým
na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno
napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi
z príslušných procesných noriem (Občiansky súdny poriadok). Ide o jeden zo základných
princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada
subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu
do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti
preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júna 2012