Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 171/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodných spoločností J., s. r. o., S., T., s. r. o., S., a H., s.

r. o., L., zastúpených advokátkou JUDr. M. G., Advokátska kancelária, K., vo veci

namietaného porušenia , základných práv podľa

a 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Daňového úradu Košice

č. 9818301/1/410890/2012 z 8. marca 2012, č. 9818301/1/393865/2012 zo 7. marca 2012

a č. 9818301/1/410511/2012 z 8. marca 2012 a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu,

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti vedené pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. ().

2. Sťažnosti obchodných spoločností J. s. r. o., T., s. r. o., a H., s. r. o., o d m i e t a

pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti J., s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“),

pôvodne vedená pod sp. zn. , a 14. mája 2012 boli doručené sťažnosti

obchodných spoločností T., s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), a H., s. r. o., L.

(ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“; spolu ďalej aj „sťažovateľky“), pôvodne vedené

pod sp. zn. a sp. zn. , vo veci namietaného porušenia čl. 12

ods. 2 (ďalej len „“), základných práv podľa

ods. 1 a 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Daňového úradu Košice (ďalej len

„daňový úrad“) a jeho rozhodnutiami č. 9818301/1/410890/2012 z 8. marca 2012,

č. 9818301/1/393865/2012 zo 7. marca 2012 a č. 9818301/1/410511/2012 z 8. marca 2012.

Z obsahu sťažností a ich príloh vyplynulo, že napadnutým rozhodnutím

č. 9818301/1/410890/2012 z 8. marca 2012 daňový úrad nevyhovel žiadosti sťažovateľky

v 1. rade z 30. januára 2012 (doručenej mu 8. februára 2012) o odpustenie zmeškania lehoty

na podanie odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Kráľovský Chlmec

č. /PekZ zo 4. augusta 2011, ktorým správca dane uložil sťažovateľke

v 1. rade ako daňovému subjektu pokutu v sume 1 659,69 €. Napadnutým rozhodnutím

č. 9818301/1/393865/2012 zo 7. marca 2012 daňový úrad nevyhovel žiadosti sťažovateľky

v 2. rade z 30. januára 2012 (doručenej mu 8. februára 2012) o odpustenie zmeškania

lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Kráľovský Chlmec

č. /PekZ z 8. augusta 2011, ktorým správca dane uložil sťažovateľke

v 2. rade ako daňovému subjektu pokutu v sume 1 659,69 €. Napadnutým rozhodnutím

č. 9818301/1/410511/2012 z 8. marca 2012 daňový úrad nevyhovel ani žiadosti

sťažovateľky v 3. rade z 30. januára 2012 (doručenej mu 8. februára 2012) o odpustenie

zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Kráľovský

Chlmec č. /PekZ zo 4. augusta 2011, ktorým správca dane uložil

sťažovateľke v 3. rade ako daňovému subjektu pokutu v sume 1 659,69 €. Daňový úrad

odôvodnil svoje rozhodnutia o nevyhovení žiadostiam sťažovateliek tým, že „žiadateľ

nedodržal tridsaťdňovú lehotu stanovenú zákonom na podanie žiadosti o odpustenie

zmeškanej lehoty, v zákonom určenej tridsaťdňovej lehote neurobil aj zmeškaný úkon

a nepredložil existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie tejto zmeškanej lehoty“.

Sťažovateľky považujú predmetné rozhodnutia daňového úradu, ako aj postup, ktorý

predchádzal ich vydaniu, za nezákonné.

V odôvodnení sťažností sťažovateľky bližšie uviedli:

„Sťažovateľ si je vedomý skutočnosti, že na odpustenie zmeškanej lehoty neexistuje

právny nárok a daňový úrad je oprávnený žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty

nevyhovieť, avšak vzniknutá situácia, t. j. že pri úplne totožnom skutkovom a právnom stave

žiadosti jedného subjektu (spoločnosti P., s. r. o., pozn.) vyhovené bolo a druhému subjektu

vyhovené nebolo, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia, nedáva sťažovateľovi žiadnu možnosť

oboznámiť sa so všetkými dôvodmi, pre ktoré jeho návrhu vyhovené nebolo a má

za následok aj nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

Správny orgán je v zmysle platného právneho poriadku pri vydávaní rozhodnutia

oprávnený uplatňovať správnu úvahu, ktorá však neznamená ľubovôľu pri jeho

rozhodovaní. Správna úvaha musí vždy vychádzať zo skutkového a právneho stavu

konkrétnej veci, pričom sa pri jej uplatňovaní musia bezpodmienečne dodržiavať práva

daňového subjektu. Vylúčeniu svojvôle pri rozhodovaní správneho orgánu v tomto prípade

napomáha aj odôvodnenie rozhodnutia, ktoré dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako

daňové orgány v ich veci vyložili a aplikovali príslušné procesné predpisy a akými úvahami

sa spravovali pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Napokon, postup, pri ktorom vtedajší daňový úrad Trebišov žiadosti jedného

daňového subjektu bez ďalšieho vyhovie a iný daňový úrad totožnej žiadosti iného

daňového subjektu založenej na úplne rovnakom skutkovom a právnom základe nevyhovie,

a to bez náležitého odôvodnenia, predstavuje nepochybne aj porušenie princípu právnej

istoty a vystavuje sťažovateľa svojvôli daňového úradu. ...

Sťažovateľ má teda za to, že v uvedenom prípade dovoľovali právne predpisy,

základné zásady daňového konania a základné princípy právneho štátu daňovému úradu

postupovať len tým spôsobom, že žiadosti sťažovateľa o odpustenie zmeškanej lehoty

vyhovie rovnako ako tomu bolo v prípade daňového subjektu P. s.r.o. u daňového úradu

Trebišov, alebo tejto žiadosti nevyhovie, avšak takéto rozhodnutie náležite odôvodní... Tým,

že tak daňový úrad neučinil, preukázateľne sa dopustil porušenia práva sťažovateľa na inú

právnu ochranu v zmysle SR ako aj SR.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

napadnutými rozhodnutiami daňového úradu došlo k porušeniu , ako aj

ich základných práv podľa a 2 a práva podľa dohovoru, aby

napadnuté rozhodnutia daňového úradu zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie a aby

sťažovateľkám priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume po 5 000 € a náhradu trov

právneho zastúpenia.

Sťažovateľky zároveň uviedli, že súčasne so sťažnosťou podali Krajskému súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

daňového úradu z dôvodu, že vzhľadom na súčasnú právnu úpravu a judikatúru súdov

neexistuje jednoznačný záver o tom, či napadnuté rozhodnutia daňového úradu (správneho

orgánu) sú preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej aj

„OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a z neho

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť, ako aj na totožnosť správneho orgánu (daňového

úradu), proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované

právne normy o spojení týchto sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode

1 výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

Zo samotných sťažností vyplýva, že sťažovateľky súbežne so sťažnosťou podali

krajskému súdu žalobu o preskúmanie zákonností napadnutých rozhodnutí daňového úradu

(správneho orgánu) podľa a nasl. , o ktorých v čase predbežného prerokovania

sťažností ústavným súdom nebolo krajským súdom meritórne rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateliek má krajský súd v rámci správneho

súdnictva. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým

na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno

napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi

z príslušných procesných noriem (). Ide o jeden zo základných

princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2012