Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 176/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. A., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. T., B.,

vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 47 ods. 2 v spojení s

a a 4 v konaní vedenom Správou

katastra Trnava pod neuvedenou spisovou značkou a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. A. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2012

doručená sťažnosť JUDr. J. A., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 47 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 4

(ďalej len „“) v konaní vedenom Správou katastra

Trnava (ďalej len „správa katastra“) pod neuvedenou spisovou značkou. Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 21. mája 2012.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol vedený

ako vlastník nehnuteľností ležiacich v katastrálnom území T., zapísaných na LV č. 5078,

ako aj na LV č. 6881. Výlučné vlastnícke právo nadobudol dvoma kúpnymi zmluvami

uzavretými 22. septembra 2010 a následnými vkladovými rozhodnutiami správy katastra

z 19. októbra 2010. Na uvedené nehnuteľnosti sú pripravené a zmluvne dohodnuté stavebné,

rekonštrukčné a projektové práce v rozsahu asi 3 000 000 €. Nepochopiteľným

a protizákonným konaním a svojvoľným zásahom správy katastra z 23. marca 2012 bolo

zasiahnuté do vlastníckeho práva sťažovateľa tak, že sa mu svojvoľne a protiprávne odňalo

vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Zároveň mu bola týmto nezákonným zásahom spôsobená aj

škoda. Náhradu škody spôsobenej nezákonným zásahom správy katastra bude sťažovateľ

požadovať od správy katastra podľa . O zásahu správy

katastra, ktorý prostredníctvom svojej úradníčky vymazal jeho vlastnícke právo z listu

vlastníctva jednoduchým stlačením tlačidla, sa dozvedel až v okamihu, keď chcel podpísať

zmluvy s ďalšími dodávateľmi. Dňa 23. marca 2012 v šoku zistil, že prišiel o svoje

vlastníctvo bez akéhokoľvek rozhodnutia, postupu alebo aspoň oznámenia jednoduchým

zásahom úradníčky správy katastra. Od tohto okamihu mu plynie aj lehota na podanie

sťažnosti ústavnému súdu. Následne kontaktoval vedúcu oddelenia správy katastra, ktorá

mu telefonicky oznámila, že sa tak stalo na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. -70 z 26. januára 2011. Išlo o spor,

ktorého účastníkmi boli spoločnosť L., s. r. o., a P. Ž. ako právni predchodcovia

sťažovateľa. Konanie a všetky rozhodnutia sa realizovali už potom, ako sťažovateľ

právoplatne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Pritom nikto nikdy žiadnym

opravným prostriedkom, ale ani žalobou nenapadol rozhodnutia správy katastra, ktorými

bolo vlastnícke právo pre sťažovateľa vložené. Vzhľadom na tieto skutočnosti najvyšší súd

svojím rozsudkom hrubo porušil demokratické ústavné princípy, najmä istotu

dobromyseľne, právne a ústavne nadobudnutého majetku, ako aj neprelomiteľnosť

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré nikto nenapadol nijakým opravným

prostriedkom. Najvyšší súd aj priamo uviedol, že rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva

v prospech sťažovateľa ignoruje, a to napriek obsahu a právne záväznému charakteru týchto

rozhodnutí. Tým spustil lavínu protiprávnych a protiústavných krokov, a to správy katastra

a Okresnej prokuratúry T., ktoré hrubo ignorujú občianske a ústavné práva sťažovateľa.

Keď potom následne sťažovateľ požiadal prostredníctvom svojho právneho zástupcu

o vysvetlenie a nápravu neoprávneného zásahu orgánu verejnej správy riaditeľku správy

katastra Ing. J., dostal odpoveď, podľa ktorej o postupe rozhodla vedúca právneho

oddelenia, ktorá je na dovolenke, pričom správa katastra zotrváva na stanovisku, že sa

postupovalo podľa .

Sťažovateľ je toho názoru, že nemá možnosť postupovať inými právnymi

prostriedkami, keďže k namietanej skutočnosti došlo bez rozhodnutia, konania a bez

akéhokoľvek oznámenia zo strany správy katastra. Evidentne ide o nezákonný a hrubý

zásah orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov občana, pričom týmto

konaním sa odmietli zaoberať orgány prokuratúry, ktoré ho považujú za právne konanie.

Došlo k ukráteniu sťažovateľa na jeho právach a právom chránených záujmoch chránených

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, tento zásah

bol zameraný a vykonaný priamo a bez právneho titulu proti sťažovateľovi, pričom

sťažovateľ nemá inú možnosť ochrany svojich práv.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov v konaní vedenom správou katastra bez uvedenia spisovej

značky s tým, aby sa správe katastra zakázalo pokračovať v porušovaní vlastníckych práv

sťažovateľa a prikázalo sa jej uviesť vec do pôvodného stavu pred nezákonným zásahom.

Napokon sa domáha náhrady trov právneho zastúpenia. Požaduje tiež prednostné

prerokovanie sťažnosti.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Sťažovateľ je toho názoru, že nezákonným zásahom správy katastra, ktorý nie je

rozhodnutím a ktorý bol priamo a bez právneho titulu zameraný proti nemu, došlo k zásahu

do jeho označených práv vyplývajúcich z .

Podľa fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol

zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa

pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo

hrozí jeho opakovanie.

Citované ustanovenie je súčasťou piatej časti piatej hlavy Občianskeho súdneho

poriadku, teda v rámci správneho súdnictva ide o konanie o ochrane pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy.

Pokiaľ je sťažovateľ toho názoru, že postup správy katastra bol nezákonným

zásahom v zmysle citovaného ustanovenia, potom mal možnosť (a prípadne ju ešte aj má do

uplynutia zákonnej lehoty) brániť sa v rámci správneho súdnictva žalobou podľa piatej časti

piatej hlavy postupom podľa .

Poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal (prípadne má) príslušný

krajský súd. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Popri dosiaľ uvedenom ústavný súd poukazuje aj na možnosť sťažovateľa podať

žalobu proti subjektu, ktorý je v súčasnosti zapísaný ako vlastník nehnuteľností, a domáhať

sa určenia svojho vlastníckeho práva, keďže podľa presvedčenia sťažovateľa závery

najvyššieho súdu, o ktoré sa správa katastra opierala, sú protiprávne. K tomu treba dodať, že

sťažovateľ, ako na to správne poukazuje, nebol účastníkom konania vedeného najvyšším

súdom, a preto má právo domáhať sa odlišného posúdenia rozhodujúcich skutkových

a právnych otázok. Aj možnosť podania žaloby znamená, že sťažovateľ dosiaľ nevyčerpal

všetky možnosti ochrany označených práv pred všeobecnými súdmi. I táto skutočnosť

vylučuje v rámci princípu subsidiarity právomoc ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2012