Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 176/2012
PDF · 105.11 KB
No categories available
II. ÚS 176/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. A., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. T., B.,
vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 47 ods. 2 v spojení s
čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Správou
katastra Trnava pod neuvedenou spisovou značkou a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. A. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2012
doručená sťažnosť JUDr. J. A., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 47 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 4
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Správou katastra
Trnava (ďalej len „správa katastra“) pod neuvedenou spisovou značkou. Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 21. mája 2012.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol vedený
ako vlastník nehnuteľností ležiacich v katastrálnom území T., zapísaných na LV č. 5078,
ako aj na LV č. 6881. Výlučné vlastnícke právo nadobudol dvoma kúpnymi zmluvami
uzavretými 22. septembra 2010 a následnými vkladovými rozhodnutiami správy katastra
z 19. októbra 2010. Na uvedené nehnuteľnosti sú pripravené a zmluvne dohodnuté stavebné,
rekonštrukčné a projektové práce v rozsahu asi 3 000 000 €. Nepochopiteľným
a protizákonným konaním a svojvoľným zásahom správy katastra z 23. marca 2012 bolo
zasiahnuté do vlastníckeho práva sťažovateľa tak, že sa mu svojvoľne a protiprávne odňalo
vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Zároveň mu bola týmto nezákonným zásahom spôsobená aj
škoda. Náhradu škody spôsobenej nezákonným zásahom správy katastra bude sťažovateľ
požadovať od správy katastra podľa § 250 Občianskeho súdneho poriadku. O zásahu správy
katastra, ktorý prostredníctvom svojej úradníčky vymazal jeho vlastnícke právo z listu
vlastníctva jednoduchým stlačením tlačidla, sa dozvedel až v okamihu, keď chcel podpísať
zmluvy s ďalšími dodávateľmi. Dňa 23. marca 2012 v šoku zistil, že prišiel o svoje
vlastníctvo bez akéhokoľvek rozhodnutia, postupu alebo aspoň oznámenia jednoduchým
zásahom úradníčky správy katastra. Od tohto okamihu mu plynie aj lehota na podanie
sťažnosti ústavnému súdu. Následne kontaktoval vedúcu oddelenia správy katastra, ktorá
mu telefonicky oznámila, že sa tak stalo na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 24 S 13/2010-70 z 26. januára 2011. Išlo o spor,
ktorého účastníkmi boli spoločnosť L., s. r. o., a P. Ž. ako právni predchodcovia
sťažovateľa. Konanie a všetky rozhodnutia sa realizovali už potom, ako sťažovateľ
právoplatne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Pritom nikto nikdy žiadnym
opravným prostriedkom, ale ani žalobou nenapadol rozhodnutia správy katastra, ktorými
bolo vlastnícke právo pre sťažovateľa vložené. Vzhľadom na tieto skutočnosti najvyšší súd
svojím rozsudkom hrubo porušil demokratické ústavné princípy, najmä istotu
dobromyseľne, právne a ústavne nadobudnutého majetku, ako aj neprelomiteľnosť
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré nikto nenapadol nijakým opravným
prostriedkom. Najvyšší súd aj priamo uviedol, že rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva
v prospech sťažovateľa ignoruje, a to napriek obsahu a právne záväznému charakteru týchto
rozhodnutí. Tým spustil lavínu protiprávnych a protiústavných krokov, a to správy katastra
a Okresnej prokuratúry T., ktoré hrubo ignorujú občianske a ústavné práva sťažovateľa.
Keď potom následne sťažovateľ požiadal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
o vysvetlenie a nápravu neoprávneného zásahu orgánu verejnej správy riaditeľku správy
katastra Ing. J., dostal odpoveď, podľa ktorej o postupe rozhodla vedúca právneho
oddelenia, ktorá je na dovolenke, pričom správa katastra zotrváva na stanovisku, že sa
postupovalo podľa § 159a Občianskeho súdneho poriadku.
Sťažovateľ je toho názoru, že nemá možnosť postupovať inými právnymi
prostriedkami, keďže k namietanej skutočnosti došlo bez rozhodnutia, konania a bez
akéhokoľvek oznámenia zo strany správy katastra. Evidentne ide o nezákonný a hrubý
zásah orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov občana, pričom týmto
konaním sa odmietli zaoberať orgány prokuratúry, ktoré ho považujú za právne konanie.
Došlo k ukráteniu sťažovateľa na jeho právach a právom chránených záujmoch chránených
ústavou nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, tento zásah
bol zameraný a vykonaný priamo a bez právneho titulu proti sťažovateľovi, pričom
sťažovateľ nemá inú možnosť ochrany svojich práv.
Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy v konaní vedenom správou katastra bez uvedenia spisovej
značky s tým, aby sa správe katastra zakázalo pokračovať v porušovaní vlastníckych práv
sťažovateľa a prikázalo sa jej uviesť vec do pôvodného stavu pred nezákonným zásahom.
Napokon sa domáha náhrady trov právneho zastúpenia. Požaduje tiež prednostné
prerokovanie sťažnosti.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Sťažovateľ je toho názoru, že nezákonným zásahom správy katastra, ktorý nie je
rozhodnutím a ktorý bol priamo a bez právneho titulu zameraný proti nemu, došlo k zásahu
do jeho označených práv vyplývajúcich z ústavy.
Podľa § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol
zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa
pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo
hrozí jeho opakovanie.
Citované ustanovenie je súčasťou piatej časti piatej hlavy Občianskeho súdneho
poriadku, teda v rámci správneho súdnictva ide o konanie o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy.
Pokiaľ je sťažovateľ toho názoru, že postup správy katastra bol nezákonným
zásahom v zmysle citovaného ustanovenia, potom mal možnosť (a prípadne ju ešte aj má do
uplynutia zákonnej lehoty) brániť sa v rámci správneho súdnictva žalobou podľa piatej časti
piatej hlavy Občianskeho súdneho poriadku postupom podľa § 250v.
Poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal (prípadne má) príslušný
krajský súd. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Popri dosiaľ uvedenom ústavný súd poukazuje aj na možnosť sťažovateľa podať
žalobu proti subjektu, ktorý je v súčasnosti zapísaný ako vlastník nehnuteľností, a domáhať
sa určenia svojho vlastníckeho práva, keďže podľa presvedčenia sťažovateľa závery
najvyššieho súdu, o ktoré sa správa katastra opierala, sú protiprávne. K tomu treba dodať, že
sťažovateľ, ako na to správne poukazuje, nebol účastníkom konania vedeného najvyšším
súdom, a preto má právo domáhať sa odlišného posúdenia rozhodujúcich skutkových
a právnych otázok. Aj možnosť podania žaloby znamená, že sťažovateľ dosiaľ nevyčerpal
všetky možnosti ochrany označených práv pred všeobecnými súdmi. I táto skutočnosť
vylučuje v rámci princípu subsidiarity právomoc ústavného súdu.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júna 2012