Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 276/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Ch., a. s., H., zastúpenej advokátom JUDr. D.

F., H., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 15 Er/2835/2001-

121 z 24. januára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Ch., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2012

doručená sťažnosť spoločnosti Ch., a. s., H. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané

porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -121 z 24. januára 2012.

Uznesením okresný súd vo veci oprávneného Ing. E. Č., správcu konkurznej podstaty

úpadcu Ch., a. s., (ďalej aj „Ch., a. s.“), proti povinnému Mestu H. o vymoženie 45 487,98 €

s prísl. rozhodol, že

„Návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie

zamieta.

Návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného na Ch., s. r. o., H.,

zamieta.

Návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamieta.“.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že hoci nebola účastníkom tohto konania, tvrdí, že

ako právnickej osobe jej uvedeným rozhodnutím okresného súdu boli porušené základné

práva a oprávnené záujmy. Odôvodnila to tým, že spoločnosť Ch., a. s., nie je a ani nemôže

byť účastníkom exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

15 Er/2835/2001. Návrh na vykonanie exekúcie podaný 20. novembra 2001 je nulitný

a neplatný od samého počiatku, pretože nebol podaný oprávnenými osobami a v čase jeho

podania už právo z exekučného titulu prešlo na základe zmluvy o odplatnom postúpení

pohľadávky z 22. marca 2011 v znení dodatku č. 1 z 26. marca 2001 z tejto spoločnosti (ako

postupcu) na iný subjekt – spoločnosť Ch., s. r. o., H. (ako postupníka, ďalej len

„Ch., s. r. o.“). Na základe zmlúv o postúpení pohľadávok z 30. novembra 2011,

18. decembra 2003, 25. marca 2004, 31. marca 2005 a 25. augusta 2006 uzatvorených

medzi spoločnosťou Ch., s. r. o. (ako postupcom) a sťažovateľkou (ako postupníkom) došlo

k postúpeniu časti pohľadávky (75,90 %), ktorá bola predmetom exekučného konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. . Sťažovateľka sa tak stala

čiastočným vlastníkom pohľadávky, pre vymoženie ktorej sa viedlo exekučné konanie,

v priebehu ktorého bolo vydané aj touto sťažnosťou napadnuté uznesenie. Z dôvodu

nedostatku aktívnej legitimácie spoločnosti Ch., a. s., v danom prípade vôbec nemalo byť

vydané poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, a pokiaľ už vydané bolo, okresný súd

mal exekúciu bezodkladne zastaviť. Podľa názoru sťažovateľky je nesprávny a v rozpore

s existujúcim stavom aj záver okresného súdu o zamietnutí návrhu na zmenu účastníka

konania na strane oprávneného na spoločnosť Ch., s. r. o. Týmto rozhodnutím okresný súd

neumožnil právnemu predchodcovi sťažovateľky (ako právnemu nástupcovi pohľadávky

od pôvodného vlastníka spoločnosti Ch., a. s.) stať sa účastníkom exekučného konania, čím

došlo k porušeniu jej práva na prístup k súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

sťažovateľka tvrdí, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je dostatočne presvedčivé.

Uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu sťažovateľka ako dotknutá osoba oznámila

podaním z 5. decembra 2011 aj okresnému súdu, ktorý napriek tomu rozhodol v rozpore

so skutkovým a právnym stavom veci. Keďže okresný súd fakticky neuznal vlastnícke

právo právneho predchodcu sťažovateľky k pohľadávke, ktorá bola predmetom výkonu

rozhodnutia v uvedenom exekučnom konaní, fakticky jej odňal možnosť vymôcť si v tomto

exekučnom konaní svoju pohľadávku.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu jej nebolo

doručované z dôvodu, že nebola účastníčkou exekučného konania pred okresným súdom.

Keďže účastníci tohto konania odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu

nepodali, toto nadobudlo právoplatnosť 10. marca 2012.

Sťažovateľka v petite sťažnosti žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

uznesením okresného súdu č. k. -121 z 24. januára 2012 bolo porušené jej

základné právo „na prístup k súdu a na spravodlivé súdne konanie upravené v článku 46

ods. 1 SR“, aby uvedené rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že okresný súd uznesením

č. k. -121 z 24. januára 2012 (pozri s. 2 tohto rozhodnutia) neumožnil jej

právnemu predchodcovi (ako právnemu nástupcovi pohľadávky od pôvodného vlastníka)

stať sa účastníkom exekučného konania (na strane oprávneného) vedeného pod sp. zn.

, čím došlo k porušeniu jej práva na prístup k súdu vyplývajúceho z čl. 46

ods. 1 . Keďže okresný súd fakticky neuznal vlastnícke právo právneho predchodcu

sťažovateľky k pohľadávke, ktorá bola predmetom výkonu rozhodnutia v uvedenom

exekučnom konaní, fakticky jej odňal možnosť vymôcť si svoju pohľadávku v tomto

exekučnom konaní. Podaním z 5. decembra 2011 sťažovateľka ako dotknutá osoba

oznámila okresnému súdu všetky okolnosti, za ktorých (ešte pred podaním návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie) došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom

výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. , no napriek

tomu okresný súd rozhodol v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci.

Preskúmaním sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že je potrebné ju odmietnuť

podľa , a to z viacerých dôvodov:

1. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že jeho kompetencie nenahrádzajú

postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú sa na skúmanie tvrdenej

nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným

súdom.

Ak fyzická osoba alebo právnická osoba podá ústavnému súdu návrh na začatie

konania vo veciach, ktoré zjavne nepatria do jeho právomoci, ústavný súd tento

odmietne už pri jeho predbežnom prerokovaní (podobne ).

Ústavný súd zastáva názor, že predtým, ako sťažovateľka uplatnila ochranu svojho

„základného práva na prístup k súdu“ podľa sťažnosťou podanou

ústavnému súdu, mala možnosť brániť toto právo pred všeobecnými súdmi, ktoré v prvom

rade poskytujú ochranu označenému právu, ktorého porušenie namieta.

Sťažovateľka uviedla, že nebola účastníčkou predmetného exekučného konania,

v ktorom bolo vydané aj ňou napadnuté rozhodnutie okresného súdu. Porušenie svojho

„základného práva na prístup k súdu“ odvodzuje od toho, že okresný súd zamietol návrh jej

právneho predchodcu (ako právneho nástupcu pohľadávky od pôvodného vlastníka)

na zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného, čím jej fakticky odňal

možnosť vymôcť si v tomto konaní svoju pohľadávku. Účastníci konania proti

napadnutému rozhodnutiu okresného súdu (vrátane uvedeného výroku) nepodali opravný

prostriedok, a teda nadobudlo právoplatnosť.

Vymedzenie okruhu účastníkov exekučného konania, resp. procesné nástupníctvo

účastníkov konania, upravujú ustanovenia § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

„Pochybenie v základnom konaní spočívajúce v tom, že nebol rešpektovaný prechod

práva alebo povinnosti, nemožno naprávať v exekučnom konaní prostredníctvom zmeny

alebo zámeny účastníkov tohto konania.“ (Mazák, J.: Exekučný poriadok. Komentár. IURA

EDITION 2002, § 37).

Samotná sťažovateľka sa postavenia účastníka predmetného exekučného konania,

resp. procesného nástupníctva v tomto konaní, nedomáhala. Jej podanie z 5. decembra 2011

nemožno považovať za účinný právny prostriedok ochrany jej základného práva podľa

, pokiaľ ide o odopretie prístupu k (všeobecnému) súdu.

Okrem toho, z napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že exekučné

konanie dosiaľ nebolo ukončené. Aj vo svojom podaní z 5. decembra 2011 sťažovateľka

uviedla, že podľa jej vedomosti ešte v roku 2002 bolo podané späťvzatie návrhu

na vykonanie exekúcie, o ktorom okresný súd dosiaľ nerozhodol.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie (podobne , , ,

)

2. Ústavný súd hodnotí sťažnosť sťažovateľky aj ako podanú zjavne neoprávnenou

osobou. V zmysle ustanovenia sťažnosť môže podať fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom boli porušené jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto

základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Sťažnosť však nemôže podať fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb,

nie svojich ().

Zo sťažnosti a najmä z priložených príloh vyplýva, že táto nebola účastníčkou

konania pred všeobecným súdom, a preto ani všeobecný súd nemohol porušiť jej základné

práva a slobody, ktorých porušenie by sťažovateľka mohla namietať v konaní pred

ústavným súdom. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú

zjavne neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhoch v nej

uvedených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2012