Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 188/2012
PDF · 95.04 KB
No categories available
II. ÚS 188/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. G. S., K., zastúpenej advokátom JUDr. L. S., K.,
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
6 Co 224/2011 a jeho rozsudkom z 27. marca 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. G. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2012
doručená sťažnosť JUDr. G. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 224/2011 a jeho rozsudkom z 27. marca
2012.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Košice II (ďalej len
„okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 12 C 61/09 zo 14. júna 2011 zamietol žalobný návrh
sťažovateľky a Ing. R. S. na určenie, že ich právne záväzky ako povinných zakotvené
v notárskej zápisnici č. N 53/2008 neexistujú. Krajský súd v dôsledku odvolania
sťažovateľky pre odňatie možnosti konať pred okresným súdom (konkrétne osobne
vypovedať) preskúmal postup a rozsudok okresného súdu a napadnutým rozsudkom
potvrdil rozsudok okresného súdu.
3. Sťažovateľka vyjadruje nespokojnosť s postupom a následným rozsudkom
krajského súdu z dôvodu, že v konaní bolo porušené predovšetkým jej právo na prítomnosť
na pojednávaní, ako aj porušenie spočívajúce v nevykonaní dôkazu jej výsluchom. Zároveň
v sťažnosti uviedla, že 9. mája 2012 podala proti napadnutému rozsudku krajského súdu
dovolanie. Z pripojeného dovolania je zrejmé, že jeho obsahom sú identické námietky
sťažovateľky uplatnené aj v ústavnej sťažnosti.
4. Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby sťažnosť prijal na ďalšie konanie
a nálezom rozhodol o porušení označených práv podľa ústavy a dohovoru postupom
krajského súdu, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal jej
náhradu trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti
konať a rozhodnúť.
7. Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc
ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne,
teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
8. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka (ako sama
uviedla) dovolanie z dôvodov podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, a preto
právomoc poskytnúť ochranu označeným právam má teraz Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rámci dovolacieho konania. Nie je totiž možné, aby právomoc poskytnúť
ochranu označeným právam mal Najvyšší súd Slovenskej republiky a zároveň aj ústavný
súd.
9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. júna 2012